Dezoláti, antivaxeri a iní

Predpisovo vykonal obchôdzku po takmer prázdnom útvare a zasadol si za dispečerský pult. Vytiahol notes a začal smoliť blahoprajný list šéfovi. Poradila mu to žena, aby nejako užitočne využil otravnú nočnú službu na útvare.

„Vážený náš pán major, k týmto sviatkom Vám želám, aby ste ich prežili v plnom zdraví s radostným pocitom vynikajúcich výsledkov Vami vedeného útvaru…“

Fú, akých sviatkoch? Nemal by napísať vianočných a novoročných? Vtom si uvedomil, že o šéfovi sa šepkalo, že momentálne kope za liberálov, a tí nemusia horovať za tmárske cirkevné sviatky. Veď by to mohol brať ako provokáciu. Tak čo by mal vlastne tomu všeobecne uznávanému debilovi napísať?

Strašná doba. Problém je zosmoliť aj mizernú blahoprajnú kartu, aby sa človek nepopálil. Podišiel k oknu, dole videl prázdnu, mŕtvu ulicu. Ale sme to tu vyčistili, pomyslel si sebavedome. Žiadni dezoláti, antivaxeri ani chodci, žiadne električky ani autá. Vtom po ulici prešiel taxík. A to už ako?! – pomyslel si. S hrôzou si však uvedomil, že po sústavných zmenách zákazov a príkazov vlastne nevie, čo platí momentálne pre taxíky.

Ale keby tak prišiel s nejakým návrhom pre šéfa a ten by s ním uspel trebárs až u prezidenta, ba nebodaj ministra!  To by mu pootvorilo dvere k postupu… Pred ním bola ešte celá noc a mohol by vygúgliť, ako to majú aspoň Česi. Okrem pozostatkov ruštiny iné reči neovládal a tak rakúske, nemecké, maďarské vzory mu boli nanič. Samozrejme by navrhol najprísnejší protidezolátny variant, veď len tak sa dá vynútiť rešpekt u dezolátov. Rád používal túto nadávku. Síce presne nechápal, čo znamená, ale si ju osvojil po televíznom vystúpení jedného ministra a používal ju radšej ako „antivaxeri“ – s ktorou mal jednak problémy pri výslovnosti a jednak nezabudne, ako ho šéf ponížil vynechaním zo zásahov proti antivaxerom. A veru on by im ukázal! Možno by bol aj v televízii.

Zastal v strede kancelárie a zaliala ho sebaľútosť a silná túžba po spravodlivejšom svete a živote. Raz počas zásahu chvíľu závidel aj tým dezolátom, že si môžu vykrikovať, čo len chcú.

Začal v duchu mudrovať, čím by ešte mohol prispieť k svojmu služobnému postupu. Vedel už, že najbezpečnejšie je útočiť na dezolátov, antivaxerov a tých ostatných, najmä ak títo darebáci nenosia predpísané typy rúšok. Ale úspechy kajúcnikov na politickej scéne, to už by bola iná úroveň! Čo keby vymyslel rafinovaný útok na šéfstvo… Ukázalo by sa, že na ich miesto patrí práve on!

Nemal by to byť problém. Veď kto už je u nás bez viny! Informácia musí byť zostavená prefíkane. Predovšetkým nesmie byť podozrivé, že je od neho. Obvinenia musia byť dvojzmyselné. Na ľahko overiteľné fakty musia nadväzovať obvinenia, najlepšie korupčné, podľa súčasnej módy. Spomenul si, že šéf po odchode viacerých kolegov prijal na odporúčanie svojich politických tútorov niekoľkých nových bez kvalifikácie. Začal rýchlo písať, začalo ho to baviť. Farbisto popisoval korupčné postupy, vymýšľal sumy, dátumy, ľudí, dokonca aj seba uviedol v rade svedkov korupčného konania.

Písal proti človeku, ktorého sa bál, no a o to viac ho nenávidel. Pohľad mu padol na nedokončené blahoprianie. Už ho nepotreboval šperkovať. Teraz sa cítil ako bohorovný tvorca zmeny a bojovník proti korupcii, dezolátom a antivaxerom. Vytlačil text na tlačiarni, s papiermi manipuloval v rukaviciach, aby nezanechal odtlačky. Zajtra ich dá do rôznych obálok a odošle.

O niekoľko dní ho predvolal šéf. Snažil sa potlačiť vzrušenie a správať sa žoviálne.

Keď ho šéf obvinil z udavačstva, skoro skolaboval. Expert potvrdil, že tlač blahopriania i udania je z tej istej tlačiarne. Tej jeho.

(Celkovo 8 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter