Strana maďarskej koalície (SMK) sa v súčasnosti pohybuje akoby v bludnom kruhu. Vnútrostranícke spory, vzájomné obvinenia jej lídrov z falošnosti a podrazov, politické intrigy sa permanentne opakujú. Nemožno sa preto čudovať, že strana, ktorej predvlani dalo hlas takmer 12 percent voličov, má podľa septembrového prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky podporu len 6,7 percenta opýtaných. Členovia SMK sú nespokojní, vo vnútri strany vládne napätie, jej lídra Pála Csákyho zrejme čakajú ťažké časy… Začiatkom októbra sa v niektorých slovenských denníkoch objavila informácia, že predseda krajskej rady SMK v Bratislave Václav Mede inicioval prešetrenie procesu navrhovania nominanta SMK do Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu (SPF). Toho šéf SMK Pál Csáky údajne navrhol v parlamente ešte skôr, ako ho odsúhlasili stranícke štruktúry, a preto by mala jeho konanie posudzovať aj okresná etická komisia. Autonómia, nie samospráva V telefonickom rozhovore pre TA3 V. Mede 2. októbra na adresu svojho straníckeho šéfa povedal, že „porušil stanovy Strany maďarskej koalície, a preto bude čeliť etickému konaniu pred okresnou etickou komisiou v Bratislave“. Pál Csáky najskôr mlčal, potom prostredníctvom svojej hovorkyne odkázal, že vnútrostranícke problémy nebude komentovať, a napokon vyhlásil, že informácia o tom, že by sa mal postaviť pred etickú komisiu, sa nezakladá na pravde. Dokonca tvrdil, že Medemu sa vraj nepodarilo presadiť do SPF svojho človeka a označil ho za podnikateľa s čudnými aktivitami. A tak, aj keď sa šéf SMK najskôr usiloval zamiesť celú záležitosť pod koberec, napokon bude čeliť i žalobe zo strany predsedu krajskej rady SMK. Nebezpečnú, provokatívnu hru Pál Csáky rozohral aj koncom septembra. Vtedy sa na juhu Slovenska oficiálne stretol s europoslancom, lídrom maďarských radikálov, kalvínskym biskupom z Temešváru a súčasne predsedom Rady autonómie Karpatskej kotliny Lászlom Tökésom a hovoril s ním o maďarskej autonómii na Slovensku. O jej financovaní by mal vraj rozhodovať „miniparlament“ volených predstaviteľov slovenských Maďarov. V reakcii na všeobecnú kritiku – a to aj z vlastných radov – Csáky všetko poprel a vyhlásil, že reč bola výlučne o samospráve v oblasti školstva a kultúry. Jeho klamstvo nechtiac odhalil sám Tökés, ktorý na pôde Európskeho parlamentu povedal, že sa pred niekoľkými dňami stretol so šéfom Strany maďarskej koalície Pálom Csákym, s ktorým debatoval aj o otázke autonómie. Za to, že si uplatnil svoje právo na slobodu prejavu, Csákyho podľa Tökésa atakovali viacerí slovenskí politici. „Vzhľadom na demokratické hodnoty v Európe je neprijateľné, že nie je možné hovoriť o autonómii alebo iných politických právnych otázkach, keď vieme, že v Európe existuje viacero funkčných autonómií,“ tvrdil Tökés počas tzv. jednominútového vystúpenia, v rámci ktorých môžu poslanci hovoriť o čomkoľvek, vystupujú iba vo svojom mene a pred takmer prázdnou rokovacou sálou, preto nevzbudzujú ani záujem svojich kolegov, ani médií. L. Tökés tým iba potvrdil, že na extrémnu nacionalistickú politiku má rovnaký názor ako P. Csáky, hoci ten sa svoje sny o „veľkom Uhorsku“ snaží často schovať pod pojem samospráva. Voľby do EP – lakmusový papierik Lož a prekrúcanie faktov ako pracovná metóda sú, zdá sa, šéfovi SMK blízke, použil ich totiž neraz aj v minulosti. Stačí si pripomenúť jeho spor s poslancom za túto stranu Zsoltom Simonom. Simon viackrát kritizoval spôsob, akým Pál Csáky vedie stranu a vyzval ho na odchod z predsedníckej stoličky. Na počudovanie, etická komisia SMK rozhodla, že kritikou predsedu vraj Simon porušil stanovy strany a navrhla jeho vylúčenie zo svojich radov. Ak sa to na zásah republikovej rady napokon nestalo, P. Csáky vo vedení strany presadil, aby organizačný poriadok doplnili o ustanovenie, že členovia SMK nemôžu na verejnosti kritizovať svojho predsedu za to, čo hovorí v mene strany. A to sa Pál Csáky neraz chválil, že po nástupe do jej čela, sa „strana stala otvorenejšou a demokratickejšou“. Strana, ktorá kritiku svojho šéfa pripúšťa len za zatvorenými dverami, však takou ani zďaleka nie je. Napokon, falošnosť Csákyho sa prejavila aj vtedy, keď svojmu predchodcovi Bélovi Bugárovi ponúkol, aby sa stal čestným predsedom strany, hoci pred voľbami ho obviňoval, že ako predseda podliehal tlaku podnikateľských skupín. Na jar budúceho roku sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Ak SMK, ktorej preferencie klesajú, neuspeje, bude voliť nové vedenie. Stanovy strany totiž hovoria, že keď strana príde vo voľbách o štvrtinu poslancov, musí zvolať mimoriadny kongres. V prípade SMK stačí strata jedného poslanca EP, kde má teraz dvoch zástupcov. Preferencie strany napovedajú, že taká situácia môže nastať a do parlamentných volieb v roku 2010 povedie SMK niekto iný. Niekto bez túžby ustavične radikalizovať etnické napätie, naopak so snahou odstrániť nedorozumenia, či prípadné konfrontačné prvky a oživiť maďarsko-slovenský politický dialóg. Terajším komplikovaným vzťahom medzi Bratislavou a Budapešťou by to nepochybne len prospelo. Autor je publicista