Šírili sa o tom určité fámy, ale tie boli také neuveriteľné, že to vyzeralo ako nepodarená sovietska propaganda. Až po vyše pol storočí, keď sa otvorili archívy, vyšlo najavo, že to bola pravda. Britský premiér Winston Churchill naozaj plánoval nemysliteľné, a tak to aj nazval – Operation Unthinkable. Bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny mala nasledovať ďalšia. V tomto novom svetovom konflikte sa bývalí západní spojenci Sovietskeho zväzu mali spriahnuť s dovtedajším úhlavným nepriateľom – zvyškami Hitlerovho wehrmachtu a prekvapujúcim útokom napadnúť Červenú armádu. Malo sa tak stať 1. júla 1945.
Možno sa ešte aj teraz, po zverejnení tajných dokumentov, nájdu takí, ktorí nebudú pochybovať o ušľachtilých pohnútkach britského vojnového premiéra, ale štúdium historických dokumentov nenechá nikoho v pochybnostiach, že mu nešlo ani tak o slobodu národov, právo a spravodlivosť, ale skôr o presadzovanie záujmov britského impéria. Túto zásadu najlepšie vystihuje známy výrok lorda Palmerstona: „Bolo by úzkoprsé predpokladať, že môžeme niektorú krajinu označiť za večného spojenca alebo trvalého nepriateľa Anglicka. Nemáme večných spojencov a nemáme ani trvalých nepriateľov. Naše záujmy sú večné a trvalé a o tieto záujmy sme povinní dbať.“
Churchill naozaj vždy konal presne v súlade s vyhlásením lorda Palmerstona. V krátkom medzivojnovom období sa vehementne staval proti sebaurčovaciemu právu tých národov, ktoré boli súčasťou britskej koloniálnej ríše. Preto ostro zaútočil aj proti takej svetovo uznávanej osobnosti Indie, akou bol Mahátmá Gándhí. Napokon, vyjadril to veľmi konkrétne: „Gándhího program je vytlačiť Veľkú Britániu z Indie. Gándhího program je nahradiť britskú vládu v Indii za panovanie brahmanov. S Gándhím sa nikdy nedohodnete.“ Súčasne sa v tom čase lichotivo vyslovoval o politike talianskeho fašistu Benita Musoliniho. Ešte v roku 1927 tvrdil, že keby bol Talianom, tak by určite sympatizoval s fašizmom.
Zmeny v myslení a konaní nastali u Churchilla až potom, keď plány nacistického Nemecka začali ohrozovať záujmy britského impéria. Neskôr, keď Nemecko prepadlo Sovietsky zväz, si uvedomil, že po rýchlej porážke Červenej armády by sa pozornosť Hitlera a jeho armády zamerala na Britániu. Materiálna podpora Sovietskeho zväzu v jeho boji s nacizmom bola teda v súlade so záujmami Churchilla. Sovietsky zväz bojoval aj za Britániu. Napokon, práve z toho obdobia pochádza aj slávny Churchillov výrok, ktorým ospravedlnil podporu Stalina: „Keby Hitler napadol peklo, predniesol by som v Dolnej snemovni prinajmenšom priaznivé referencie o diablovi.“
Obavy zo sovietskeho postupu na západ
Úspechy Červenej armády posilnili v Churchillovi obavy, že sa nesplnia jeho predpoklady o vzájomnom oslabení Nemecka a Sovietskeho zväzu, ale naopak, môžu znamenať vytvorenie sovietskej sféry vplyvu v celej východnej Európe. Odvtedy ho už nezaujímali otázky spoločného postupu proti Hitlerovi, ale to, ako zabrániť postupu sovietskych vojakov do strednej Európy. Začal presadzovať vylodenie v Grécku a postup do Nemecka cez Balkán. Neskôr uprednostňoval inváziu v Taliansku. Až potom, keď po kolapse Musoliniho jednotiek nemecká armáda obsadila celé Taliansko, zameral pozornosť na Poľsko ako vhodnú bariéru pred prenikaním sovietskeho vplyvu do strednej Európy. Stalin vedel veľmi dobre, že poľská exilová vláda v Londýne bojuje nielen za seba, ale aj za Britániu a bol by zlý stratég, keby obetoval životy svojich vojakov oslobodzujúcich Poľsko za záujmy niekoho iného.
Tak sa v Churchillovej hlave zrodil bláznivý nápad vyriešiť poľský problém novou vojnou. Ako vyplýva z britských dokumentov odtajnených pred pätnástimi rokmi, hlavným úmyslom ním navrhovanej „Operácie nemysliteľné“ bolo „vnútiť Rusku vôľu Spojených štátov a Britského impéria“ s cieľom „získať vhodné podmienky na rokovanie o Poľsku“. Plán predpokladal prekvapujúci útok 47 amerických a britských divízií v oblasti Drážďan smerom na Poznaň, ktorý by malo podporiť aj desať zachovaných nemeckých divízií. Neskôr sa k nim mali pridať aj poľské jednotky. Ďalší útok mal smerovať pozdĺž pobrežia Baltického mora smerom na Štetín.
Súčasťou plánu bolo aj masívne použitie amerických ťažkých bombardovacích lietadiel proti veľkým sovietskym mestám vrátane Moskvy. Mala sa pritom zopakovať taktika použitá bombardovaním Drážďan, kde počas jednej noci dokázali americké lietadlá kobercovým náletom zabiť až sto tisíc civilistov. Úspech operácie sa zakladal na momente prekvapenia a predpokladalo sa, že do zimy by jednotky nových nemecko-západných spojencov mali dosiahnuť vysnívanú Hitlerovu líniu Archangeľsk ̶ Stalingrad. Ak by sa tak nestalo, konflikt sa mal zmeniť na vleklú vyčerpávajúcu vojnu. Churchill predpokladal, že významnú úlohu vo vojne mala zohrať hrozba použitia jadrovej bomby zo strany USA.
Obavy z Churchilla
Z plánov britského premiéra boli vystrašení aj jeho bezprostrední podriadení. Hlavný veliteľ britskej armády, generál Alan Brooke, bol z plánu doslova zdesený. Vo svojom denníku si poznamenal, že Churchill „dychtí po ďalšej vojne“ a vylúčil úspech celej operácie. Poukázal na fakt, že v tom čase mal Sovietsky zväz v strednej Európe prevahu 4:1 v počte vojakov a 2:1 v množstve tankov. „Všetky dôkazy naznačujú, že Operácia nemysliteľné je práve to – niečo nemysliteľné,“ konštatoval generál. Navyše, ani samotný americký prezident Harry Truman nemal zmysel pre Churchillov patologický antikomunizmus a nevidel dôvod, aby kvôli úsiliu dosadiť v Poľsku vládu oddanú Londýnu, riskoval ďalší svetový konflikt. Oveľa viacej mu v tom čase záležalo na sovietskej účasti v boji proti Japonsku.
Bodku za plánom dali napokon britské parlamentné voľby. Konzervatívci v nich utrpeli nečakanú porážku a tak voliči poslali do histórie nielen Churchilla, ale aj jeho šialený plán.
Nevyhnutne sa vynára otázka, či moment prekvapenia, ako základný predpoklad úspechu operácie, bol vôbec možný. Prevláda názor, že vzhľadom na rozsiahlu sieť sovietskych špiónov v Londýne, Stalin bol dobre informovaný o celej pripravovanej operácii. Možno to usúdiť na základe niektorých krokov a opatrení Kremľa v období pred skončením vojny a bezprostredne po nej. Napríklad v jednom telegrame zaslanom spojencom začiatkom apríla 1945 sa Stalin snažil rozptýliť ich pochybnosti o skutočných príčinách nečakaného napredovania Červenej armády ďaleko za dohodnuté pozície: „Sovietske vojská prenasledujúce jednotky wehrmachtu boli nútené prekročiť už predtým dohodnutú líniu medzi nami. Týmto chcem potvrdiť, že po vojne sovietska strana vyvedie svoje vojská za líniu medzinárodne určených okupačných zón.“ Stalin svoj sľub splnil, západní spojenci dostali svoje okupačné zóny aj v Berlíne napriek tomu, že celú oblasť oslobodila Červená armáda.
Taktika Moskvy
Stalin adresoval spojencom tieto upokojujúce informácie o postupe svojich vojsk kvôli povestnej berlínskej operácii, ktorá si síce vyžiadala životy vyše 120 tisíc sovietskych vojakov, ale nakoniec sa ukázalo, že to bol ten rozhodujúci moment, ktorý presvedčil západných spojencov, že Červená armáda je silnejšia, ako sa pôvodne predpokladalo a dokonca lepšie vyzbrojená a vycvičená ako kedykoľvek predtým. Aj ruský historik Valentin Falin uvádza, že rýchly postup Červenej armády urobil na Američanov taký dojem, že Churchillov plán tretej svetovej vojny definitívne zamietli.
Moskva zrejme poznala aj termín plánovanej operácie, ale netušila, že vo Washingtone jej už predtým odzvonili. Iba tak možno vysvetliť, prečo maršal Žukov 29. júna 1945, teda v podstate deň pred očakávaným začiatkom Operácie nemysliteľné, posilnil svoje jednotky v Nemecku a prikázal im urýchlene zmeniť miesta svojej dislokácie.
Churchillov bláznivý nápad zapríčinil, že Stalin odvtedy ešte menej veril spojencom a svoju nedôveru dával najavo najmä Londýnu. Moskva v nasledujúcich mesiacoch neraz tvrdila, že Briti nedodržiavajú záväzky vyplývajúce z Postupimskej dohody. Maršal Žukov ich dokonca obvinil, že v britskej okupačnej zóne ešte stále existujú nerozpustené jednotky bývalej Hitlerovej armády. Neskôr vyšlo najavo, že aj to bol Churchillov nápad. Maršal Montgomery, neskorší veliteľ britskej okupačnej správy, dostal od premiéra príkaz, aby zachoval neporušené sklady nemeckej výzbroje a nariadil mu, aby britskí inštruktori denne cvičili zajatých nemeckých vojakov. Všetko pre prípad, že ich bude treba vo vojne proti Sovietskemu zväzu.
Základom úspechu Churchillovej operácie bol moment prekvapenia, ale v tom bola paradoxne aj jej ďalšia slabina. Plánu chýbala jeho nevyhnutná psychologická príprava. Na konci vojny totiž mimoriadne vzrástli sympatie svetovej verejnosti k Sovietskemu zväzu , ako aj k samotnému Stalinovi. Britské obyvateľstvo nebolo v tom výnimkou. Je teda viac ako pravdepodobné, že Churchillova tretia svetová vojna by sa vzhľadom na pomer síl skončila nielen porážkou Západu. A navyše, britský premiér Churchill by stratil zvyšok sympatií, ktoré si predtým získal ako bojovník proti nacizmu.
Foto: ell brown / cc
