V piatok 15. marca sa v Pekingu skončilo každoročné zasadanie parlamentu – Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, ktoré zhodnotilo situáciu v krajine i vo svete a načrtlo ďalší možný vývoj nielen v tomto roku, ale aj v budúcnosti. Ak by som mal uviesť to podstatné, čo na adresu blízkej budúcnosti odznelo počas rokovania, tak by na to stačila jedna veta z prejavu čínskeho premiéra Li Kche-čchianga: „Budeme čeliť vážnejšiemu a komplikovanejšiemu prostrediu, ako aj rizikám a výzvam, z ktorých niektoré sú predvídateľné, iné nie, a bude ich viac čo do počtu i veľkosti.“ V tejto rozvinutej vete premiér naznačuje, že svet sa opäť ocitol na toľkokrát už spomínanej križovatke a bude treba mimoriadne úsilie, kvantum rozvahy aj múdrosti, aby sa Čína s týmito výzvami vyrovnala bez symbolickej straty kvetinky.
Čínsky premiér niektoré z problémov konkretizoval, ďalšie sa dajú odvodiť z atmosféry, ktorá sprevádzala zasadanie parlamentu. Predovšetkým možno spomenúť fakt, že spomalenie svetovej ekonomiky zanechalo stopu aj na obdivuhodnom raste Číny. Ak sa doteraz zvyklo uvádzať pre nasledujúce obdobie presné číslo rastu HDP, od roku 2018 sa hovorí už len o možnom rozpätí. Preto sa tento rok očakáva rast v rozmedzí 6 – 6,5 %, čo je o niečo menej, ako bol výsledok za vlaňajšok (6,6 %). Ekonomika teda spomaľuje a odborníci tvrdia, že ak si krajina chce udržať aj v nasledujúcom období sociálnu stabilitu, nemala by klesnúť pod stanovenú hranicu rastu. Vláda má zdôvodnenie aj pre toto spomalenie. Tvrdí, že chce, aby vysoký prírastok bol v nasledujúcom období nahradený nárastom kvality.
Okrem spomalenia globálnej ekonomiky mala na vzniknutú situáciu vplyv aj hroziaca obchodná vojna medzi USA a Čínou. Prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu zrušil pristúpenie USA k Transpacifickej obchodnej dohode, čím umožnil Číne, aby prevzala žezlo svetového lídra slobodného obchodu. Trump chcel následne sťažiť tok čínskeho tovaru do USA formou rozličných opatrení, ale neuvedomil si, že Peking môže odpovedať rovnakým spôsobom. Našťastie existujú signály, že najvážnejší problém – hroziace colné bariéry – sa zrejme podarí vyriešiť už počas rokovaní na najvyššej úrovni niekedy v apríli. Naznačil to aj čínsky premiér na záverečnej tlačovej konferencii, keď vyhlásil: „Naše spoločné záujmy sú oveľa väčšie, ako rozdiely. Dosiahnuť stabilné bilaterálne vzťahy je na prospech nielen oboch krajín, ale výhodné pre celý svet.“
Čínsky parlament prijal na záver zasadania významný zákon o zahraničných investíciách, ktorý vytvára rovnaké podmienky pre domáce i zahraničné spoločnosti. Vláda zároveň znižuje daň z pridanej hodnoty pre výrobný sektor na 13 % a pre dopravu a stavebníctvo ešte výraznejšie, až na 9 %. Aký to bude mať vplyv na čínsku ekonomiku, možno vyčítať z prvých komentárov po skončení zasadania. Denník China Daily konštatuje, že zákon o zahraničných investíciách „prinúti čínske spoločnosti, aby zintenzívnili nezávislú inováciu a modernizáciu priemyslu, čo v konečnom dôsledku posilní ich konkurencieschopnosť v celosvetovej aréne“.
Ako príklad možného pozitívneho vplyvu zahraničných investícií na krajinu poslúžilo jednému expertovi porovnanie k zahraničným hráčom v čínskych futbalových kluboch. (Žeby vzor Hamšík?) „Zahraniční investori, podobne ako hráči v čínskych futbalových kluboch, nielenže prinesú pokročilé zručnosti a odbornosť v oblasti riadenia, ale pomôžu aj domácim hráčom, aby v konečnom dôsledku zlepšili svoje schopnosti.“
Pre Čínu je typické, že jednotlivé významné výročia zvykne ovenčiť aj okázalými výsledkami. Tých výročí bude teraz viac, a teda aj výsledky by mali byť rukolapnejšie. Čínska ľudová republika si 1. októbra pripomenie 70. výročie svojho vzniku a 1. júla 2021 to bude dokonca 100. výročie založenia Komunistickej strany Číny. Preto nie je náhoda, že k tomuto okrúhlemu jubileu dalo vedenie prísľub odstrániť najväčší problém Číny ako rozvojovej krajiny – chudobu. Ak na začiatku tejto dekády štatistiky uvádzali, že v Číne žije pod čiarou stanovenou ako hranica chudoby ešte stále takmer 100 miliónov obyvateľov, v roku 2017 to bolo už iba niečo vyše 16 miliónov Číňanov žijúcich v odľahlých a ťažko dostupných regiónoch. Niekomu sa možno aj toto číslo zdá vysoké, ale v súčasnosti je to v podstate iba percento celkovej populácie krajiny. Pre porovnanie, keď ČĽR pred 40 rokmi začínala so svojou hospodárskou reformou, nachádzalo sa pod hranicou chudoby až 800 miliónov obyvateľov. Navyše, krajina si dala ešte jeden ambiciózny plán. V porovnaní s rokom 2010 by sa HDP mal do roku 2020 zdvojnásobiť, čo sa nepochybne prejaví na zvýšení životnej úrovne obyvateľov v mestách i na vidieku. Nižší hospodársky rast by mohol tento sľub ohroziť.
Čína má rada heslá, preto aj tento rok sa bude niesť v duchu zásady „zabezpečiť rozhodujúce víťazstvo pri budovaní mierne pokročilej spoločnosti vo všetkých sférach“. Vláda teda nepochybuje, že ambiciózne ciele sa jej podarí splniť.
Zasadanie parlamentu prinieslo ešte jednu pozoruhodnosť. Za návrh zákona o zahraničných investíciách hlasovalo 2 929 poslancov, ôsmi boli proti a ôsmi sa zdržali hlasovania. V minulosti býval nesúhlas s návrhmi oveľa výraznejší, niekedy to boli aj desiatky nespokojencov a niektoré personálne návrhy v pléne dokonca neprešli. Možno teda povedať, že výzvy po disciplíne, s ktorými prichádzajú v posledných mesiacoch čelní predstavitelia, padli na úrodnú pôdu.
