Napriek odmietavému postoju mnohých ekonomických expertov opozícia ustavične „vracia do hry“ svoj návrh na zníženie daní z príjmov z doterajších 19 na 16 percent. Nechce pripustiť, že v čase, keď svetová hospodárska kríza ešte neukázala všetky svoje negatíva a hĺbku, by celoplošné zníženie daňového zaťaženia nebolo dobrým riešením. Odborníci pritom tvrdia, že pre otvorenú, proexportné orientovanú slovenskú ekonomiku, závislú od vývoja v iných krajinách, s ktorými je úzko prepojená, by takéto unáhlené a krátkodobé riešenia boli prinajmenšom riskantné…
Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) – zložky ministerstva financií – by zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent v čase dopadov globálnej krízy na slovenskú ekonomiku nepodporilo v potrebnej miere domáci dopyt tak, ako o tom hovorí opozícia. Reálnejší je totiž predpoklad, že dodatočné príjmy ľudí by sa premenili skôr na úspory a nesmerovali by do spotreby.
Atak na maastrichtské kritériá
Týkalo by sa to pritom len zhruba 39 percent zamestnaných občanov, predovšetkým ľudí s vyššími zárobkami. Naopak, alternatíva, parlamentom schválené zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a posilnenie zamestnaneckej prémie formou doplatku zo strany štátu, bude znamenať prínos pre 61 percent pracujúcich občanov. Tí nové opatrenie pocítia vo svojich peňaženkách, keďže sa im zvýši ich čistý príjem. IFP zároveň pripúšťa, že príjem zamestnancov, ktorí zarábajú od 1 699 do 2 955 eur v dôsledku zaokrúhlenia parametrov v legislatíve mierne poklesne. Dôležitý je však fakt, že ide o väčšiu solidaritu daňového systému, keďže sa znižuje daňové zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov bez toho, aby sa znižovalo aj u ľudí s vyššími zárobkami.
Plošná 16-percentná daň by však nepomohla zamestnancom s príjmom na úrovni minimálnej mzdy, lebo tí už v súčasnosti platia nulovú daň, naopak tí, ktorí zarábajú najviac by na takejto zmene aj najviac získali. „Tento návrh nezískal podporu ani v Rade pre hospodársku krízu. Podnikatelia si uvedomujú, že v tomto období prísť s takýmto návrhom je úplne kontraproduktívne,“ zdôraznil aj predseda vlády SR Robert Fico.
I keď plošné zníženie daňovej sadzby má podľa opozície najmä motivovať rast výroby, a nie posilniť štátny rozpočet, postihlo by ho mimoriadne citlivo. Štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír hovorí o výpadku daňových príjmov na úrovni 550 miliónov eur, čo by sa odrazilo v deficite verejných financií v rozpätí štyroch až piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP). „Sme v eurozóne a máme svoje záväzky. Je tu stále ambícia vlády, aby sme čo najdlhšie udržali maastrichtské kritérium troch percent deficitu v tomto roku,“ zdôraznil. Opozícia teda slovami „tlačí“ vládny kabinet k znižovaniu deficitu verejných financií, ale svojimi činmi prispieva k jeho niekoľkopercentnému zvýšeniu.
Slovensko daňovo príťažlivé
Pritom sa stačí pozrieť na to, čo sa deje v Rumunsku či v Maďarsku so 16-percentnou daňou z príjmu alebo na Lotyšsko s daňou ešte o jedno percento nižšou. Tejto pobaltskej krajine hrozí v priebehu troch mesiacov bankrot, ak sa jej nepodarí zredukovať rozpočtové výdavky tak, ako to vyžaduje Medzinárodný menový fond (MMF). V prospech zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane, na rozdiel od zníženia rovnej dane na 16 percent, hovoria aj celkové náklady. Tie by mali v prvom prípade predstavovať tohto roku 148 miliónov eur, pri znížení sadzby dane by sa však vyšplhali až na 254 miliónov eur. Na rok 2010 Inštitút finančnej politiky vyčíslil dopad vyššej nezdaniteľnej časti ako aj posilnenie zamestnaneckej prémie na 219 miliónov eur, pričom druhý variant by si vyžiadal náklady až 380 miliónov eur. O rok neskôr by bol rozdiel v nákladoch ešte výraznejší. Kým 16-percentná sadzba dane by si vyžiadala 374 miliónov eur, terajšie opatrenia vládneho kabinetu len 25 miliónov eur. Prieskum spoločnosti Lighthouse Research uskutočnený na objednávku KPMG International (globálnej sieti firiem poskytujúcich odborné služby v oblasti auditu, daní a poradenstva), ukázal, že Slovensko bolo na prelome rokov 2007/2008 z hľadiska daňových systémov ôsmou najpríťažlivejšou európskou krajinou. Najlepšie sa umiestnil Cyprus, Írsko a Švajčiarsko, za nami sa ocitlo napríklad aj Luxembursko, Holandsko, Švédsko či Česká republika. Rebríček bol zostavený na základe prieskumov názorov 403 daňových špecialistov z významných európskych podnikov.
Na slovenskom daňovom systéme pozitívne hodnotili najmä jeho jednoduchosť a nižšie daňové zaťaženie v porovnaní so západnou Európou, za slabinu považovali chýbajúce včasné upozornenie na prípadné zmeny. V minulom roku sa ozvali hlasy na zníženie daní aj v Nemecku. Daňové zaťaženie pre podniky tam síce od 1. 1. 2008 pokleslo z 39 na 29 percent, spolková kancelárka Angela Merkelová, ako aj minister financií Peter Steinbrück chcú však radšej konsolidovať štátny rozpočet. Zotrvá sa teda zrejme pri 42-percentnej maximálnej daňovej sadzbe a počiatočnej sadzbe na úrovni 15 percent.
Británia: bohatí zaplatia viac
Vo Veľkej Británii sa po kritike právnych expertov pre daňovú oblasť a obchodných komôr rozhodli reformovať systém daňových sadzieb len veľmi jemne. Na jednej strane podporia tých občanov, ktorí zarábajú menej ako 40 000 libier ročne (ušetria od 145 libier), zároveň však od apríla 2011 zvýšia o pol percenta poplatky na zdravotné a sociálne poistenie. Briti, zarábajúci viac ako 150 000 libier ročne, by však mali odvádzať až 45 percent svojho príjmu. V Taliansku sa tlak na dane stal súčasťou predvolebnej kampane a sľuby politikov vyšli štát na vyše 70 miliárd eur.
Zdá sa, že podobný scenár chcú opoziční politici – rok pred parlamentnými voľbami – presadiť aj u nás. Zaťažiť chcú všetkých daňových poplatníkov, ale „daňové darčeky“ sú určené iba pre niektorých. A najväčšie pre najbohatších. Aj preto niet pochýb, že zo strany opozície ide ako zvyčajne o praobyčajný populizmus, v rámci ktorého politické argumenty dostávajú prednosť pred ekonomickými.
Autor je publicista
