Keď začínam písať tieto riadky, v Českej republike slávia štátny sviatok. Pripomínajú si výročie októbra 1918, stavania sa na vlastné nohy Česka i Slovenska. Oslavujú teda aj naše prvé krôčiky. U nás, hoci naši politici tuším zneužívajú národnú strunu častejšie ako v Prahe, si štátnym sviatkom namiesto reálnych a najurčujúcejších udalostí z histórie národa radšej pripomíname tie vymyslené, ako napríklad aj tohto roku v polovici septembra.
Pred pár dňami mi zomrel blízky priateľ. Vlastník licencie na slovné spojenie hračkársky štát. Týmto termínom znechutene (a, žiaľ, príležitosť na to mal pomerne často) označoval konanie slovenských politikov, ktorí nedorástli na štátnikov, ktorí – hoc aj stojac na čele štátu – správali sa provinčne. Ako on hovoril, na okresnej úrovni.
IIustračné foto: Emil Polák
„Hračkársky štát!“ – bol by mi istotne zavolal presne týždeň pred 28. októbrom 2016 priateľ po tom, ako by si prečítal agentúrnu správu o výsledkoch cesty slovenského predsedu vlády do Bruselu. Robert Fico totiž podľa správ zopakoval, čo sme počuli aj doma – že sankcie voči Rusku sú nezmyselné a nefungujú, čo podľa neho na summite tvrdili viacerí premiéri s poukázaním na to, že sankcie vážne poškodili ich ekonomiky… Napriek poznaniu o všeobecnej škodlivosti opatrení urobil Robert Fico v Bruseli to, čo už mnohokrát predtým. Podporil vec, ktorá – ako uviedol pred vyslovením podpory i po nej – nám škodí a nikomu neprináša osoh. Prečo to urobil? Lebo pre Slovensko je údajne dôležitá jednota Európy!
Vôbec mi nejde o sankcie. Spomenul som ich preto, lebo sú aktuálne a asi nielen ja mám v živej pamäti uvádzaný rozpor v slovách politika: Presvedčením som proti, ale hlasovať budem za! Zaujala ma predovšetkým spomínaná jednota. Kto formuluje jej ciele? Kto je ten tajomný, ktorému sa nedokáže vzoprieť nielen náš predseda vlády, ale ani „viacerí premiéri“? V mene čoho alebo koho – ak to teda je tak, ako to vidí predseda vlády – obetujeme národné záujmy Slovenska, keď podporíme vec, ktorá nám údajne evidentne škodí? Kto potrebuje falošnú a škodlivú jednotu a kto vymýšľa jej ciele?
Opakujem, reč nie je o sankciách, ale napríklad aj o dohodách Európskej únie s Kanadou (CETA) a s USA (TTIP), proti ktorým – na rozdiel od pasívneho Slovenska – napríklad v Nemecku vystúpili milióny ľudí.
V deň, keď sme si (ne)pripomínali prvé kroky Slovenska, nám občiansky vyzretý, nie ten detský a hračkársky, postoj pripomenuli na rokovaní národného parlamentu Valóni. Spoločenstvo ešte menšie ako to naše slovenské. Napriek tomu s odvahou postaviť sa v procese schvaľovania zmlúv Európskej únie s Kanadou CETA aj zdrvujúcej väčšine. Nikdy som vo Valónsku nebol a žiadneho Valóna asi nepoznám (možno sa len príslušnosťou k tomuto národu nevystatuje). Iba tuším, že ich politici sa asi nebijú do pŕs ako naši, akí sú veľkí národovci. Možno si len ctia obavy a pocity bežných občanov, ktorí dávali najavo strach z toho, čo prinesie súhlas so zmluvou CETA – z geneticky modifikovaných potravín, zo zavedenia paralelnej justície (jedna pre nich, iná pre veľké nadnárodné monopoly) atď.
Podľa prvých (neoficiálnych) správ napríklad na rozdiel od Slovenska budú mať Valóni aj po súhlase so zmluvou CETA vo svojich rukách, či sa k nim dostanú geneticky modifikované potraviny. Zdá sa, že špeciálny nadnárodný arbitrážny súd bude rozhodovať o dianí v Európskej únii, teda aj na Slovensku, nie však v Belgicku… Zdá sa teda, že na rozdiel od iných štátov únie, v Belgicku nebudú môcť nadnárodné korporácie súdiť štát za prijatie zákonov, ktoré im nebudú umožňovať realizovať investičné zámery. U nás áno. Slovensko môže pykať aj za to, ak jeho vlastný parlament zabráni niektorému svetovému investorovi realizovať predstavy, ktoré by mohli poškodiť záujmy slovenských občanov v danom regióne… Ďalej: slovenskí farmári nemajú žiadne záruky, že ich neohrozí dovoz z Kanady, belgickí údajne áno. V Belgicku bude aj vo vzťahu ku Kanade naďalej platiť, že výrobca musí dokázať neškodnosť svojho výrobku ešte pred uvedením na belgický trh atď. atď. Výnimky, ktoré ostali v rukách Belgičanov, majú údajne rozsah štyroch strán…
Až budúcnosť ukáže, ako úspešne Valóni zabojovali proti škodlivým javom globalizácie a podriaďovaniu sveta monopolom. Možno bude ich úsilie márne. V každom prípade sa však tri a pol miliónové spoločenstvo napriek pohoršeným a zosmiešňujúcim komentárom monopolizovanej propagandy postavilo päťstomiliónovej pasívnej väčšine a dalo najavo, že berú vážne seba, svoje záujmy a že svoj štát nepovažujú za – hračkársky.
