Dole bez

Keby manažment bratislavskej Novej scény chcel umocniť multiplikačný efekt svojej dlhodobej a poriadne drahej reklamnej kampane k premiére muzikálu Donaha, a keby dobre predávaný bulvárny denník chcel zvýšiť náklad fotografiami pánskeho striptízu, nemuseli by urobiť nič iné, než čo v podstate urobili. Totiž pozvať na generálku svetobežného muzikálu novinárov a fotoreportérov, nechať ich pracovať podľa navyknutých pravidiel, a ticho čakať, čo sa z toho vyvŕbi. No a keď sa azda zomelie niečo nečakané, pohotovo reagovať, a zatiahnuť do veci to najdôležitejšie médium, ktoré s konečnou platnosťou rozhoduje, či sa istá udalosť stane aférou, alebo zostane iba bežným klišé na jeden večer. Podarilo sa: bulvárny denník, ktorý roky sýti čitateľov reprodukciami nahotiniek na veľtucty, sa pre zmenu vyzdobil nahými známymi hercami Novej scény, s diskrétnym vyčiernením na správnom mieste. No vnútri noviniek ich máme dole celkom bez, a každý sa môže schuti zabaviť. Tomu spravodajská televízia nedokázala odolať. Svedomitá TA 3, ktorá s rovnakou vervou spracúva vážne udalosti ako aj príležitostné banality, vkročila do komickej záležitosti okolo hanbatých fotiek ako do porcelánu, s mravokárne vztýčeným prstom. V duchu mýtu vyváženosti mohol si pobavený divák TA 3 vypočuť dokonca pohoršenú mediálnu odborníčku a veľmi nahnevanú pani riaditeľku Novej scény, ktorá by sa bárs aj súdila, len nevie dosť presne o čom. Náhle poryvy škrupulantstva a prudérie boli ako nepodarený žart. Otázka totiž znie: boli herci vo verejnom priestore, na verejnej generálke a za prítomnosti novinárov ako zástupcov verejnosti skutočne nahí ? Boli, a to nie na súkromnom žúre, kde sa pod vplyvom povzbudzujúcich látok môžu takéto scény odohrať, a nasnímať ich kvôli príležitostnému vydieraniu je, samozrejme, neetické. Čo iné malo prísť na um profesionálovi, ktorý mal povinnosť nafotiť ten obnažený chlapský päťlístok, než nasvietiť si ho vlastným bleskom, keď mu odrazu zhasli ? Veď prišiel na reportáž o muzikáli, ktorý celé roky vo svete, a teraz aj u nás, láka obecenstvo na (obyčajne nesplnený) prísľub mužskej nahoty. Vie to každý mierne gramotný divák, a nevedeli to vopred práve naši herci ? Na všetkých reprízach, ktorých zaiste bude, aj vďaka tejto „afére“, požehnane, budú títo páni v hlavných úlohách v istú chvíľu opäť zahalení len zmenou osvetlenia. Technika môže kde tu na sekundu aj zlyhať. Na tom je predsa založený úspech biznisu s kumštom tohto druhu – zlákaní sľúbenou nahotou si kúpite lístok, a možno sa raz, trebárs omylom, dočkáte. Ak by skutočne prišlo k procesu, o ktorom bola na obrazovke reč, kde by sa dotknutí herci alebo divadlo odvolávali na poškodenie osobnej integrity, staneme sa asi účastníkmi ani nie tak hľadania práva, ako skôr výmeny právnych sofizmov medzi obhajcami a žalobcom. Postmoderná kultúra totiž vytláča autonómiu osoby, ktorá sa správa morálne podľa vlastného vedomia a svedomia, a namiesto nej uprednostňuje heteronómiu, podľa ktorej je morálne to, čo moje okolie za morálne chce považovať. Pohoršenie nad uverejnenou fotografiou nahých hercov je dokumentom o nepochopenej slobode umeleckého prejavu, ktorej chýba osobná zodpovednosť.