Premiér Mikuláš Dzurinda minulý týždeň predstavil Národný program boja proti korupcii, ktorého cieľom je zníženie korupcie na Slovensku, predovšetkým vo verejnom živote a využívaní verejných zdrojov a prostriedkov. S korupciou sme priamo konfrontovaní v našom každodennom živote v styku s rôznymi inštitúciami.
Médiá nás pravidelne informujú o rôznych korupčných aférach a škandáloch. Na korupciu sme si na Slovensku bohužial už akosi „zvykli“.
Podľa oficiálnych ukazovateľov by sa mohlo zdať, že korupcia na Slovensku neexistuje. Za rok 1998 bolo trestne stíhaných 35, obžalovaných 33 a odsúdených iba 16 občanov. Bolo by však naivné sa domnievať, že toto je skutočný obraz rozsahu korupcie u nás. Všetky doterajšie vlády deklarovali svoje odhodlanie s hydrou korupcie bojovať. Bohužiaľ, zatiaľ bez viditeľnejších výsledkov.
Čisté ruky Programové vyhlásenia vlád po roku 1989 na Slovensku obsahujú aj zámery zaviesť čo najväčšiu transparentnosť do činnosti verejného sektora a zvýšiť informovanosť obyvateľstva o správe vecí verejných v najširšom zmysle slova. Vláda Vladimíra Mečiara do svojho programového vyhlásenia, schváleného NR SR 20. januára 1995 zakotvila presadzovanie programu „Čisté ruky“. Zmyslom tohto dokumentu bolo v dlhodobom časovom úseku realizovať opatrenia zamedzujúce a odstraňujúce korupciu, úplatkárstvo, protekcionizmus a s nimi súvisiace negatívne javy v živote spoločnosti. Program mal klásť dôraz na právnu rovinu riešenia problémov, na uplatňovanie právnych prostriedkov a nástrojov pri predchádzaní a potláčaní týchto javov. Tento program, možno dobre mienený, však nakoniec nepriniesol očakávaný efekt. Príčinu možno hľadať aj v novelizácii trestného zákona, z ktorého druhý Mečiarov kabinet vypustil trestný čin podplácania. Podplácanie sa tak stalo spoločensky akceptovateľnejším.
Novela trestného zákona V januári roku 1999 sa novelizáciou trestného zákona stalo podplácanie opäť trestným činom. Novela trestného zákona postihuje aktívne a pasívne úplatkárstvo, ako aj úplatkárstvo rôznych skupín domácich a zahraničných verejných činiteľov, ďalej úplatkárstvo sudcov a zamestnancov medzinárodných organizácií a orgánov. Novela zákona zavádza aj trestnosť korupcie v súkromnej oblasti, nielen vo veciach všeobecného záujmu. V tejto oblasti by mal dôležitú úlohu zohrať policajný zbor, ktorého úspešnosť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti však nie je dostačujúca. Aj preto bolo v štruktúre Prezídia Policajného zboru SR zriadené pracovisko na úrovni odboru, ktorý je špecializovaný na boj s korupciou. Prínosom by mal byť aj inštitút ochrany svedka. Novela zavádza aj inštitút špecializovaného agenta na odhaľovanie trestných činov korupcie a na zisťovanie a usvedčovanie ich páchateľov. Tento agent bude môcť iniciovať poskytnutia úplatku tak, aby páchateľ tohto trestného činu mohol byť trestne stíhaný. Použitie agenta bude viazané na zákonom stanovené podmienky, aby sa minimalizovalo zneužitie tohto inštitútu. K zdržanlivej aplikácii agenta „provokatéra“ vedú totiž úvahy o jeho ťažkej kontrolovateľnosti. Takáto právna úprava existuje napr. aj v SRN a USA. Tento inštitút môže napomôcť zlepšiť odhaľovanie korupcie. V septembri 1999 vláda nasledovne prijala zákon, ktorý stanovuje ako trestný čin aj skutkové podstaty uplácania a prijímania úplatku.
Formy a výskyt korupcie Korupcia sa v súčasnosti stáva kritickým bodom ekonomického a demokratického vývoja Slovenska. Potvrdzujú to výskumy verejnej mienky a odborné štúdie. Vnímanie občanov signalizuje, že na Slovensku má korupcia rastúcu tendenciu. Hlavné zistenia prieskumov zameraných na korupciu poukazujú na nasledovné fakty:
– ľudia považujú korupciu na Slovensku za veľmi rozšírenú,
– dve tretiny dospelých sa s korupciou stretli minimálne v jednom rezorte alebo jednej inštitúcií,
– ľudia si najčastejšie všímajú korupciu v zdravotníctve, čo môže byť spôsobené aj tým, že so zdravotníctvom prichádzajú často do kontaktu. Zdravotníctvo je však aj oblasťou s nízkymi mzdami pracovníkov, čo navádza k myšlienke, že štát sa spolieha na to, že zdravotnícki pracovníci si „prilepšujú k platom“,
– ďalšími oblasťami s najvyššou korupciou sú súdnictvo, colnice, ministerstvá a iné orgány štátnej správy. S väčším odstupom nasledujú okresné a krajské úrady, daňové úrady, obecné úrady a nakoniec úrady práce,
– podnikatelia hodnotia podnikateľské prostredie na Slovensku veľmi kriticky, mnohé jeho parametre pociťujú ako priamo motivujúce k „neférovému“ podnikaniu.
Drobná a veľká korupcia Pri korupcii sa najčastejšie rozlišuje medzi tzv. malou (drobnou) a veľkou korupciou. S drobnou korupciou sa občan stretáva v každodennom živote. Dotýka sa ho priamo, lebo je nútený vynaložiť časť svojho príjmu na poskytnutie úplatku. Ako príklad možno uviesť uplácanie pri poskytovaní služieb v zdravotníctve a školstve a získavanie rôznych licencií, povolení a výpisov.
Veľká korupcia je oveľa výraznejšia a škodlivejšia pre celkovú dôveryhodnosť štátu a v konečnom dôsledku pre občana. Má svoje korene v neprehľadnom financovaní politických strán a ich volebných kampaní, v konflikte záujmov verejných činiteľov, v koncentrácii ekonomickej sily a jej prepojení na politiku, v existencii monopolov a infiltrácii kriminálnych živlov do ekonomickej sféry. Na rozdiel od drobnej korupcie sa občanov dotýka nepriamo, poškodzuje ich však omnoho viac. Príkladom je netransparentná privatizácia a udeľovanie štátnych objednávok. Tie sa kvôli korupcii podľa odhadov predražujú až o 50 %. Občan znáša tieto náklady platbou vyšších daní a odvodov a drahšími službami poskytovanými verejným sektorom.
Na úrovni Bieloruska V roku 1998 bolo Slovensko po prvýkrát zaradené do zoznamu CPI (Corruption Perception Index – Index vnímania korupcie), ktorý vyjadruje stupeň korupcie v jednotlivých krajinách tak, ako ho vnímajú respondenti prieskumov organizovaných renomovanými medzinárodnými inštitúciami. Hodnota tohto indexu sa pohybuje v intervale od 0 – 10, pričom hodnotenie 10 znamená ekonomiku bez korupcie ( k tejto hodnote sa blížia krajiny ako Dánsko a Fínsko). Slovensko sa spolu s Bieloruskom umiestnilo na 47. mieste, keď získalo len 3,9 bodu. Je to jeden z alarmujúcich signálov pre našu vládu. Pre porovnanie, susedné krajiny Višegrádskej štvorky sa v zozname CPI umiestnili nasledovne: Maďarsko sa zaradilo na 33. miesto (skóre 5,0), Česká republika na 37. miesto (4,8) a Poľsko obsadilo 39. priečku (4,6).
Možnosti eliminácie korupcie Proti korupcii je teda treba postupovať z viacerých uhlov. Je potrebné pôsobiť najmä preventívne. K tomu sa musí pripojiť aj účinný postih už vzniknutého korupčného správania, čiže reperesia. Samozrejme, že účinný postih môže sám o sebe pôsobiť preventívne. Dôsledný boj proti korupcii musí obsahovať aj opatrenia na výchovu obyvateľstva a tvorbu verejnej mienky proti korupcii. Výsledkom týchto opatrení musí byť postupné zvyšovanie citlivosti občanov na prejavy korupčného správania.
Jedným z najúčinnejších prostriedkov na potláčanie korupcie je dôsledná transparentnosť pravidiel, procesov a inštitúcií. Základom pre úspešný boj s korupciou je skoré prijatie Zákona o slobodnom prístupe k informáciam. Tento zákon poskytne občanom možnosť priamej kontroly používania verejných prostriedkov a ich prerozdeľovania. Okrem toho musí byť uzákonená a dôsledne uplatňovaná informačná povinnosť zo strany verejnej správy. Všetky rozhodnutia musia byť sprístupňované formou vestníkov, cez médiá a internet.
Predchádzať korupcii možno najúčinnejšie tak, že sa obmedzí priestor pre subjektívne rozhodnutia štátnych úradníkov. Prostriedkom na eliminovanie subjektivizmu v rozhodovaní je prísny Zákon o konflikte záujmov. Okrem jeho prijatia je dôležité aj stanovenie a uplatňovanie sankcií za jeho porušovanie. Snáď najširší priestor pre vznik korupcie poskytuje prístup k objednávkam, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Na jeseň minulého roka bol prijatý nový Zákon o verejnom obstarávaní. Veľkým prínosom tohto zákona je umožnenie monitorovania výberových konaní zo strany tretích osôb, to znamená nezávislých inštitúcií, ak o to požiada obstarávateľ. Medzi najcitlivejšie oblasti patrí boj proti korupcii v politickom živote. Tento musí byť nadštandardne transparentný, k čomu môže napomôcť pravidelné poskytovanie informácií o stave majetku verejných činiteľov, ako aj dôsledná kontrola financovania politických strán, predovšetkým pomocou povinnosti zverejňovať prijímanie sponzorských príspevkov. K samozrejmosti by malo patriť pravidelné zverejňovanie finančných správ každou politickou stranou.
Korupcia je hlboko zakorenená v našich konvenciách, ktoré sa vyvíjali veľa rokov v deformovanom prostredí. Úspech pri napĺňaní Programu preto do značnej miery závisí práve nad schopnosťou jednotlivcov zvyšovať svoj osobný štandard čestnosti. Tento proces bohužiaľ potrvá ešte veľmi dlho…
