Čo s tým urobíme?

Za vrchol demagógie, drzosti a ignorantstva možno považovať pondelkový program troch slovenských televíznych staníc. Po sérii článkov v časopisoch (kde sa môže ešte písať kriticky o hodnote a úrovni slovenskej televíznej zábavy – o umeleckom programe sa už nik neopováži ani len uvažovať) by sa dalo očakávať, že bossovia súťažiacich médií uberú z pary a budú sa usilovať upokojiť napálených divákov, ktorých počet sa zo dňa na deň zvyšuje. Nemožno predsa predpokladať, že celý národ je spokojný s hrubozrným, bezduchým vystrájaním ľudí zatvorených v klietkach a pritom nevidí, že ide o bohapusté zarábanie nemalých peňazí. Práve preto je súťaž našich televízií taká nemilosrdná a vytrvalá. Priehľadnosť taktiky a smiešnosť argumentov typu – o slovenské seriály nie je záujem – presviedča každého súdneho človeka o neochote vysielať čokoľvek iné ako reality šou, prípadne náročnejší druh televíznej zábavy (za týždeň sa vysiela vyše tridsať – zväčša priemerných až podpriemerných – zábavných titulov, pričom za zábavu možno považovať aj súťažné programy, talk show a publicistické relácie typu Sito). Niežeby som sa chcela zastávať dvoch úbohých pokusov o doma vyrobené seriály, pretože ani jeden z nich nebol urobený tak, aby mohol vyhrať v súťaži s Vyvolenými či Big Brother. Ale kto je na vine? Opäť divák? Nezapríčinil tento stav niekto, kto „spackal“ vyskúšaný titul – mám na mysli seriál Medzi nami? Veď v susednom Maďarsku už osem rokov patrí k obľúbeným programom – v ňom však hrajú poprední herci, vyhranené typy, nie ako v slovenskej verzii, kde tri tmavovlasé dámy nemáte šancu odlíšiť, resp. uveriť, že zloduch (Miki) sa skrýva za nevýrazným hercom. Aj seriál má svoje zákonitosti a máme sa aj od koho učiť. Ibaže zrejme v rámci šetrenia – nechcem povedať neznalosti – sa pravidlá seriálovej tvorby ignorujú a ignorancia sa potom vyhlasuje za experiment – a to už mám na mysli náš pôvodný seriál Rodinné tajomstvá. Nech je, ako je, ale doteraz aspoň tieto slabé odvary prerušovali sériu reality šou v najsledovanejšom večernom čase. V inkriminovaný pondelok však všetky tri televízie – zhodne a jednotne – od 20. hodiny vysielali iba reality šou. Kam sa má podieť divák (pritom nemyslím na náročného diváka, pretože ten už dávno prešiel na českú televíziu ponúkajúcu aj alternatívu), ktorý chce pozerať dobré detektívky, sci-fi, seriály? Nevravme, že zo zahraničia možno doviesť iba šmejd! Prečo sa pohotovo nekúpi napr. český seriál Dobrá štvrť (ak nie sme schopní niečo podobné vyrobiť), aby sme sa dozvedeli niečo o problémoch tínedžerov? V Čechách dosiahol vynikajúcu sledovanosť! Aká to naivná požiadavka, však? My na podobné programy predsa nemáme peniaze. Na reality šou však áno! Žeby sme museli čakať na to, až sa vlna ohlupovania národa preženie a onen „národ“ sa presýti a precitne? Dovtedy však vyrastie jedna generácia, ktorá sa odučí od hodnôt, nespozná pôžitok z hodnotného umenia a podľa názoru psychológov sa dokonca posunie hranica ich citlivosti na hrubosť, nemravnosť, neslušnosť v komunikácii atď. Už teraz sa čudujeme slovníku, ktorý vládne nielen medzi mladými – o správaní radšej pomlčím. Veď vzor každý večer ponúka rozžiarená obrazovka. Tak čo s tým, vážení, urobíme? Autorka je vedecká pracovníčka Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre