Interview Vladimíra Putina pre francúzske noviny Le Figaro

Vladimír Putin poskytol interview novinárom francúzskeho denníka Le Figaro. Interview bolo zaznamenané 29. mája v Paríži počas návštevy ruského prezidenta vo Francúzsku.

Interview uverejňujeme o. i. aj preto, aby sme upozornili na to, ako sa francúzski novinári z renomovaného denníka úctivo správajú k prezidentovi Ruska. Úvodné poďakovanie a celé vedenie rozhovoru by malo byť učivom na všetkých novinárskych školách na Slovensku.

Otázka (v tej podobe, ako bola preložená): Dobrý deň! Som veľmi vďačný, že ste vyjadrili ochotu odpovedať na otázky novín Le Figaro. Ďakujem vám aj za to, že nás prijímate tu, v triede Ruského kultúrneho centra. Veľká vďaka aj za to, že ste súhlasili s poskytnutím interview.

Prišli ste sem za účelom otvorenia výstavy venovanej trojstému výročiu začiatku diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Francúzskom. Francúzsko-ruské vzťahy zažili vzostupy aj pády. Ako hodnotíte tieto vzťahy dnes?

Vladimir Putin: Je to tak. Pán prezident Macron ma pozval, aby som sa zúčastnil otvorenia výstavy. Ale musím hneď na úvod povedať, že vzťahy medzi Ruskom a Francúzskom sa začali rozvíjať oveľa skôr a že majú omnoho hlbšie korene. Dnes sme sa o tom s pánom prezidentom zmienili viackrát.

V 11. storočí sem prišla najmladšia dcéra Jaroslava Múdreho, jedného z našich veľkých kniežat, volala sa Anna, ktorá sa stala manželkou francúzskeho kráľa Henricha I. Je známa ako Anna Ruská, kráľovná Francúzska. Jej syn Filip sa stal zakladateľom dvoch európskych dynastií, rodu Valois a rodu Burbonovcov, ktorí dodnes vládnu v Španielsku.

Preto máme omnoho hlbšie korene, hoci je pravdou, že v posledných 300 rokoch sa naše vzťahy rozvíjali najintenzívnejšie. Veľmi dúfam, že dnešné podujatie, výstava aj naše rokovanie s pánom prezidentom Macronom, budú novým impulzom pre tieto vzťahy.

Otázka: Pán prezident, čo pre vás znamená postava, osoba Petra I., ktorý v roku 1717 prišiel do Versailles, aby slávnostne nadviazal diplomatické vzťahy?

Vladimir Putin: Už som dnes hovoril svojmu francúzskemu kolegovi, našim francúzskym priateľom, že Peter I. je predovšetkým reformátor, človek, ktorý urobil aj viac, než iba zavádzal všetko najlepšie a najpokrokovejšie. Bol bezpochyby patriotom svojej krajiny, zápasil o dôstojné postavenie Ruska na svetovej scéne, ale najmä pretváral vlastnú krajinu, robil z nej modernejší a mobilnejší štát zameraný na budúcnosť. Mnohé, ak nie všetko, sa mu aj podarilo.

Venoval sa rôznym vedným odborom, vzdelávaniu, kultúre, zaoberal sa vojenstvom a budovaním štátu. Zanechal po sebe kolosálne dedičstvo, ktoré Rusko využíva prakticky až doteraz. A to ani nespomínam, že založil moje rodné mesto Petrohrad, ktoré bolo dlhý čas hlavným mestom Ruska.

Otázka: Povedali ste, že ste sa nedávno stretli s pánom Macronom. Mali ste pred prvým stretnutím nejaké očakávania? Hovorili ste, že treba prekonať štádium nedôvery. Podarilo sa ho prekonať?

Čo sa týka hlavnej otázky, teda otázky sankcií, dá sa povedať, že ste dospeli k nejakému porozumeniu?

Vladimir Putin: Pri každom stretnutí, pri hocijakých kontaktoch, pri všetkých podujatiach tohto typu, a tým viac ak ide o prvé stretnutie a prvé kontakty, sú očakávania vždy prítomné. Ak by nebolo očakávaní, nemalo by zmysel robiť podobné stretnutia.

Očakávania, samozrejme, boli aj teraz. Súviseli s tým, že som chcel bližšie, a to z prvých úst, poznať stanovisko nového prezidenta Francúzskej republiky ku kľúčovým otázkam medzinárodnej agendy a k rozvoju bilaterálnych vzťahov.

Pravdaže, novozvolený francúzsky prezident, ktorý sa nedávno ujal funkcie, má svoj vlastný názor na veci, na bilaterálne vzťahy, na medzinárodnú politiku.

Celkove je to veľmi pragmatický názor, aspoň tak sa mi zdá. Určite máme určité styčné body, v ktorých sa naše stanoviská môžu zbližovať, v ktorých môžeme spoločne pracovať v zásadných smeroch.

Otázka: Plnenie Minských dohôd o Ukrajine sa podľa nášho názoru dnes nachádza v slepej uličke. Podarilo sa vám dosiahnuť s pánom prezidentom Macronom nejaký pokrok v otázke urovnania tohto konfliktu?

Vladimir Putin: Pokrok v urovnaní každého konfliktu, a to aj konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, môžu dosiahnuť najmä a hlavne bezprostrední účastníci konfliktu.

Konflikt na juhovýchode Ukrajiny je vnútorný konflikt, predovšetkým ukrajinský. Vypukol po neústavnom násilnom uchvátení moci v Kyjeve v roku 2014. Tam je zdroj všetkých problémov.

Najdôležitejšie, čo treba urobiť, je, aby všetci účastníci konfliktu našli v sebe silu dohodnúť sa. Som presvedčený, že teraz je na ťahu, ako sa hovorí, oficiálna kyjevská vrchnosť, najmä ona sa musí postarať, aby plnila spomínané Minské dohody.

Otázka: Čo by umožnilo dosiahnuť pokrok v tomto smere? Môže Rusko vystúpiť s iniciatívou, aby bolo konečne dosiahnuté prímerie?

Vladimir Putin: Ale veď my stále vystupujeme s takouto iniciatívou. Nazdávame sa, že najdôležitejšie je odsunúť ozbrojené sily od kontaktnej línie. To je to, čím treba začať. Na dvoch miestach už odsunuli a na treťom mieste sa to nijako nedarí.

A dnešná ukrajinská vrchnosť sa celý čas odvoláva na to, že sa tam strieľa. Ale kým vojsko nie je odsunuté, kým nie je odsunutá ťažká technika, tak sa, samozrejme, bude strieľať. Treba stiahnuť ťažkú techniku. To je prvoradé.

V druhom rade treba urobiť toto: v politickej oblasti treba konečne uviesť do praxe ukrajinským parlamentom prijatý zákon o osobitnom statuse týchto území. Veď zákon už bol prijatý, ale doteraz nenadobudol účinnosť.

Bol prijatý zákon o amnestii, ale prezident ho nepodpísal. V Minských dohodách je napísané, že treba pristúpiť k sociálno-ekonomickej rehabilitácii územia neuznaných republík. Namiesto toho, aby to urobili, zavádzajú blokádu, v tom je problém.

Pritom blokádu zaviedli radikáli, ktorí zablokovali železničné spojenie. Prezident Ukrajiny sa najprv vyjadril, že to odsudzuje a že urobí poriadok, ale keď sa svoje slová pokúsil uviesť do praxe, nepodarilo sa mu to.

Namiesto toho, aby vo svojom úsilí pokračoval, tak sa aj on sám oficiálne pripojil k blokáde a vydal nariadenie o blokáde. Ako sa dá za týchto podmienok hovoriť o zlepšovaní situácie? Žiaľ, zatiaľ nič podobné nepozorujeme.

Otázka: Nechajme teraz východ Európy a porozprávajme sa o Blízkom východe, hlavne o Sýrii. Po tom, ako v septembri 2015 začal v Sýrii pôsobiť ruský kontingent, aké sú podľa vás rozhodujúce kroky na to, aby sa táto krajina dostala z dlhých rokov vojny?

Vladimir Putin: Ponajprv by som chcel vyzdvihnúť konštruktívny prístup Turecka a Iránu, s ktorými sme spolu dosiahli zastavenie paľby. Treba, samozrejme, vyzdvihnúť aj konštruktívny prístup sýrskej vlády. No a bez takzvanej sýrskej ozbrojenej opozície by sa to pravdaže tiež nedalo dosiahnuť. To bol prvý dôležitý krok na ceste k mieru.

Druhý nemenej dôležitý krok bude dohoda o vytvorení takzvaných deeskalačných zón. V súčasnosti sa hovorí o štyroch zónach. Podľa nás je to veľmi dôležité opatrenie vedúce k mieru, ak sa tak dá povedať, lebo bez zastavenia krviprelievania sa nedá hovoriť o politickom procese.

Teraz je podľa mňa pred nami všetkými iná úloha: treba technicky, ba čo viac, ak dovolíte, technologicky dovŕšiť proces vytvorenia týchto deeskalačných zón, treba sa dohodnúť na hraniciach týchto zón, na tom, ako tam budú fungovať vládne inštitúcie, ako bude zabezpečené spojenie týchto deeskalačných zón s okolitým svetom.

Mimochodom, čiastočne toto mal dnes na mysli pán prezident Macron, keď hovoril o humanitárnych konvojoch. Myslím si, že v zásade má pán francúzsky prezident pravdu, a toto je tiež jeden zo styčných bodov, kde môžeme spolupracovať s našimi francúzskymi kolegami.

Po tom ako k tomu dôjde, ako budú formálne zriadené deeskalačné zóny, veľmi dúfam, že medzi vládou a tými ľuďmi, ktorí budú kontrolovať situáciu v deeskalačných zónach, vznikne aspoň aké-také spolupôsobenie.

Veľmi by som nechcel – a to, čo teraz poviem, je veľmi dôležité – aby sa tieto zóny stali akými predobrazom budúceho územného rozdelenia Sýrie. Naopak, vkladám do týchto zón veľkú nádej, že keď v nich zavládne mier, že tí ľudia, ktorí sa v nich budú nachádzať a kontrolovať tam situáciu, že budú spolupracovať s oficiálnou sýrskou vrchnosťou.

Takto sa môže vytvoriť, musí sa vytvoriť situácia akéhosi elementárneho spolupôsobenia a spolupráce. Ďalším krokom bude čisto politický proces politického zmierenia, a ak to bude možné, proces vytvorenia ústavných pravidiel, ústavy a uskutočnenie volieb.

Otázka: Je faktom, že medzi Ruskom a inými štátmi sú nezrovnalosti v nazeraní na sýrsku otázku, najmä na osud Baššára Asada, ktorého západné krajiny obviňujú z použitia chemických zbraní proti vlastnému obyvateľstvu. Pán prezident, viete si predstaviť budúcnosť Sýrie bez Baššára Asada?

Vladimir Putin: Myslím si, že ja nemám právo určovať politickú budúcnosť krajiny s Asadom alebo bez neho, to je výlučne vec sýrskeho ľudu. Nikto si nemá právo prisvojovať prerogatíva, ktoré bez výhrady patria národu tej či onej krajiny. To je prvá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť.

Chcete sa ešte niečo spýtať?

Otázka: Áno. Vy hovoríte, že vy o tom nerozhodujete. Takže to neznamená, že budúcnosť bez neho je možná?

Vladimir Putin: Opakujem, že o tom môže rozhodnúť iba sýrsky ľud. Spomenuli ste obviňovanie Asadovej vlády z používania chemických zbraní.

Po tom, ako došlo k tomu incidentu, spojenému s chemickými zbraňami, okamžite sme navrhli našim americkým partnerom a všetkým, kto to považuje za účelné, aby sa uskutočnila inšpekcia letiska, odkiaľ údajne odštartovali lietadlá, ktoré použili chemické zbrane.

Ak by tieto chemické zbrane použili oficiálne armádne štruktúry prezidenta Asada, na letisku by nutne zostali nejaké stopy, moderné kontrolné prostriedky by to určite zachytili, to je nesporné. Aj v lietadlách by zostali stopy, aj na letisku by zostali. Lenže všetci odmietli vykonať takú kontrolu.

Navrhli sme vykonať kontrolu aj na mieste, kde údajne došlo k útoku chemickými zbraňami. Ale ani tam nikto nechce robiť kontrolu, pričom sa všetci odvolávajú na to, že tam nie je bezpečne. Ako že tam nie je bezpečne, ak bol útok údajne namierený proti akémusi civilnému obyvateľstvu a proti zdravej časti ozbrojenej opozície?

Podľa mňa mala táto akcia jediný cieľ: zdôvodniť, prečo treba voči Asadovi použiť ďalšie akcie, vrátane vojenských. To je všetko.

Nijaké dôkazy o tom, že Asad použil chemické zbrane, neexistujú. Podľa nášho hlbokého presvedčenia je to jednoducho provokácia. Asad chemické zbrane nepoužil.

Otázka: Pamätáte sa, pán prezident Macron hovoril o takzvanej červenej línii čo sa týka použitia chemických zbraní. Vy s tým súhlasíte?

Vladimir Putin: Súhlasím. Ba čo viac, nazdávam sa, že otázka by mala byť postavená širšie a pán prezident Macron s tým súhlasil. Nech to bol ktokoľvek, kto použil chemické zbrane proti týmto osobám, proti týmto štruktúram, medzinárodné spoločenstvo musí vypracovať spoločnú politiku a odpoveď musí byť taká, aby absolútne každému zabránila používať podobné zbrane.

Otázka: Po zvolení Donalda Trumpa v USA mnohí vyjadrovali svoje názory na novú etapu rusko-amerických vzťahov. Zdá sa, že nový štart týchto vzťahov sa nekonal. Citujem: „Z Ruska plynie hrozba,“ tak odznelo na ostatnom samite NATO, ktorý sa konal minulý týždeň. Ste rozčarovaní takýmto postojom zo strany USA?

Vladimir Putin: Nie. My sme nič neočakávali, nič špeciálne. Prezident Spojených štátov uskutočňuje tradičnú americkú politiku. Pochopiteľne, počas predvolebnej kampane teraz už zvoleného a fungujúceho prezidenta USA pána Trumpa sme počuli o jeho úmysloch normalizovať rusko-americké vzťahy. Hovoril, že horšie už ani nemôžu byť, dobre sa na to pamätáme.

Ale rovnako chápeme a vidíme, že vnútropolitická situácia v Spojených štátoch sa vyvíja tak, že ľudia, ktorí prehrali voľby, sa s tým nijako nechcú zmieriť a, bohužiaľ, vo vnútropolitickom boji veľmi aktívne používajú protiruskú kartu, a to pod vymyslenými zámienkami.

Preto sa nikam neponáhľame, sme ochotní čakať, ale veľmi veríme a dúfame, že k normalizácii rusko-amerických vzťahov niekedy predsa len dôjde.

Čo sa týka zvyšovania …

Otázka: V ideálnom svete čo by ste vy očakávali od Spojených štátov smerom k  zlepšeniu vzťahov medzi USA a Ruskom?

Vladimir Putin: Ideálny svet nie je, a podmieňovací spôsob taktiež v politike neexistuje.

Chcel by som odpovedať na druhú časť vašej otázky o 2. percentom resp. vyššom zvýšení vojenského rozpočtu. Napríklad, v Spojených štátoch, ako je všeobecne známe, výdavky na vojenskú sféru, na obranu prevyšujú rozpočet všetkých krajín sveta dohromady.

Takže plne chápem Prezidenta Spojených štátov, keď sa snaží  presunúť časť bremena na svojich spojencov v NATO. Ide  o veľmi pragmatický a rozumný prístup.

Čo zaujalo mňa osobne? Na summite NATO sa hovorilo, že NATO chce nadviazať dobré vzťahy s Ruskom. A načo teda zvyšovanie vojenských výdavkov? Proti komu sa chystajú bojovať?

Existujú aj určité vnútorné rozpory, ale v podstate to nie je naša vec, nech sa NATO rozhoduje kto a koľko má platiť, nás to až tak veľmi neznepokojuje.  My si zabezpečíme našu obranyschopnosť – robíme to spoľahlivo, s výhľadom do budúcnosti, sme si istí. 

Otázka: Ale ak hovoríme o NATO, vidíme aj vašich susedov, ktorí majú záujem o zaistenie vlastnej bezpečnosti zo strany NATO. Je to pre vás príznakom nedôvery, niečím, čo vyvoláva škandalózne vzťahy?

Vladimír Putin: Pre nás je to výrazom toho, že naši partneri, prepáčte, aj v Európe aj v Spojených štátoch, uskutočňujú krátkozrakú politiku, nevidiac ani krok dopredu – nenavykli si tak konať, zabudli na tento zvyk naši západní partneri.

Keď sa rozpadol Sovietsky zväz západní politici v tom čase tvrdili, čo však nebolo zaznamenané písomne, ale bolo jednoznačne povedané,  že sa NATO nebude rozširovať na východ.

A niektorí nemeckí politici toho obdobia dokonca navrhovali vytvorenie nového bezpečnostného systému v Európe za účasti Spojených štátov aj Ruska. Ak by sa tak stalo, nejestvovali by problémy, ktorým čelíme posledné roky, najmä rozširovanie NATO na východ až k našim hraniciam, presúvanie smerom k našim hraniciam vojenskej infraštruktúry; možno by Spojené štáty neodstúpili  jednostranne od Zmluvy ABM, pritom táto zmluva je základným kameňom dnešnej a budúcej bezpečnosti; nebol by, možno, uskutočnený projekt budovania prvkov protiraketovej obrany v Európe –, v Poľsku, Rumunsku, čo samozrejme, ohrozuje naše strategické jadrové sily a porušuje strategickú rovnováhu, čo samo o sebe je veľkou hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť.

Možno, že by sa toto všetko nestalo, ale stalo sa tak, pretočiť film späť je nemožné, dejiny nie sú hraný film. Musíme rátať zo skutočnosťou. Ak budeme zakladať na tom, čo existuje, mali by sme premýšľať o tom, čo chceme mať v budúcnosti. Myslím si, že všetci si želáme bezpečnosť, mier, prosperitu a spoluprácu.

Takže, netreba zvyšovať napätie, netreba vymýšľať mýtické ruské hrozby, akési hybridné vojny a podobne. Sami ste si navymýšľali, a následne sami seba strašíte a  na tomto základe si ešte aj formulujete politické perspektívy. Taká politika nemá žiadne vyhliadky – je len jediná perspektíva: v najširšej spolupráci vo všetkých oblastiach, vrátane bezpečnostných otázok.

Aký je hlavný bezpečnostný problém súčasnosti? Terorizmus. Výbuchy v Európe, výbuchy v Paríži, výbuchy v Petrohrade, výbuchy v Belgicku, vojna na Strednom východe – o tomto je nutné premýšľať, a zatiaľ všetci len uvažujeme o hrozbách zo strany Ruska.

Otázka: Práve k otázke terorizmu, otázke islamizmu. Hovoríte, že sa dá urobiť viac. Čo presne je nutné podniknúť, čo je schopné urobiť Rusko? A prečo sa nedarí zjednotiť úsilia s Európou na dosiahnutie cieľov?

Vladimír Putin: Opytujte sa Európy – my máme záujem. Hovoril som o tomto už vo svojom prejave pri príležitosti 70. výročia Organizácie Spojených národov z tribúny  OSN a vyzval som k zjednoteniu úsilia všetkých krajín v boji proti terorizmu. Je to však veľmi komplikovaný proces.

Všimnite si, že po teroristickom útoku v Paríži, hroznej, krvavej udalosti, navštívil našu krajinu prezident Hollande a vtedy sme posúdili niektoré spoločné akcie. K pobrežiu Sýrie sa priblížila lietadlová loď „Charles de Gaulle“. Potom Francois Hollande odišiel do Washingtonu a bol koniec – „Charles de Gaulle“ sa otočil a odplával kamsi ku Suezskému prieplavu. Skutočná spolupráca s Francúzskom sa skončila skôr, než sa začala.

Francúzsko sa podieľa na operáciách v tom regióne, ale v rámci medzinárodnej koalície vedenej USA. Ujasnite si, kto je tam šéf, kto nie je, kto má aké slovo, kto má aké nároky.  My sme pripravení, sme otvorení k spolupráci.

Bolo ťažké a zložité dohodnúť sa s Američanmi týmto smerom. Mimochodom, v poslednej dobe sme predsa len zaznamenali určitý posun, dosiahli sa praktické výsledky.

Mal som telefonický hovor s prezidentom Trumpom, všeobecne podporil myšlienku vytvorenia zón deeskalácie napätia. Uvažuje sa o možnostiach, ako vyhovieť záujmom všetkých krajín regiónu na juhu Sýrie, majúc na zreteli ustarostenosť všetkých krajín, sužovaných problémami tohto regiónu, predovšetkým Jordánska, aj Izraela, aj samotnej Sýrie, a, samozrejme, sme pripravení prihliadať na názory Spojených štátov a našich európskych partnerov. Je však nutné viesť dialóg predmetný a nie omieľať akési vzájomné výhrady a hrozby, je nutné zapojiť sa do praktickej činnosti.

Otázka: Hovoríte, že sa oni majú rozhodnúť, majú konať, je to tak?

Vladimír Putin: Presne tak.

Otázka: Znova o Spojených štátoch. Podozrenie, že Rusko zasahovalo do volebnej kampane v USA, spôsobilo búrku na politickej scéne vo Washingtone. Vo Francúzsku sa tiež ozývali podobné domnienky. Ako budete reagovať, a to najmä vo svetle toho, čo sa deje v Spojených štátoch teraz?

Vladimír Putin: Veľakrát som sa vyjadroval k tejto téme. Dnes mi jeden z vašich kolegov položil podobnú otázku. Na tlačovej konferencii veľmi rafinovane povedal, že „hovorí sa, že údajne ruskí hackeri.“ „Hovorí sa“ – kto hovorí, na základe čoho? „Vraj ruskí hackeri“, a možno, že ani nie ruskí.

Samotný pán Trump kedysi povedal, a povedal, podľa môjho názoru, absolútne správne: „Možno, že je to z inej krajiny: možno že niekto, povaľujúc sa v posteli, niečo vymyslel, a možno niekto naschvál zastrčil akýsi USB kľúč niekam s menom akéhosi ruského občana,“ – alebo ešte niečo tohto druhu. Koniec koncov, do tohto virtuálneho sveta je možné napchať čokoľvek. Rusko sa takýmito vecami nikdy nezaoberalo, ani ich nepotrebujeme. Pre nás je nezmyselné taký postup. Aký to má zmysel?

Už som sa stýkal aj s jedným prezidentom USA, aj s druhým, aj s tretím – prezidenti prichádzajú a odchádzajú, ale politika sa nemení. Viete prečo? Pretože má obrovskú moc byrokracia. Človek bol zvolený, ponúka nové myšlienky, navštívia  ho osoby s aktovkami, perfektne oblečení a v tmavých oblekoch, ako je ten môj, ale nie s červenou kravatou, ale s čiernymi alebo tmavomodrými a začínajú ho poučovať čo a ako má robiť  – a všetko sa zrazu zmení. Tak sa deje pri striedaní jednej administratívy s ďalšou.

Dosiahnuť zmenu – je zložitá záležitosť, a to hovorím bez irónie. Nie je tak preto, že niekomu sa nechce, ale preto, že je to zložité. Napríklad Obama – pokrokový človek, muž liberálnych názorov, demokrat, pred voľbami sľuboval zrušiť Guantánamo. Urobil to? Nie. A prečo? Či to nechcel? Naozaj chcel, som si istý, že chcel, ale nepodarilo sa. Úprimne sa snažil. Nedarí sa, nie je to tak jednoduché.

Ale to nie je hlavný problém, aj keď je dôležitý, len ťažko si vieme predstaviť, že ľudia tam v reťaziach trpia po celé desaťročia bez vyšetrovania a súdu. Dokážete si predstaviť, že Francúzsko by tak urobilo, alebo Rusko – zniesli by ich zo sveta už dávno. No v Spojených štátoch je to možné a doteraz tento stav pokračuje – pripomienka k otázke demokracie.

Spomenul som teraz tento príklad preto, aby som ukázal, že veci nie sú také jednoduché. Napriek tomu nestrácam určitý opatrný optimizmus, dúfam, že sa budeme schopní dohovoriť a dohodneme sa na niektorých kľúčových otázkach.

Otázka: Dnes hovoríte, že takáto politická búrka vo Washingtone pramení z absolútnej fikcie.

Vladimír Putin: Nie je založená na fikcii, pramení ź túžby tých, ktorí prehrali voľby v Spojených štátoch akýmkoľvek postupom vylepšiť stav vecí s použitím protiruských útokov, obviňovaním Ruska zo zásahu.

Ľudia, ktorí prehrali vo voľbách nie sú ochotní pripustiť, že skutočne prehrali, že ten, ktorý vyhral, mal bližšie k ľuďom, lepšie pochopil túžby ľudí, prostých voličov. Toto uznať nechcú.

Chcú sami sebe vysvetliť a ostatným dokázať, že nie sú na vine, že ich konanie bolo správne, robili všetko dobre, ale niekto odinakiaľ ich oklamal a prekabátil. Nie je to však tak, proste prehrali a musia si to priznať.

Potom, keď sa tak stane, myslím si, bude sa jednoduchšie pracovať. Avšak skutočnosť, že sa to deje s použitím protiruských nástrojov je veľmi znepokojivá, spôsobuje to disharmóniu medzinárodných záležitosti.

Nech si diskutujú, hádajú sa medzi sebou a dokazujú si, kto je brutálnejší, kto je lepší, kto je múdrejší, kto je spoľahlivejší a kto lepšie štylizuje politiku štátu –  prečo do toho zaťahovať tretie krajiny? Roztrpčuje to. Ale to prejde, všetko prejde – aj toto pominie.

Otázka: Pán Prezident, blížiac sa ku koncu nášho interview rád by som vám položil otázku o roku 2018. Je to v Rusku rok volieb, prezidentských volieb, volieb do zákonodarného zboru.

Môžete nám povedať, či máte v úmysle kandidovať, a či bude mať opozícia možnosť počas tejto volebnej kampane demokratickou cestou navrhnúť svojho kandidáta?  Ako vnímate vývoj situácie, želáte si aby kampaň prebehla bezpodmienečne výslovne v demokratických podmienkach? Hovorím o roku 2018.

Vladimír Putin: Viete, všetky voľby posledného obdobia sa konali v prísnom súlade s Ústavou Ruska, v prísnom súlade. A osobne urobím všetko, aby sme zabezpečili priebeh volebných kampaní roku 2018 rovnakým spôsobom – znovu zdôrazňujem, v prísnom súlade s legislatívou a Ústavou.

Všetci oprávnení ľudia, všetci ľudia, ktorí spĺňajú zákonmi stanovené nariadenia, samozrejme, môžu sa zúčastniť a zúčastnia sa, ak si to želajú, vo voľbách na všetkých úrovniach, a to do zákonodarného zboru, do parlamentu a na prezidentských voľbách. Čo sa týka kandidátov je príliš zavčasu posudzovať.

Otázka: Ďakujem pekne. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme. Veľmi vám ďakujem za tento rozhovor pre Le Figaro.

(Zdroj a preklad – Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR)

(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter