Rusko má veľké obavy z možného rozšírenia islamského vplyvu nielen vo svojej krajine, ale aj do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Hlavné hrozby pre bezpečnosť Ruska existujú na juhu. Na toto reaguje aj nová Vojenská doktrína Ruskej federácie, ktorú v apríli potvrdil Vladimir Putin. Moskva sa obáva, že Turecko by mohlo byť akýmsi sprostredkovateľom rozširovania, či nového šírenia islamu do Zakaukazska a Strednej Ázie. Odtiaľ je už len na skok do Ruska, kde cca 20% obyvateľov tvoria moslimovia. Pritom Rusku sa už dlhší čas zdá (a nie neprávom), že Západ podporuje túto údajnú islamskú hrozbu, aby Rusko, ktoré je momentálne ekonomicky, politicky, ale aj morálne na kolenách, ešte viac oslabil. Hra na veľkej šachovnici o ropné zdroje v Kaspickom mori má svoje železné pravidlá, nepozná zľutovanie a dôležitosť funkčných a bezpečných ropovodov zvyšuje strategický význam regiónu a tvrdosť hry. Nesmie sa však prekročiť žiadna pomyselná hranica. Fakt, že Štrasburg nedal povolebnému Rusku ani len minimálnu šancu vysvetliť svoje pozície, bude mať logické pokračovanie. Dnes však už ide aj o niečo viac. Na hranici Kazachstanu a Turkmenistanu zadržali colníci náklad, ktorý bol akože určený jadrovému centru v Pakistane. Neskoršie preverovanie dokázalo, že náklad bol adresovaný do Kandaháru v Afganistane. V tomto meste má svoj hlavný stan najobávanejší svetový terorista, ktorý tvrdí, že sa musí vyrobiť islamská jadrová bomba, a odôvodňuje to slovami: „Je to naša náboženská povinnosť!“ Tento muž okrem iného financuje poľného veliteľa Chattába a ostatných čečenských bojovníkov, ktorí rozpútali radikálnu partizánsku vojnu. Otváranie fľaše s protiruským džinom sa nemusí vždy vyplatiť. Nejde o rozprávku, ale o jadrovú bombu proti (nám) nevercom v Európe.
Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR
