Minister financií, ktorý o rozpočte, verejných financiách a daniach nemá ani páru, pripravuje veľkú daňovo-odvodovú reformu. Hovorí o nej od nástupu do funkcie, no nik z odborníkov ani politikov, dokonca ani z vládnej koalície ju nielenže nevidel, ale v podstate ani netuší, čo sa v hlave všemocného vládcu Slovenska rodí. Matovič sľúbil, že ju predstaví najneskôr v polovici mája, uplynul však ďalší mesiac a nič sa nedeje. Jedno je však po skúsenostiach s touto vládou isté: to čo navrhne Matovič, v prospech občanov, ani ekonomiky Slovenska celkom iste nebude. Jeho daňové blúznenie nemá žiadny seriózny ekonomický základ. Na prídavok na dieťa vo výške 200 eur jednoducho spoločnosť nemá a ani v najbližších rokoch nebude mať. Podobný nesystémový charakter majú aj ďalšie predpokladané opatrenia, ktoré Matovič ťahá ako kúzelník zajacov z klobúka.
Nik nevie, o čo presne ide, a tak sa rodia rôzne, viac či menej overené fámy. Pôvodne minister naznačil tri súčasti reformy bez ich konkretizácie, a to extrémne navýšenie prídavkov na dieťa, jednotnú sadzbu pre odvody a dane a zjednotenie sadzieb pre zamestnancov a živnostníkov. To rozhnevalo nielen liberálov, ale to posledné aj drobných živnostníkov, ktorí i teraz ledva prežívajú.
Veľká „reforma“ daní mešká
Už Eduard Heger ešte ako minister financií začal pripravovať daňovú reformu, ktorá mala viesť k väčšej motivácii pracovať a menej vlastniť, čo mi pripomína skôr francúzsky utopický socializmus ako 21 storočie. Malo ísť o nižšie daňové zaťaženie práce, vyššie zdanenie majetku a spotreby. Inak povedané, zvýšenie DPH a spotrebných daní. Vyzerá to však tak, že sa to zastaví pri zdanení spotreby, inak povedané, pri raste cien tovarov a služieb, čo znovu dopadne na plecia väčšiny pracujúcich.
Napriek tomu daňovo-odvodová reforma mešká a nik netuší, kedy sa začne skutočne posudzovať relevantnými odborníkmi, zamestnávateľmi, odbormi či združením miest a obcí, ktorých sa to bytostne dotýka. Má údajne platiť od nového roka, ale ak to nechce táto nekompetentná vláda lámať na kolene, čo je v jej prípade vysoko pravdepodobné, tak je najvyšší čas, aby bola reforma predstavená a po pripomienkach zainteresovaných predložená do parlamentu. To však, ak sa dodržia základné pravidlá legislatívneho procesu, už reálne nie je dosť dobre možné a v takom prípade môžeme na január 2022 zabudnúť. Pre nás občanov našťastie.
Namiesto daňového tresku len veľký preplesk občanov
Ako budú vyzerať dane po novom, vie len Matovič, ťažko sa dá totiž vygoogliť, čo sa mu práve prisní. Napriek tomu, teda vlastne tak ako je to u nás v poslednom čase zvykom, unikli z ministerstva financií neoficiálne materiály, takzvaný Veľký tresk či presnejšie Daňová reforma 2022, ktoré médiá zverejnili. Podľa nich, ako i zmätočných vyjadrení Matoviča na tlačovkách, má dôjsť k zmenám, ktoré takmer všetky idú proti ľuďom a výrazne zvýšia ich finančné zaťaženie.
V odvodoch má ísť: o vznik len jedného odvodu, pravdepodobne 25 percent pre zamestnanca a 20 percent pre SZČO; odvody sa budú platiť z úplne všetkých, aj pasívnych príjmov; zrušia sa odvodové odpočítateľné položky, úľavy a rôzne výnimky; zrušia sa aj povinné minimálne zdravotné odvody; celá odvodová povinnosť, aj tá ktorú hradil zamestnávateľ, sa presunie na zamestnanca.
V oblasti daní: pre fyzické a právnické osoby bude 20-percentná daň; priblížia sa dane z rôznych druhov príjmov cez jednotný vymeriavací základ; zrušia sa všetky nezdaniteľné časti základu dane ako aj paušálne výdavky, výnimky, úľavy a znížené sadzby daní; sadzba asignovanej dane sa zníži z 2 na 1,5 percenta a budú ju môcť uplatniť len fyzické osoby.
Dane z nehnuteľností sa majú zvýšiť a má ich spravovať namiesto obcí štát. Podľa zlých jazykov, ale i dobre informovaných zdrojov z médií, sa hovorí najmä o ich výraznej zmene, samozrejme, smerom hore. Písal som o tom v článku „Kolotoč okolo majetkových daní sa rozbieha“. Faktom bola vážna úvaha o návrhu na extrémne zvýšenie dane z nehnuteľností (bytov a domov) na 1,6 percenta, ale pozor z ich trhovej ceny, nie z ceny nadobúdacej či ceny podľa znaleckého posudku. Pre veľký odpor z toho pravdepodobne vzíde a má to byť „len“ troj- až štvornásobok súčasnej dane. Aj toto by bolo pre mnohých najmä starších občanov likvidačné. Svojpomocne postavené, často dvojgeneračné veľké rodinné domy, osobitne na severe či východe Slovenska, ale i väčšie byty, v ktorých teraz bývajú dvaja dôchodcovia, osamelé matky či nezamestnaní, by boli finančne nezvládnuteľné a majitelia by sa buď zadlžili, alebo by boli donútení ich predať.
V hre zostalo aj posudzovanie podľa trhovej ceny a snaha ministra financií, aby tieto dane prešli z obcí na štát, k čomu má vážne výhrady najmä ZMOS. Väčšina obcí by tak prišla takmer o 60 percent ročných príjmov, a tak mnohé mestá a dediny by sa dostali na hranicu prežitia alebo by výrazne obmedzili verejne služby pre občanov.
Zvýšenie spotrebných daní, medzi ktoré patria nepriame dane na minerálne oleje (benzín, nafta), energie ako elektrina, uhlie, plyn, alkoholické nápoje a tabakové výrobky, sa premietne do značného nárastu cien týchto výrobkov. Aj v tomto prípade na to doplatia ľudia s nižšími príjmami či dôchodkami, keďže si zo svojho príjmu budú môcť nakúpiť menej tovarov a služieb potrebných pre život.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) by mala ísť hore na 25 percent. Či to tak bude, nevedno, ale celkom iste porastie. Je len otázne, či to bude pôvodných 25 percent, či o percento dve menej. O týchto otázkach som už v Slove písal v príspevku „Daňové blúznenie Igora Matoviča“.
Údajne zostanú zachované znížené sadzby DPH na potraviny a lieky, ale má sa zrušiť znížená sadzba na ubytovacie služby, knihy a dennú tlač. Vláda podľa tohto návrhu nedopraje ľuďom oddych a cenovo dostupnejšiu rekreáciu a národ potrebuje nevzdelaný a neinformovaný.
Keďže DPH je pripočítateľná položka ku všetkým tovarom a službám, celá sa prenesie na spotrebiteľa, teda na každého občana. Nárast DPH tak najviac postihne nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, dôjde k nárastu výdavkov na základné životné potreby.
Občania i podnikatelia právom očakávali zníženie DPH aspoň na 10 percent najmä u všetkých druhov potravín, v cestovnom ruchu vrátane gastrosektora a základných služieb pre obyvateľov, tak ako je to v okolitých a vyspelých západných štátoch.
Vláda nás extrémne zadlžila, čo s tým?
Matovičovo-Hegerova vláda nás zadlžila na niekoľko desaťročí. Úplne rezignovala na konsolidáciu a udržateľnosť verejných financií. Dlh stúpol z 1,33 v roku 2019 na nevídaných takmer 10 percent a predstavuje v tomto roku viac ako 65 miliárd eur. Napriek tomu sa pokračuje v ďalšom zadlžovaní, nesystémových výdavkoch, paušálnej podpore rodín, kupovaní voličov, a čo je najhoršie, v prudkom náraste výdavkov na zbrojenie, najmä nákupom amerických stíhačiek či vrtuľníkov. Na armádu dáme len v tomto roku viac ako 1,7 miliardy a na predpokladané prídavky na deti každoročne 2,5 miliardy eur. To všetko zaplatia najmä drobní daňoví poplatníci. Viac v príspevku „Ako populisti likvidujú štát a zadlžujú občanov“.
Tento stav je neudržateľný a vláda jeho riešenie chce preniesť na plecia bežných občanov. Naposledy navýšila štátny rozpočet o výdavky vo výške takmer štyri miliardy eur, čím v rozpočte nie je pokrytých až 12 miliárd eur! Túto dieru v rozpočte nespôsobili predchádzajúce vlády, ale táto vláda, a to nie len pre koronakrízu, ale nesystémovými výdavkami a vynakladaním neprimeraných prostriedkov na armádu. Všetko to majú zaplatiť nízko príjmové skupiny a stredná vrstva.
Aká je to pro rodinná politika, ak len niektorým ľuďom do jedného vrecka dajú 200 či viac eur a z druhého cez nárast daní a cien vyberú všetkým 300 – 400 eur. Na pripravovanej reforme tak získajú len ľudia s ročným príjmom nad 40 – 50 tisíc eur. Ak patríte medzi nich, tlieskajte, a vy ostatní podľa vlády môžete utrieť hubu. Na zníženie odvodov a daní pre menšiu skupinu nadštandardne zarábajúcich ľudí sa poskladá okolo dvoch miliónov tých chudobnejších ľudí. Takáto je rovnosť a spravodlivosť v podaní vládnej koalície.
Prostriedky by sa dali získať, nie však ožobračovaním nízko a stredne príjmových skupín občanov, ale zavedením vysokého progresívneho zdanenia nadštandardne zarábajúcich manažérov, podnikateľov, biznismenov či bánk, telekomunikácií farmaceutických a ďalších firiem.
Aj cez majetkové dane by to šlo, ale nie pri bežných rodinných domoch a bytoch, ale pri luxusných autách, helikoptérach a osobitne pri vilách pod Slavínom, haciendach na vidieku, vo Vysokých Tatrách, Donovaloch či iných lukratívnych častiach Slovenska.
Ak by som to chcel odľahčiť, tak na riešenie vysokého zadlženia a rozhadzovanie verejných financií mám pre Matoviča jeden návrh, nech sa spojí so Joffreyom de Peyrac a dohodne s ním výrobu a dodávku zlata podľa toho, čo sa tomuto „expertovi na financie“ prisnije. Ak to nevie, potom má poslednú možnosť a to požiadať grófa Monte Cristo, aby mu odovzdal celý poklad od Abbé Faria, čím by získal peniažky pre naplnenie svojich fantazmagorických cieľov. Nič iné nemožno od tejto vlády čakať. Keďže sú to rozprávky, tak to takto asi nepôjde, a preto na to doplatíme všetci.
Záver sa odkladá, nik totiž nevie, čo a kedy bude
Od začiatku pokusov o akúsi, nik vlastne nevie akú, reformu daní, ju sprevádza chaos, zvady v koalícii, kritika odborníkov i opozície, zmätočné vyhlásenia Matoviča a teraz aj ticho, keď nik nevie, kde sa zase Mesiáš na niekoľko dní stratil.
Celá daňovo odvodová reforma bude teda nie Veľkým treskom, ale obrovským prepleskom pre slabšie príjmové skupiny obyvateľov a dokonca aj pre strednú vrstvu. Táto vláda je totiž, ako sa väčšina odborníkov zhoduje, vládou deštrukcie a úpadku!
Pripravovaná daňová reforma znovu potvrdzuje, že táto vláda nie je schopná riadiť štát. Tragédiou súčasnosti je najmä to, že „sociálna“ politika vládnej koalície smeruje k zdaňovaniu bežných pracujúcich, zdieraniu tých najchudobnejších a úplnej rezignácii, či až likvidácii sociálnych funkcií štátu. Ak si to necháme, dopadneme veľmi zle!
