Jeb Bush. Autor DonkeyHotey, február 2012 | CC
Nie je to tak dávno, čo sa v médiách rozšírila správa, že možným kandidátom republikánov na post prezidenta USA by mohol byť Jeb Bush. Nič proti nemu, ani proti takej voľbe. Držím sa zásady, že každý národ si zvolí takého prezidenta, akého si zaslúži (Slovensko pritom nie je výnimkou). Lenže akonáhle som sa dostal k tejto informácii, vybavili sa mi v mysli spomienky na americké prezidentské voľby v roku 2000, ktoré za mimoriadne čudných okolností vyhral George Bush junior, pričom o jeho pochybnom víťazstve sa rozhodlo v štáte Florida, kde bol v tom čase guvernérom jeho brat Jeb.
V tejto súvislosti si spomínam aj na stretnutie s vtedajším americkým veľvyslancom v Bratislave Carlom Spielfogelom, ktorý ma vtedy pozval na povolebné raňajky do hotela Danube, aby sme mohli spoločne so skupinou slovenských novinárov sledovať záverečné minúty boja o Biely dom. Veľvyslanec toto pozvanie doplnil vetou: „Chcem, aby ste na vlastné oči videli, ako vyzerá americká demokracia v praxi.“ S touto myšlienkou sa pohrával ešte aj v to povolebné ráno, keď mi v rozhovore pre noviny tvrdil: „Možno teda povedať, že zvíťazila demokracia, ľud opäť rozhodol.“
Bolo to od neho unáhlené tvrdenie, lebo sa v tom čase nedalo povedať, že americký ľud naozaj rozhodol. Táto jeho jediná veta ho musela poriadne mátať aj v nasledujúcich týždňoch plných napätia, protestov a protirečivých vyhlásení, až nakoniec kedysi v polovici decembra určil prezidenta Najvyšší súd USA. Nie na základe volebného zákona, ale hlasovaním v pomere 5:4, keď o novom prezidentovi rozhodol fakt, že niektorých sudcov hlasujúcich o novom pánovi Bieleho domu stihol ešte vymenovať predchádzajúci republikánsky prezident, inak „papá“ toho novozvoleného, George Bush senior.
Povolebný zmätok
Ale vráťme sa k raňajkám s veľvyslancom v stredu 8. novembra 2000, počas ktorých sme jedným okom sledovali vysielanie CNN premietané pomocou projektoru na veľké plátno a druhým obsah taniera. Vyhlasovanie výsledkov volieb sa odkladalo, lebo všetci čakali na správu z Floridy, kde sa to všetko akosi zamotalo. Prieskumy robené na základe vyjadrenia voličov po opustení volebných miestností (exit polls) naznačovali tesný výsledok. Experti na obrazovke predpovedali, že víťazom sa stane demokratický kandidát Al Gore, ale krátko po ôsmej hodine nášho času sa televízia priklonila na stranu Georgea Busha. S takouto informáciou som odišiel do redakcie, kde som sa dozvedel, že Al Gore už víťazovi medzitým zagratuloval, ale CNN svoje pôvodné tvrdenie odvolala s tým, že sa stále čaká na výsledky zratúvania hlasov na Floride. Dôvodom bol fakt, že v istom momente sa rozdiel medzi obomi kandidátmi znížil na 224 hlasov, čo viedlo demokratického kandidáta, aby požiadal o manuálne prepočítanie hlasov. Najvyšší súd štátu Florida (väčšinu sudcov tvorili demokrati) nariadil pomerom hlasov 4:3 prepočítať hlasy ručne v troch volebných obvodoch, v ktorých demokrati už tradične víťazili. Samozrejme, že sa to stretlo s protestmi republikánov, ktorí si nechceli dať potvrdiť víťazstvo svojho kandidáta takýmto spôsobom. Už tento samotný fakt vzbudil podozrenie.
Nastala situácia, ktorú redaktori pracujúci v denníkoch doslova nenávidia. Bolo treba dať do novín správu o výsledkoch volieb. Lenže v čase, keď čitatelia otvoria noviny, môže byť situácia úplne iná, ako bola vtedy, keď ju redaktor zostavil na základe dostupných informácií. Našťastie, takáto neistota sa na druhý deň nezmenila a trvala ešte mesiac. Medzitým vyšlo najavo, že od guvernéra Jeba Busha dostala polícia príkaz, aby pred niektorými volebnými miestnosťami (kde dominovali demokrati) podrobili voličov prísnejšej kontrole a požadovali od nich dva identifikačné dokumenty, aj keď to zákon Floridy neprikazoval. V chudobnejších štvrtiach zasa žiadali najmä od starších občanov vodičské preukazy. Mnohí ich nikdy nemali. Zdržiavacia taktika zapríčinila, že pred volebnými miestnosťami sa potom tvorili dlhé rady, čo napokon mnohých odradilo od voľby.
Na Floride to vyzeralo v tých dňoch na menšiu občiansku vojnu. Štáby jednotlivých kandidátov písali na seba sťažnosti a udania, napätie sa dalo krájať. Guvernér Jeb Bush dal doviesť až z Washingtonu agitátorov, aby verejnými protestmi a narýchlo urobenými transparentmi demonštrovali pred svetom svoju silu. Časť týchto demonštrantov potom vnikla do volebnej miestnosti a vynútila si prerušenie kontroly hlasov. Druhá strana prebíjala takéto akcie ešte silnejšími tromfami, až sa nakoniec celá záležitosť dostala pred Najvyšší súd USA. A ten rozhodol, ako rozhodol. Na základe toho potom štátna tajomníčka Floridy Katherine Harrisová (inak členka Bushovho volebného tímu) zastavila opätovné prepočítavanie hlasov.
Podozrenie z manipulácie živil aj fakt, že Al Gore dostal na celonárodnej úrovni o vyše pol milióna hlasov viac ako jeho konkurent. Ľud teda rozhodol inak, ako sudcovia vo Washingtone. A tak prezidentské voľby v roku 2000 vstúpili do histórie ako prvé od roku 1888, keď víťaz dostal menej hlasov ako porazený. Navyše, boli to prvé voľby v histórii vôbec, keď o ich výsledku nerozhodli voliči (teda ľud, ako tvrdil pán veľvyslanec Spielfogel), ale Najvyšší súd USA. Na Floride sa objavilo aj mimoriadne veľa neplatných hlasov, čo podporilo úvahy, že staré hlasovacie stroje používané v niektorých volebných okrskoch, kde tradičné lístky nahradili dierkovacie štítky, prispeli značnou mierou k zmätkom a už dávno patrili do starého železa. Keď už bolo neskoro a nový prezident sa usadil v Bielom dome, skupina aktivistov dodatočne prekontrolovala všetkých 170 tisíc neplatných hlasov. Zistilo sa, že keby súdy umožnili riadnu kontrolu, tak prezidentom by bol Al Gore.
Čudný volebný systém
Pochopiť, čo sa vtedy udialo na Floride, nemožno bez bližšieho pohľadu na samotný spôsob voľby prezidenta USA. Najskôr sa treba vyrovnať s faktom, že Američania v jednotlivých štátoch Únie nevolia prezidenta, ale takzvaný zbor elektorov (voliteľov). Tých má každý štát toľko, koľko zástupcov v oboch komorách Kongresu dohromady. Druhou raritou je, že ide o väčšinový volebný systém, keď víťaz berie všetko. Môže sa stať, že v konkrétnom štáte odovzdali voliči približne rovnaký počet hlasov tak pre demokratov, ako aj republikánov. Logicky by si teda mali obe strany rozdeliť aj elektorov, ale v USA všetci pripadnú tomu, ktorý získal čo len pár hlasov navyše. Takáto situácia nastala práve na Floride, kde podľa oficiálnych a značne spochybnených výsledkov dostal Bush iba o 537 hlasov viac, ale prisvojil si všetkých 25 elektorov Floridy, čím v celonárodnom meradle získal 271 voliteľov, zatiaľ čo Al Gore o päť menej. Keby existoval pomerný volebný systém, Bush by sa do Bieleho domu nikdy nedostal.
V Spojených štátoch neplatí ani rovnosť každého hlasu, čo je základným kritériom každej demokracie. Tak napríklad v toľko spomínanom roku 2000, keď o post prezidenta súperil Bush s Goreom, pripadal v málo zaľudnenom štáte Wyoming jeden elektor na 160 000 voličov, zatiaľ čo v ľudnatej Kalifornii musel získať hlasy aspoň od 625 000 ľudí.
Foto: Village Square / CC
Problém predstavovali aj spomínané zastarané hlasovacie stroje. Volebné lístky mali skôr podobu dierkovacieho štítku a ten musel volič na určenom mieste prepichnúť. Na Floride bolo bežné, že niektorí neprepichli štítky dostatočne silno, takže stroj identifikoval takýto hlas ako neplatný. Ešte väčšie problémy narobil takzvaný „motýľový“ hlasovací lístok používaný v obvode Palm Beach, ktorý pozostával z dvoch listov papiera, pričom miesto na dierkovanie bolo v strede pre kandidátov na oboch hárkoch. Stačil malý posun alebo nepozornosť a volič dal hlas tomu, koho nechcel. V prípade okrsku Palm Beach, kde mali tradične silné pozície demokrati, prekvapujúco bodoval práve tretí, nezávislý kandidát, lebo dierkovacie miesta pre Ala Gorea a Patricka Buchanana boli tesne pod sebou. To pomýlilo mnohých voličov, čím demokrat prišiel iba tu o 6286 hlasov.
Živná pôda pre konšpirácie
Nastala situácia ako stvorená pre vznik rozličných podozrení. Jeden z najznámejších autorov záhadných a nevyjasnených príbehov (má slovenský pôvod), bývalý guvernér štátu Minnesota Jesse Ventura, vo svojej knihe American Conspiracies venoval tomuto prípadu osobitnú kapitolu pod názvom Ukradnuté voľby. Navyše, rozšíril podozrenie z roku 2000 aj na nasledujúce voľby v roku 2004. „Oboje volieb ukradli republikánski operatívci predovšetkým prostredníctvom manipulácie s elektronickými volebnými strojmi v rozhodujúcich štátoch, kde boli hlasy presunuté od jedného kandidáta k druhému. Chlapík, ktorý to mohol prezradiť, zahynul počas havárie lietadla krátko po voľbách 2008.“ Ventura tvrdí, že v roku 2004 bolo takýmto kľúčovým štátom, kde došlo k podvodu, Ohio. Neskôr to priznal aj vtedajší demokratický kandidát na prezidenta John Kerry, keď vyhlásil: „Viem, že som vyhral voľby. Lenže, kým moji právnici dali v Ohiu dohromady potrebné dôkazy, bolo už neskoro.“
Prieskumy verejnej mienky vtedy naznačovali, že Kerry má pred Bushom najmenej šesťbodový náskok. Na základe takýchto očakávaní sa britský premiér Tony Blair „upískol“ a poslal Johnovi Kerrymu gratuláciu k víťazstvu v predstihu. Všetky očakávania zmenili prekvapujúce výsledky zo štátu Ohio.
Jesse Ventura vysvetľuje, ako sa robili volebné podvody. Štátny tajomník v Ohiu Ken Blackwell zakúpil od firmy spriaznenej s republikánmi počítačový program StarTech umožňujúci zmeniť výsledky volieb želaným smerom. Osobou zodpovednou za to bol Michal Connell, náboženský konzervatívec, držiaci sa zrejme zásady, že účel svätí prostriedky. Jeden z jeho kolegov, Stephen Spoonamore, vyznával asi iné morálne zásady, takže podvod sa dostal cez neho na verejnosť a potom pred súd. Connell počas pojednávania spočiatku zapieral akúkoľvek možnosť podvodu, ale keď mu sudca pripomenul, aké sú tresty za krivé svedectvo a možné pokuty, vyhlásil ochotu povedať celú pravdu na nasledujúcom súdnom pojednávaní. Toto všetko sa udialo iba deň pred voľbami v roku 2008, preto si nikto netrúfal zopakovať podvod z predchádzajúcich volieb a tak demokrat Barack Obama vyhral s veľkým náskokom. Michael Connell si uvedomil možné následky svojho činu, dostal strach, a požiadal generálneho prokurátora o policajnú ochranu svedka. O niekoľko dní neskôr zahynul vo svojom malom jednomotorovom lietadle počas pristávania. Príčinou havárie vraj bolo zlyhanie elektroniky na palube lietadla. Ním inštalovaný počítačový program fungoval vo voľbách spoľahlivo.
