Ono to známe rímske Pacta sunt servanda – Zmluvy musia byť dodržané – bolo v súčasnej vládnej koalícii už niekoľkokrát porušené. Naposledy pri hlasovaní o postoch troch hlavných predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Pochopiteľne, že najvýraznejšie sa nad touto skrivodlivosťou rozhorčuje Strana občianskeho porozumenia, ktorá na post najvyššieho kontrolóra nominovala svojho človeka. Ján Bílek, terajší poradca prezidenta republiky zostane poradcom aj naďalej, pretože sa v tomto volebnom období už šéfom Najvyššieho kontrolného úradu nestane. Ako neúspešný kandidát v dvoch kolách už nemôže byť do ďalšej voľby nominovaný. Tá sa má uskutočniť na novembrovej schôdzi Národnej rady. V tomto prípade ani tak nešlo o úplné porušenie koaličnej dohody, ako skôr o odblokovanie osoby Jána Bíleka, voči ktorému majú členovia niektorých koaličných strán osobné antipatie. Možno sa iba domnievať, že jednou z antipatií je aj fakt, že Ján Bílek by po svojom zvolení bol – po prezidentovi republiky, predsedovi Národnej rady, predsedovi vlády a guvernérovi Národnej banky Slovenska – ďalším Východniarom na významnom poste v hlavnom meste krajiny.
Ľavičiari majú možnosť nominácie
To však môže byť iba domnienka, faktom však ostane, že Strana občianského porozumenia má možnosť nominovať na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ďalšieho kandidáta, ktorý bude v koalícii priechodný. Preto je čudné, že jej terajší i predchádzajúci predseda v prvom pohnutí mysle reagujú, akoby vyhlásili rozpad koalície. Vzhľadom na funkciu Rudolfa Schustera je jeho angažovanosť v tejto záležitosti porušením ním proklamovanej nadstraníckosti. Podobne však reagovali aj reprezentanti Strany demokratickej ľavice, ktorí si tiež robia, samozrejme na základe dohôd, nárok na miesto podpredsedu NKÚ. Tento „flek“ v prvej voľbe nedostal ich kandidát Vincent Timko, čo skutočne možno považovať za porušenie dohôd. Socialisti však rovnako majú možnosť nominovať iného človeka. Koalícia teda do konania ďalšej schôdze parlamentu, ktorá by sa mala začať v druhej polovici novembra, má dosť času na rozumné dohody už aj preto, že v tom čase už bude po hodnotení ročnej činnosti tohto zoskupenia.
Kandidát musí byť koaličný
Zvolenie Igora Malého, nominanta Slovenskej národnej strany, za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu veští len to najhoršie pre možného kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko na post predsedu. Už ním nemôže byť ani dva razy neúspešný Sergej Kozlík a poznajúc doterajšie postoje vládnej koalície sa ním nestane ani druhý kandidát mečiarovcov. Napriek všetkým doterajším „ústretovým“ vyhláseniam koaličnej štvorky si už totiž toto spoločenstvo nemôže dovoliť zvoliť na čelo NKÚ ďalšieho člena z opozície, pretože tým by sa vo vedení tejto inštitúcie dostala do výraznej menšiny. Tu sa v našich podmienkach už končí akákoľvek demokracia.
Nezvolenie zástupcov koalície za predsedu a podpredsedu NKÚ opäť potvrdilo rozpory v jej radoch, ku ktorým v parlamente pri schvaľovaní 28. októbra za pamätný deň prispeli aj poslanci Strany maďarskej koalície – tak, že hlasovali proti. Nepochybne sa im v tomto prípade pred zrakmi vynárala Trianonská dohoda, kde jedným z jej výsledkov boli aj hranice bývalého Československa. Maďari sa zaviazali, že v tomto volebnom období nebudú otvárať ani otázku Benešových dekrétov, lenže sentiment za Trianonom je zlým signálom pre koalíciu. Budú si musieť vybrať medzi prvou Československou republikou alebo štvrtou vládou Vladimíra Mečiara.
Autor je politický komentátor denníka Práca
