Americká novinárka Corrie Doshová napísala nedávno článok o zasadaní čínskeho parlamentu a dala mu optimistický titulok Všetky zraky upreté na Čínu. Z pohľadu Slovenska to zrejme prehnala, lebo naše médiá venovali tomuto významnému zasadaniu buď nulovú alebo minimálnu pozornosť.
Sídlo Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov.
Foto: Remko Tanis / Flickr
Americká novinárka vychádzala nepochybne z presvedčenia, že v nasledujúcom období bude hospodársky a politický vývoj Číny v ešte väčšej miere ako doteraz ovplyvňovať stav svetovej ekonomiky, a teda zvýšená pozornosť médií je na mieste. Najmä keď sa v Pekingu rozhodovalo o päťročnom pláne rozvoja na roky 2016 – 2020. Tým nedávno narodeným by som rád dal na vedomie, že to, čomu sa aj u nás hovorilo „päťročnica“, je aj v čínskom ponímaní národná stratégia, ktorá stanovuje zásady sociálneho rozvoja a ekonomického rastu, pomenúva vhodné oblasti pre investície a určí, na čo sa sústredia vládne zdroje bez ohľadu na to, či ide o štátne inštitúcie alebo súkromné podniky. A to všetko v horizonte piatich rokov. Preto je vhodné vylepšiť reputáciu slovenskej žurnalistiky a zhrnúť, k čomu dospeli poslanci počas dvojtýždňového zasadania v Pekingu, ktoré sa skončilo v stredu 16. marca. Najmä keď si pripomenieme, že svetové médiá a poprední ekonómovia v uplynulých mesiacoch s obavami sledovali, či sa čínskej ekonomike podarí udržať vysoký rast, lebo jej väčší pokles by mohol stiahnuť do novej recesie celý svet.
Nižší rast HDP
ČĽR zaznamenala vlani rast hrubého domáceho produktu (HDP) „iba“ 6,9 %, čo je o jednu desatinu percenta menej, ako sa očakávalo, ale o problémoch svedčí fakt, že je to najnižší rast počas uplynulých 25 rokov. Patrí sa pripomenúť, že v tom istom čase bol nárast HDP vo svete asi 2,5 %. Mnohí si povedia, že mať taký rast ako Čína, tak otvárajú šampanské. Problém je v tom, že Čína si nemôže dovoliť pomalší postup vpred, lebo by nemohla splniť ambiciózne plány a stabilita krajiny i jej celistvosť by sa nepochybne narušili.
Z prejavu predsedu vlády Li Kche-čchianga vyplýva, že základným cieľom je dosiahnuť, aby sa HDP krajiny v roku 2020 zdvojnásobil v porovnaní so stavom, aký bol v roku 2010. Rovnaký nárast má zaznamenať aj HDP v prepočte na jedného obyvateľa. Znamená to, že ak bol v roku 2010 príjem na jedného Číňana žijúceho v meste 2 904 dolárov a na vidieku 900 dolárov, zdvojnásobenie si vyžiada, aby HDP ročne rástol aspoň o 6,5 %. Plánovači po skúsenostiach z minulých rokov sa teraz vyhýbajú presnému číslu, ale predpokladajú ročný nárast v rozmedzí 6 – 7 %. To je prvý cieľ, ktorý chce Čína dosiahnuť v 21. storočí a zrejme súvisí s rokom 2021, keď si krajina pripomenie sté výročie založenia KS Číny. Druhý cieľ je spájaný so stým výročím vzniku ČĽR v roku 2049, kedy by sa krajina mala stať, podľa premiérovej správy, „prosperujúcou, demokratickou, kultúrne pokročilou a harmonickou modernou socialistickou krajinou“.
Dôraz na spotrebu a služby
Chýba ešte odpoveď na otázku, ako tieto ambiciózne ciele dosiahnuť. Prostriedkom je to, čomu sa v predloženom návrhu päťročnice hovorí „štvorrozmerná komplexná stratégia“. Vyzerá to tak, že doterajší model hospodárskeho rozvoja narazil na ťažko prekonateľné limity. To si vyžiada veľké zmeny vrátane posunu celej ekonomiky z jej doterajšej závislosti od investícií a priemyselnej výroby smerom k ekonomike založenej na spotrebe a službách. Určité náznaky zmien bolo badať už v roku 2015, lebo vtedy domáca spotreba (66,4 %) po prvý raz v histórii prispela k rastu viac ako investície. Podobný trend zaznamenal aj sektor služieb a výrazný nárast (vyše 10 percent) dosiahol aj priemysel založený na moderných technológiách. To naznačuje oblasti, ktoré by mali byť v nasledujúcich rokoch ťahúňom čínskej ekonomiky. Veľké zmeny sa očakávajú aj v poľnohospodárstve. Po tom, ako Čína na začiatku reformy rozpustila Maove vidiecke komúny a zaviedla rodinné farmy, existujú náznaky, že ďalší rast produkcie a zamýšľaná modernizácia poľnohospodárstva si zrejme vyžiada nevyhnutnosť obnoviť určité formy družstevníctva.
Vláda sa bude musieť vyrovnať s viacerými problémami súvisiacimi s doterajším vývojom, akým je napríklad nadmerná priemyselná kapacita, vysoké administratívne zaťaženie a problematika bývania. Nové opatrenia preto zasiahnu niektoré rezorty ťažkého priemyslu. Predpokladá sa, že o prácu príde takmer dva milióny pracovníkov v uhoľnom a oceliarskom sektore, čo predstavuje 15 percent pracovných síl v týchto odvetviach. Pritom vláda stojí pred nevyhnutnosťou vytvoriť iba v tomto roku desať miliónov nových pracovných miest a rovnaký počet má pribúdať každý nasledujúci rok. Presuny na trhu práce si vyžiadajú osobitné financie na podporu prepustených robotníkov, na ich rekvalifikáciu, ale aj masové presuny celých rodín do regiónov so sľubnejšou budúcnosťou.
Vláda zároveň predpokladá presun značného počtu obyvateľstva z vidieka do miest, čo nevyhnutne vyvoláva otázku, či ich bude mať kde ubytovať. Odpoveď na túto otázku môže vyzerať ako paradox. Mnohé veľké mestá majú totiž dostatok, ba až prebytok bytov. Tento problém si zaslúži osobitnú pozornosť, lebo je následkom toho, čomu niektorí hovoria „bublina v oblasti nehnuteľností“. Návštevníkov zo zahraničia muselo prekvapiť, že na okrajoch mnohých veľkomiest vyrástli celé štvrte budov vysokých až tridsať poschodí a poskytujúcich záujemcom komfortné moderné bývanie. Pútače popri cestách núkajú na predaj byty o rozlohe 120 – 160 štvorcových metrov, čo je aj na európske pomery mimoriadny luxus. Veľká rozloha bytov zrejme súvisí s faktom, že v tejto krajine, vzhľadom na tradíciu, v jednom byte zvyknú žiť spolu až tri generácie. Problém ale spočíva v tom, že tento luxus si zatiaľ bežný občan nemôže dovoliť. Čína sa síce zaradila na prvé miesto vo svete, pokiaľ ide o počet miliardárov, má ich až 568, čo je viac, ako majú Spojené štáty. V tejto krajine žije až 2,3 milióna ľudí s majetkom väčším ako milión dolárov. Čína predbehla USA aj počte ľudí zaradených do strednej vrstvy, lebo až 109 miliónov ľudí vlastní majetok od 50 tisíc do 500 tisíc dolárov. Napriek tomu ostávajú byty určené vyslovene pre strednú vrstvu neobývané, ale môže to byť aj následok toho, že mnohí investovali do nákupu bytov, aby neskôr mohli s nimi kšeftovať.
Každému tradičnú „misku ryže“
Terajšie vedenie krajiny predpokladá, že ak chce zabrániť ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, bude musieť zvýšiť verejné výdaje aj za cenu nárastu deficitu z doterajších 2,4 % na 3 % HDP. Len tak sa dá zabrániť vzniku masovej nespokojnosti, ktorá sa v určitej forme nepochybne objaví následkom nevyhnutného zatvárania málo výkonných prevádzok, prepúšťaním z práce a presunom pracovnej sily do iných regiónov. Naznačil to aj predseda vlády Li Kche-čchiang vo svojom záverečnom prejave k poslancom: „Musíme pokračovať v obmedzovaní priemyselnej kapacity, ale zároveň veľký počet zamestnancov nemôže prísť o svoju tradičnú misku ryže, musíme im preto pomôcť, aby si ju mohli dovoliť.“ V čínskej tradícii je fráza miska ryže synonymom pre stabilnú životnú úroveň.
O tom, do akého zložitého obdobia sa dostáva Čína, svedčí aj fakt, že nie všetci poslanci pripojili svoj súhlas k návrhu päťročného plánu. Z 2 900 poslancov boli 53 delegáti proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Rovnako aj premiérovu správu odmietlo 27 a nehlasovalo 16 poslancov. Tak to býva zakaždým, keď sa táto krajina, ako už mnohokrát v uplynutých troch desaťročiach, dostala vo svojom vývoji do kritického bodu a budúcnosť nie je istá. Až na konci tejto etapy sa ukáže, či dokázala prekonať početné úskalia na ceste k svetovému prvenstvu.
