Vydala aj knihy povestí a legiend Mara Medvedia a Poludnica z Čerepeša. Prekladá z bulharčiny a ukrajinčiny, venuje sa aj recenzistike a kritike. Jej básne boli preložené do piatich jazykov. Žije a tvorí v Lučenci. Prvé verše začala uverejňovať v Novom slove.
Pred búrkou
Dusno sa šplhá po záclone
v lone záhrady
lámu sa tykadlá
zobáky hláskujú
v neistom lístí
hieroglyfy
odhaduješ
z ktorej strany
doľahne na teba
ľadovec
z ktorej dážď…
Susedka poézia
Nazerá do prázdnej miestnosti
zabudla si zápisník
s udýchanými zmyslami
s premoknutými vzťahmi.
Požičiavam si od nej hrebeň
kohúti
i čiernu oponu
pozošívanú prachom.
Z albumov vytrháva koľajnice
na ktorých vlhnú vône
rozbíja okenné tabule
s poskakujúcim plameňom
srdca.
Starnutie
Nič už v nás nie je
z behu do strmých schodov
deravé vejáre
amulety z bludísk
držia sa o pamäť
priestor neodpovedá
nečakané
nezostúpené
prichystané vyraziť
zakrýva temné prístrešky
voda váha
či sa má priblížiť
k najbližším vzdialenostiam…
Dcéry
Prídu
vytiahnuť zo zatmenia
materské znamienka
prezerajú si ťa
pretrhávajú
vyhadzujú korienky
zapustené v horkosti.
Prisadáš si
s modrým tanierom v rukách.
Vyberáš z údivu
lesklé kamienky
detské vône stoja pri dverách
odprevádzaš ich
so zakrytými očami…
Návrat
Máš za sebou
ostrov
loď
rybu na obed
v tieni vybaľuješ
kamenné základy,
nepreložiteľné hlasy
spojené zvedavosťou
mestá s námestiami, rozpadnuté múry
pozakrývané dejinami
nahnité dlážky tmu
preklatú rohami
kánony cudzích reholí
do ktorých si vykrvácala
s hrsťou peria,
s pomletými zvukmi.
xxx
Oči ktoré ťa nepoznajú
odhadujú
či pôjdeš po dne rieky
alebo si vyletíš spod nôh
operená dobrými úmyslami.
Netušia či poznáš
odletené rána
somára v levej koži
čo si počneš s vlastnou tmou
s nedodržaným sľubom
koľko zabudnutia je ešte pred tebou.
Predomnou svetlo za tebou tma
Neverila som
že budeš žiť vo mne
mŕtvy
na ulici bez názvu
pri dverách bez zvončeka
obnosená
so zhorenou hriankou
prechádzam zimou
vytriezvievam z osamenia
letné dni, vône
zamkli zákruty
vyhasla voda, cukor, soľ.
