Britské voľby sa skončili – aj keď veľmi tesne, ale 52 % je regulárna väčšina.
Výsledok je v tomto kole a čase nezvratný.
Pre väčšinu politických pozorovateľov je to nečakaný výsledok. Určite i pre iniciátora tohto procesu, britského premiéra Camerona; je to jeho osobné fiasko, hra s ohňom mu nevyšla. Jeho okamžité odstúpenie bolo iba logickým dôsledkom jeho zlých kalkulácií.
Od posledného britského referenda k tejto otázke v roku 1975 uplynulo takmer 40 rokov a odmietanie EÚ britskými občanmi sa z 30% zvýšilo na dnešných 52%. Tieto čísla nám ukazujú, že je to nielen Cameronova, ale že je to odraz negatívneho vnímania bruselskej politiky.
Fotozdroj: https://www.youtube.com/watch?v=zSbi154qnkc
Británia bola a je stále významnou hospodárkou a vojenskou silou s bohatou históriou a teda bola príliš silným partnerom pre vtedy rodiacu sa a nezrelú EÚ.
Pragmatický a konzervatívny prístup Británie, overený stáročnými skúsenosťami z riadenia jej impéria, iba ťažko umožňoval akceptovať naivné a politicky korektné zosmiešňovanie sa bruselských elít.
Z tohto pohľadu referendum potvrdilo, že Veľká Británia sa ani v roku 1973 nemala stať členom EÚ a že to bolo zlé rozhodnutie.
Bol to výsledok chorobnej mánie rozširovať sa, ako jediného princípu, ktorý mal spájať EÚ.
V záujme zväčšovania sa vytvárali špeciálne podmienky pre každú krajinu zvlášť. Silní mali viac práv, ako malí a slabí…
Veľkosť trhu a sila 500 miliónov spotrebiteľov bolo to, čo hnalo bruselské elity do stále väčšieho nafukovania EÚ.
Dnes bublina praskla!
Výsledok hlasovania Britov je zmesou historických, ale i súčasných pohľadov na kontinentálnu Európu.
Sklamaní politici, ekonomickí a finanční analytici zdôvodňujú neúspech svojich prognóz v hlasovaní iracionalitou kampane oboch táborov, ktorá bola založená na tvrdeniach plných predsudkov a nedoložiteľných faktoch a číslach. Autori sami si však nechcú priznať, že redukcia občana iba na kozmopolitného konzumenta, ktorého hodnota sa dá merať a spočítať, je v kultúrnej krajine nie celkom prijateľná.
Môžeme si položiť otázku, či snaha Britov, Slovákov, Maďarov… žiť v súlade s vlastnými tradíciami a kultúrou je iracionálnou požiadavkou, a teda čímsi, čo je úplne zbytočné. Pre týchto analytikov sú takéto požiadavky zaťažujúce a nepatria do dnešného globálneho sveta.
Uznávame, že obhajoba vlastného jazyka a tradícií je ťažko spočítateľná a ťažko vyčísliť náklady a výnosy takýchto emocionálnych potrieb.
Akceptácia vlastnej kultúry, tradícií, dejín… je však plne legitímnou požiadavkou každého Európana. Je možné, že keby sme sa vzdali vlastného jazyka, tradícií a všetkého tohto „kultúrneho balastu“, ktorý iba zvyšuje náklady a neprináša zisk a obmedzuje nás pri dosahovaní vyššieho tempa rastu, možno by sme aj viac zarobili…
Stačilo by osvojiť si iba posledné vedecké marketingové techniky, ako vytrieskať peniaze z každého nášho blížneho a svet bude lepší… Globálne učebnice pre celý svet, informačné kanály v jednom jazyku… žiadne preklady, žiadne miestne a regionálne správy, to všetko by mohlo zefektívniť náš život a niekomu i zvýšiť zisk.
Tento „racionálny“, ekonomický a podnikateľský prístup, ktorý dokáže prinášať zisky, v Británii tentoraz neuspel. Dekonštrukcia britského občana a jeho premena na európskeho či globálneho kozmopolitného spotrebiteľa sa nekonala.
Čo Briti chcú, je zostať Britmi!
Samozrejme, Briti svojím rozhodnutím aj priznali, že vytriezveli zo svojej imperiálnej minulosti a že nemajú žiadne veľmocenské ašpirácie. Predpokladám, že tak, ako poskytli nezávislosť krajinám svojho impéria, sú pripravení takýto krok urobiť doma aj so Škótmi a Írmi…
Briti brexitom odmietli ďalej dávať peniaze na hlúpe a šialené projekty, ktoré sú plne identické s ich hádzaním do Temže.
Každé rozhodnutie má svoje následky, a aj toto si bude vyžadovať nemalé obete.
Som presvedčený, že Briti to zvládnu, že budú schopným sparing partnerom, ktorý môže pozitívne stimulovať aj EÚ.
Ponuka zo strany Bruselu, že sa môžu stať Európanmi, ktorí sú pripravení osvojiť si všetky sýrske, pakistanské, či kenské zvyky, aby takýmto ľuďom lepšie porozumeli a umožnili im rýchlejšie sa integrovať do kozmopolitnej Británie, tak takáto ponuka bola odmietnutá.
Britániu ani po tomto rozhodnutí nemožno vymazať z mapy Európy. Británia tu je a môže úspešne koexistovať ako bohaté Švajčiarsko, ktoré iba minulý mesiac oficiálne zrušilo svoju prihlášku do EÚ.
Veľká Británia, ako traublemaker EÚ, ktorý tápal pri rozhodovaní v Bruseli, či je za alebo proti, teraz sa môže s čistou hlavou postaviť a povedať „toto chceme, to je náš záujem a toto aj urobíme“. Británia si v hľadaní vlastnej identity urobila jasno.
Teraz je rad na nás
Čo by čakalo EÚ a Britov, keby odmietli brexit? Myslím si, že by ich čakalo iba poníženie a nemohúcnosť rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť ďalej. Brusel by takéto rozhodnutie, samozrejme, interpretoval ako súhlas Britov s jeho politikou. Brali by to ako referendum o správnosti integrácie krajín EÚ.
Britské vystúpenie z EÚ je pre nás tou najlepšou správou, pretože aj Európa sa musí rozhodnúť a jasne definovať svoju identitu a svoje ciele. Nadšenie a to „hurá“ z brexitu nie je v tom, že by som stratil vieru v správnosť projektu EÚ, ale v presvedčení, že hľadanie vlastnej identity EÚ ako konglomerátu rôznych jazykov, kultúr a krajín, z ktorých každá má minimálne 1 000 rokov, je kľúčovou otázkou EÚ. Bez brexitu by sa ťažko realizovali zmeny v EÚ a skôr by toto spoločenstvo pokračovalo vo svojom zahnívaní a sebadeštrukcii.
Rozhodnutie Británie však nie je iba jej vnútropolitickou záležitosťou, ale je vyprovokované neustálym generovaním neracionálnych a šialených nápadov, ktoré vážnym spôsobom ohrozujú jednotu EÚ, ako sa to nakoniec prejavilo i v tomto referende.
Prvou a základnou podmienkou na kontinente je, aby sme zobrali na zodpovednosť tých, ktorí zapríčinili brexit a závažné problémy, ktoré doviedli EÚ k dnešnej kríze.
Cherchez la femme!
Všetky problémy EÚ, ktoré otriasajú jej základmi, sú z dielne pani Merkelovej, ktorá ich iniciovala a realizovala.
Je to táto politička, ktorá priviedla EÚ k jej prvému rozkolu a vo svojej deštrukčnej politike pokračuje. Jej vyhlásenie, že chce, aby sa zmluva o TTIP podpísala do konca roka je dôkazom, ktorý ju usvedčuje zo závažnej deštrukcie EÚ.
Nevylučujem, že zmluva môže byť aj užitočná, ale neprešla širokou demokratickou diskusiou, a preto ju treba odmietnuť. Nehovoriac o tom, že rozkladajúca sa EÚ nie je pripravená na fúziu s takým obrovským trhom, akým sú USA.
Iba slepí prisluhovači z jej tábora nevidia to, že hlavným deštruktérom EÚ je pani Merkelová. Británii môžeme závidieť, že sa demokratickou procedúrou vymanila z osídiel tejto bruselskej skupiny.
Jej pozvanie stoviek tisícov ľudí z Ázie a Afriky a neskôr jej snaha distribuovať ich medzi jednotlivých členov EÚ, ako aj snaha, aby túto situáciu riešilo Turecko za miliardy eur a za prísľub, že ďalších 70 miliónov Turkov sa bude môcť voľne pohybovať po EÚ… je ukážkou jej neschopnosti, resp. zlého úmyslu.
Európska únia nemá dnes demokratické mechanizmy, aby samozvanú líderku EÚ zastavila.
Jedinou našou možnosťou je zakázať tejto političke zúčastňovať sa rokovaní na najvyššej úrovni v Bruseli a zbaviť ju možnosti zastupovať EÚ. Myslím si, že slovenské predsedníctvo EÚ, ktoré sa začína 1. júla 2016, má príležitosť takúto požiadavku predniesť.
Škody, ktoré napáchala a i tie, ktoré má v úmysle realizovať, sú také obrovské, že ani bohaté Nemecko nemôže donekonečna tolerovať takéto rozhodnutia…
(Autor je konzervatívny socialista)
