Prvé hlasovanie o zmenách a doplnení zákona 125/1996 „o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu“ v NR SR už prebehlo. S výsledkom, ktorý pri dnešnom zložení parlamentu bol dopredu jasný. 92 poslancov hlasovalo za prijatie zmien, 19 bolo proti, 27 sa hlasovania zdržalo. Neprítomných bolo 11 poslancov.
Všetko prebehlo hladko aj v procese prípravy návrhov novely zákona. Niekoľko stručných a strohých informácii v médiách o príprave, niekoľko nenápadne umiestnených diskusií na rozhlasových i televíznych kanáloch. Takmer žiadna opozícia zákonu, nijaké argumenty proti. Žiadna významná osobnosť na Slovensku, ani organizácia či inštitúcia nevyslovila nahlas svoje „proti“ s prípadným zdôvodnením. Okrem poslanca Blahu. Neslúži ku cti občanov Slovenska, že aj keď tu ešte žijú milióny ľudí, ktorí vyrástli za socializmu, ktorý ONI (predkladatelia ) nazývajú komunizmom, takmer nikto nevyjadril nahlas svoj skutočný názor na danú vec. Hoci z tých miliónov ľudí má väčšina len pozitívne skúsenosti z toho, ako žila, čo dosiahla, ako sa mala a čo mohla dať svojim deťom i vnukom.
Body, sformulované na doplnenie a zmeny v zákone nezodpovedajú objektívnej historickej pravde a sú iba vyjadrením primitívneho, zúrivého antikomunizmu na úrovni „doby jaskynnej“. Je zrejme, že ide iba o pomstychtivosť predkladateľov, ale aj ich neschopnosť hodnotiť historické udalosti v kontexte vývoja spoločnosti u nás i vo svete. Možno aj poslušnosti k „objednávateľom“ takýchto úprav.
Vyzerá to tak, že dnes sa v slovenskom parlamente nenájde sila, ktorá takéto nízke pohnútky a pred históriou „trápne“ zákony zastaví už v ich zárodku. Bolo by to užitočné už preto, aby celý zbor poslancov nebol vlastným národom v danej chvíli hodnotený ako nevzdelaný, poddajný a nemysliaci húf poslušných ovečiek, ktorým ktosi podsúva svoju vôľu. Ale aj preto, aby nebol smiešny a trápny už z jednoduchého dôvodu, že pristúpil na krok, ktorý má byť akousi „pomstou histórii“. Histórii sa nedá pomstiť, z histórie je dobre sa poučiť. Samozrejme, to sa dá len vtedy, ak k nej nebudeme pristupovať jednostranne a nekomplexne.
Aby tí, ktorí nemali možnosť vidieť návrh zmien a doplnení zákona mali aspoň predstavu o tom, čo navrhovatelia predkladajú, tu sú niektoré z nich. Navrhuje sa formulácia, že uvedený systém bol „nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval proti základným právam a slobodám…“. Znenie naznačuje, že navrhovatelia, a pri schvaľovaní aj poslanci, sa považujú za najvyššiu súdnu a historickú inštanciu v krajine. Nezaujíma ich názor mnohých občanov Slovenska, ktorí žili v socializme, pracovali pre spoločné dobro svojej krajiny i spoluobčanov, verili v dobrú vec a prospešnosť toho čo robia. Vychovávali k poctivej práci a poctivému životu aj svoje deti a sú presvedčení o zmysluplnosti svojho prežitého života. Tých sa určite takéto hodnotenie dotýka a uráža ich. Určite si nemyslia, že prežili svoj život zle alebo zbytočne. Či už to boli komunisti alebo nestraníci.
Podobný charakter má jedno z obvinení, že komunistický systém bol zodpovedný „za devastáciu hospodárstva…“ Bolo by možné uviesť dostatok faktov, ale aj osobných skúsenosti rodičov, prarodičov i pra-prarodičov ak nie dnešných poslancov, tak ich rovesníkov, ktoré by boli schopné dokázať i popísať, ako sa po vymanení z biedy, chudoby, zaostalosti, chorôb, vysťahovalectva, exekúcii za prvej republiky vďaka socializmu po roku 1948 tešili markantnému zlepšeniu svojich životných podmienok a podstatnému skvalitneniu životnej úrovne oproti životu za prvej republiky. A to vďaka nevídane rýchlemu a významnému hospodárskemu rastu krajiny, ale aj rozvoju miest a obcí, skvalitneniu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, dopravy, kultúry a celého ich sociálneho zabezpečenia. Na druhej strane, po „demontáži socializmu“ po roku 1989 trvalo desaťročia, kým sa ukazovatele hospodárskeho rozvoja Slovenska dostali na úroveň 80-tých rokov minulého storočia. Teda za socializmu.
Je smutné, že terajší poslanci ako zástupcovia časti občanov, ktorí ich volili, si nevšímajú nemorálnosť, zločinnosť a degeneráciu súčasného systému, v ktorom žijeme. Mnoho významných svetových osobností kritizuje práve tento systém so znakmi liberalizmu a neoliberalizmu, kde kriminálno-oligarchické a klanovo-korporatívne skupiny i jednotlivci zneužívajú bohatstvo nadobudnuté vykorisťovaním svojich zamestnancov i finančno-majetkovými špekuláciami, na ešte dokonalejšie ovládanie ľudí a štátov. Možno uviesť aj takú svetovú autoritu, akou je terajší pápež František, ktorý pomenúva tento systém ako nespravodlivý a túto ekonomiku ako ekonomiku nerovnosti a vylúčenia časti občanov. Ekonomiku ktorá zabíja.
V knihe „ Pápež František: Táto ekonomika zabíja“, sa na strane 39 uvádza: „Ľudské práva porušuje nielen terorizmus, útlak, vraždy, ale aj existencia podmienok extrémnej chudoby a nespravodlivé ekonomické štruktúry, ktoré zabezpečujú veľké nerovnosti.“ Na strane 75 tejto knihy je uvedené „… že sociálny a ekonomický systém je nespravodlivý už od základu“. Na ďalších stránkach knihy sú ešte príkrejšie slová na adresu kapitalizmu.
Škoda, že si významnejšia časť poslancov neuvedomuje, že na Slovensku žije ešte značná časť občanov, ktorí majú historickú pamäť a nestratili zdravý rozum. Ale aj takí, ktorí si neželajú, aby sa už aj tak polarizovaná slovenská spoločnosť ešte viac rozdeľovala. Ak budú navrhované zmeny a doplnenia zákona schválené, to len prispeje k ďalšiemu deformovaniu histórie a historického povedomia občanov Slovenska. Pritom je logické a skúsenosťou dokázané, že historické a morálne hodnotenie obdobia a systému prináleží odborníkom a občanom, nie poslancom politického orgánu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by sa mali sústrediť na to, čo prispeje k dôstojnému, lepšiemu a šťastnému životu ich súčasníkov a budúcich generácií. Mali by sa podieľať na formovaní lepšej a dokonalejšej spoločnosti, kde spravodlivosť, pravda a ľudská dôstojnosť nie sú len slová, ale skutočnosť.
Výsledok hlasovania v prvom čítaní neprekvapil. Prekvapenie nás s veľkou pravdepodobnosťou nečaká ani v druhom, ani pri konečnom prijatí zákona. Prekvapením by v súčasnej situácii bolo, ak by nie milióny, ale aspoň tisícky občanov Slovenska poslali poslancom Národnej rady SR, vládnym predstaviteľom, médiám či inštitúciám svoje názory, protesty odmietnutia. Voči primitívnemu konaniu z pohnútok slepého antikomunizmu, voči ďalšiemu klamstvu, zavádzaniu a podvádzaniu, voči ďalšiemu kroku k deformácii nielen historického povedomia, ale aj morálky.
