Krátke video s vystúpením Jozefa Migaša, ktorý predniesol svoju báseň Známy – neznámy, a príhovorom Gabriely Rothmayerovej. (Záznam bol urobený fotoaparátom.)
… evidovaný ako samostatný vojnový hrob
… je malý kúsok zeme v areáli banskoštiavnickej Kalvárie. Hrob neznámeho vojaka, ktorý padol na štiavnických lúkach počas oslobodzovania mesta. Dlhé roky bol zanedbaný, opustený.
Jozef Migaš si ho všimol počas svojich ranných prechádzok. Dal podnet, prispel aj inak, prispeli aj 
ďalší, napríklad veľvyslanectvo Ruskej federácie. Vedenie mesta sa postaralo o obnovu hrobu.
V predvečer 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, 7. mája, sa pri Dolnom kostole Kalvárie konala spomienková slávnosť, aké boli v týchto dňoch na mnohých miestach Slovenska. Ľudia tu vzdali úctu tomu neznámemu vojakovi, no 
mysleli aj na iných. Bolo ich veľa a nemali na výber. Boj im vnútili, a oni bojovali statočne až do konca. Aj toho vlastného konca, ako ten muž, ktorého telo zostalo spočívať v štiavnickej zemi. Na neho, na jeho druhov sa spomínalo, na neho a na jeho druhov sa myslelo a na neho a na jeho druhov sa v duchu prisahalo: nezomreli ste nadarmo. Aj keby 
ako chceli dobrodruhovia ničiť vašu povesť, ľudia si vymyť
mozgy nedajú.
Prítomným sa 
prihovoril veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Leonidovič Fedotov, primátorka mesta Banská Štiavnica Nadežda Babiaková, bývalý veľvyslanec Slovenska v Ruskej federácii Jozef Migaš, predseda Oblastného výboru SZPB Žiar nad Hronom Jaroslav Bulko a bývalá poslankyňa, spisovateľka a novinárka Gabriela 
Rothmayerová.
K obnovenému hrobu neznámeho vojaka prišli spevácke zbory; členky speváckeho súboru Rišňovanka
a chlapi zo speváckeho zboru Štiavničan v haviarskych uniformách do vetristého dňa vplietli melódie slovenských hymnických a ruských zádumčivých piesní.
Po skončení podujatia na Kalvárii spomienková slávnosť pokračovala aktom kladenie 
kytíc pri Pomníku padlých v meste.
*
JOZEF MIGAŠ
Príležitostná báseň na počesť obnovenia mohyly neznámeho vojaka červenoarmejca – osloboditeľa, Banskoštiavnická kalvária, 7. mája 2015
Známy – neznámy
Keď som sa každé skoré ráno
pokorným krokom 
k Tebe doštveral,
Môj známy – neznámy,
aj Ti trochu závidel,
no hlavne z duše žičil,
na dobrom mieste,
mieste i posvätnom
si svoje údy zložil.
Nič nie je náhodné
v našom svete náhodnom.
I bôľ náš, i Tvoj počin odvážny,
si zapichol a zasial,
do tejto 
premodlenej zeme.
A nie len tak ledabolo,
ale pre pamäť, aj na výstrahu
každého jedného z nás i pre ostatných naokolo!
Všetko nás raz dohoní,
niekedy i predbehne,
tam, i tu u nás!
Iba mihom nepreskočí,
neprešmykne 
mimo nás,
bez ujmy neprecvála…
Len aby sme v tom chvate,
bezhlavom cvale, hlavy nestratili.
Pritom hrdo kričiac, ziapuc odovzdane:
„ale vlasy nám zostali…
…to je naša sláva.“
A ostatné – podstatné,
nech aj pánboh skára.
Nejako, čoraz viacej tu i tam, pomaly aj všade, hustnú reči 
o vojne i skaze.
Už aj zbrane rinčia, pýšime sa nimi,
dokonca chvastáme. Čo s tým?
Môj známy – neznámy:
„Rada prostá a skoro tá istá,
ako to bolo za nás: len spolu a mocne,
zoči-voči sa tomu zlu postavte,
aj pre vás nech je pravda hlavná zbroja.
Mier si treba zaslúžiť, pritom sa aj zodrať.
Nikto vám ho len tak pre nič za nič 
nedá.
No verte mi, chcením prepotenej a mieru žičlivej
vašej vôli a snahe nikto neodolá.“
Už nijak nepasuje,
na tomto pretrpenom 
mieste,
Môj známy – neznámy,
aby v hrobe si sa obracal ešte.
Vieme, svet sa aj dnes akoby na ruby otočil.
Skús byť ešte raz k nám
dobrý a ľútostivý.
Mier je príliš krehký.
No my Ti sľubujeme,
že ho pre nás i budúcich zastaneme.
Nie všetci máme duše čisté,
mnohí aj hriešni sú, márnosťou zjazvené.
No práve tu a
práve teraz,
i úctou k Tebe i Tebe podobným,
na pre nás tak vzácnej a tebe tak blízkej
Štiavnickej kalvárii,
s modlitbou mieru vernosť sľubujeme.
