Ivan Gašparovič označil rozhodnutie žilinských radných umiestniť Tisovu podobizeň na priečelie Katolíckeho domu v súčasnosti za veľmi nevhodné. A či o tri-štyri roky bude odhaľovanie pomníkov prezidentovi vojnovej SR a hlavnému veliteľovi HG vhodné? Dodatočne sa HZDS, podobne ako DU, dištancovalo od hlasovania svojich poslancov v mestskom parlamente. Zásadnejšie sa zachovali ľavicoví demokrati. Keď ich zástupca Anton Kuba i po ostrej kritike vyslovil hrdosť nad tým, že podporil túto nešťastnú Slotovu iniciatívu, letel pre hrubé porušenie princípov a programu SDĽ zo strany ako špinavé prádlo. Odmietavé stanovisko zaujali ústami Vladimíra Palka aj mladší predstavitelia KDH, ktorí sa odpútali od mikloškovského oportunizmu: „Nechajme to radšej na historikov…“ Tohto pseudoargumentu sa chopili umiernení národniari. Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška na túto otázku nebol ochotný odpovedať ani biblickým „áno-áno“, či „nie-nie“. Jeho repertoár sa scvrkol na zaklínadlo: Tisa nemajú hodnotiť politici, ale historici. Takže asi ich treba všetkých, od Plevzu a Jablonického po Bobáka a Ďuricu nahnať do jednej siene, aby hlasovali o tom, či Tiso bol zločinec alebo svätec. Takéto chápanie práce vedcov sme tu už raz zažili. Akoby sa po novembri 1989 neuskutočnili desiatky odborných seminárov na túto tému, nevyšlo množstvo kníh, akoby sa od Ríma po Moskvu neotvorili archívy. Tie prinášajú zaujímavé detaily o osobitných postojoch mocných tých čias, upresňujú, či bolo vyvraždených 68 542 alebo „len“ 68 496 Židov, či im vodca štátu dal 387 alebo „až“ 413 výnimiek zo zákonov, ktoré schválili jeho poslanci a jeho vláda. No súčasne potvrdzujú, že sa neobjaví už nič svetoborné, čo by mohlo o 180 stupňov obrátiť názor demokratov na vývoj slovenskej spoločnosti počas 2. svetovej vojny. Ostáva na svedomí každého politika, ako bude pristupovať k absurdnosti, akej sa dopustilo zastupiteľstvo v Žiline.
