Internet a hudba rozhodne neboli stvorené jeden pre druhého. Ich súčasné spojenie je napriek tomu už natoľko pevné, že vzbudzuje veľké nádeje i obavy. Nádeje hlavne u tých, ktorí chcú hudbu počúvať, obavy u tých, ktorí sa tak či onak živia jej predajom.
Celkový objem svetového trhu hudobných nahrávok a nosičov je v súčasnosti asi 45 miliárd dolárov ročne. Z toho sa asi jedna desatina percenta realizuje pomocou internetu, najmä v USA. Ide predovšetkým o predaj kompaktných diskov prostredníctvom webových stránok predajní typu Amazon. Doteraz iba malá časť z oných zhruba 45 miliárd dolárov pripadá na priamy predaj obsahu, teda na platené zaslanie hudobných nahrávok v počítačovej forme zákazníkovi. Podľa mnohých prognóz však práve túto položku čaká raketové tempo rastu a doterajšie štruktúry hudobného priemyslu sa chvejú v základoch. Jedni hovoria o celkom novej a úžasnej dimenzii v obchodovaní s hudbou, druhí o úpadku a rozvratu tradičných hodnôt.
Malí sa smejú
Potenciálny záujemca o takúto hudobnú produkciu potrebuje počítač s procesorom Pentium, zvukovú kartu, mechaniku pre CD-ROM a ľahko dostupný software. Je treba zdôrazniť, že sám o sebe nie je formát MP3, ktorý prenos hudby na internete umožňuje, nezákonný. Rovnako aj jeho využívanie. Nezákonným sa stáva až vo chvíli, ak je súbor MP3 uskutočnený z pôvodne copyrightového materiálu, teda bez súhlasu majiteľa autorských práv, a šírený ďalej.
Niektorí hudobníci takto už po internete distribuujú vlastné nahrávky, súčasne sa rozbieha i trh so súbormi a doma si ich napálite na CD vo vlastnom poradí.
Fenomén šírenia hudby na internete núti zaujímať vyhranené stanoviská. V referovaní svetovej tlače a v vyhláseniach mnohých umelcov je zreteľne cítiť zadosťučinenie, až škodlivá radosť z toho, že technologický objav menom MP3 aspoň čiastočne narušil schopnosť a moc mamutích hudobných spoločností dominovať a diktovať podmienky globálnemu trhu. Bol to práve elektronický a hudobný priemysel, ktorý približne na začiatku minulej dekády investoval značné prostriedky na to, aby vyvolal atmosféru, že čierne vinylové kotúče sú nosičom, ktorý technicky i zvukovo speje k zániku. Budúcnosť patrí výlučne kompaktným diskom, znela stratégia. Z dnešného odstupu je jasné, že táto dramatizácia a odsunutie vinylu bolo premysleným marketingovým ťahom, po ktorom sa ceny nosičov zvýšili. Určitú rehabilitáciu vinylovým platniam priniesli v uplynulých rokoch diskdžokejovia. Vinyl sa však dočkal i zvukovej rehabilitácie: stále väčší okruh poslucháčov si začína uvedomovať nezastupitelnosť a inakosť analógovo zaznamenaného zvuku. V najnovšom čísle pražského magazínu HiFi je predstavená práčka LP platní americkej firmy VPI, ktorá zbavuje vinylové kotúče ich najväčšieho nepriateľa – prachu a nečistôt – a vypraná platňa získava novú kvalitu. Autor textu František Kraut dokonca emfaticky píše: „V prípade porovnania rovnakého titulu z CD a vypranej LP, prehranej na kvalitnom gramofóne, prídeme možno, podobne ako ja, k záveru, že celá digitalizácia je jeden veľký podvod spáchaný na bezbranných spotrebiteľoch.“
A sú tu ešte ďalšie dôvody vzdoru voči vydavateľským gigantom. Predovšetkým je to ich umelecky unifikujúci tlak a vplyv. Americká hudobníčka a publicistka Wendy M. Grossmanová vidí v raketovom nástupe hudobného formátu MP3 okrem čisto technických aspektov i aspekty spoločenské. Kultúra siete je podľa autorky „kombináciou ľudského inštinktu zdieľať objavy s ostatnými – na svete je totiž obrovské množstvo úžasnej hudby, o ktorú sa je možné podeliť – a iného ľudského inštinktu, odporu voči hierarchii moci. Okrem toho,“ usudzuje Grossmanová, „obrovské množstvá hudobníkov nemajú šance uzatvoriť zmluvu so žiadnym vydavateľstvom, hoci mnohí z nich pritiahnu húfy fanúšikov, len čo k tomu dostanú príležitosť. Pre nich je MP3 spôsob, ako svoju hudbu dostať priamo k adresátom, ktorí môžu byť roztrúsení po celom svete.“
Veľkí sa bránia
Netrvalo dlho a možnosti internetového prenosu hudby využili podnikaví jednotlivci. Už legendou medzi nimi je Američan Michael Robertson. V novembri 1997 na internete otvoril firmu MP3.com. Počas prvých šiestich mesiacov inštalovalo na MP3 svoju hudbu jedenásťtisíc autorov a stiahnutých bolo viac ako milión skladieb. Napríklad v máji 1999 sa na adrese prihlásilo viac ako päť miliónov návštevníkov. „Najväčší podiel na zisku bude mať zrejme na svedomí predaj reklamy,“ povedal Robertson časopisu Rolling Stone. Tiež uviedol, že MP3.com uzatvorila s Alanis Morissetteovou a Tori Amosovou sponzorské zmluvy k ich turné v lete 1999. Speváčky namiesto financií dostali ponuku na odkúpenie akcií, pretože spoločnosť sa chce stať verejne obchodovateľnou. To sa medzitým stalo. MP3.com vstúpila v júli 1999 na burzu, avšak nie je to žiadna sláva. Začínala tesne pod 65 dolármi za akciu a počiatočný objem denného obchodovania s akciami MP3.com dosiahol asi 16 miliónov dolárov. Vzápätí objem klesol hlboko pod štyri milióny dolárov denne.
Jiří Hlavenka v internetovom časopise Živě uvádza, že napriek celosvetovej popularite firmy, reklama na jej webe „nie je príliš atraktívna a web nemá obchodný model zameraný na predaj nahrávok (zatiaľ)“. Obchodné vytriezvenie pripisuje vyčkávaniu. Je takmer isté, píše autor, že „do tejto oblasti rýchlo vstúpia kamenné firmy (nahrávacie spoločnosti) a vďaka tomu, že vlastnia autorské práva na podstatné nahrávky, už nepustia internetových začiatočníkov ku korytu.“ Tí potom vraj budú distribuovať iba okrajové žánre a málo známych umelcov.
Tu sa stále ešte pohybujeme v právnej rovine. Lenže nie každý internetový nadšenec si sťahuje iba legálne dostupné nahrávky alebo riadne nakupuje vo virtuálnych samoobsluhách. Obrovské množstvo nahrávok sa zadarmo kopíruje zo stále rastúcej voľnej ponuky nerešpektujúcej autorské práva. Päť svetových gigantov – Warner Music, BMG, EMI, Sony Music a Universal Music – sa to nepáčilo. Spoločne napríklad s Microsoftom, IBM či AT&T založili SDMI – Secure Digital Music Initiative, Iniciatívu za bezpečný záznam digitálnej hudby. Iniciatíva prehrala súd s firmou Diamond Multimedia, ktorého prenosný prehrávač Rio označila za nahrávacie zariadenie a žiadala podiel zo zisku firmy. Giganti formát MP3 ťažko podcenili, zaspali, ale teraz intenzívne pracujú na svojom jednotnom formáte, ktorým by sa hudba prenášala a ktorý by presadili do siete.
„Pretože sme súčasťou medzinárodného koncernu, zatiaľ čakáme, akú obchodnú stratégiu vytvoria,“ hovorí Emil Bartovič, šéf domácej pobočky Warner. „Veľké firmy hľadajú nové štandardy šírenia hudby na internete. Potom sa na tento obchod vrhnú,“ predpokladá Janek Jaros, šéf českej pobočky BMG. Bezpečné využitie znamená pre firmy predovšetkým ochranu autorských práv a zmlúv, ktoré majú s interpretmi uzatvorené. „Naše aktíva sú v právach, za ktoré musíme dostať zaplatené. Zodpovedáme tiež za práv zahraničných umelcov, ktorých platne u nás vychádzajú. Máme firemnú direktívu, podľa ktorej nie je možné nahrávky BMG šíriť sťahovaním z internetu. Povoľujeme iba tridsať sekúnd z jednej nahrávky,“ vysvetľuje Jaros. „Ide o zabránenie opakovaného kopírovania nahrávok,“ hovorí Bartovič. „Jeden prepis je totiž podľa zákona možný pre vlastnú potrebu užívateľa. Ale pokiaľ by sa pokúšal o ďalší prepis, nahrávka by sa znehodnotila,“ vykresľuje Bartovič jednu z možných obranných metód.
„Za niekoľko rokov sa bude takto predávať tridsať, štyridsať percent hudby,“ predpovedajú zakladatelia českej firmy MP3 Vltava, hudobnej obdoby internetovej samoobsluhy Vltava. „Raz to bude hlavná forma distribúcie hudobných nahrávok,“ súhlasí Janek Jaros z BMG. Nie je vylúčené, že nové generácie poslucháčov zrastú s internetom natoľko, že nebudú smútiť po cédečkách ani iných hmotných nosičoch, ale si len za lacný peniaz stiahnu svoj obľúbený titul z internetu do svojej počítačovej pamäte.
(Prevzaté z MF Dnes)
