Ak je Trnava „slovenským Rímom“, tak teraz už svetoznámy fotograf Igor Grossmann (1924) je určite Paulom Gauguinom slovenskej fotografie. Prinajmenšom preto, že sa tiež odhodlal zanechať istoty rodinného povolania (v prípade pána Grossmanna lekárnického), aby sa venoval výhradne svojej mladíckej záľube – fotografovaniu.
Nerozvážnosť obidvoch sa historicky, takpovediac, plne vyplatila. Prvý, niekdajší burzový maklér, sa stal jedným zo zakladateľov moderného umenia. Preslávil Tahiti svojimi šialene intenzívnymi farbami a tiež monumentálnou alegóriou Odkiaľ sme? Kto sme? Kam kráčame?. A lekárnik zo slovenského vidieckeho mestečka Rajec sa prihovoril za Slovensko a jeho „svojzákonný svet“ fotografickými obrazmi „vrytými do pamäti zeme“. Nepodľahnú ani ohňu, ani meču, budú večným svedectvom o tom, kto sme.
Dvojjazyčná publikácia Images Gone with Time (Obrazy odviate časom) je výsledkom spolupráce Milana Rúfusa, Igora Grossmanna, Martina Slivku, Antona Fialu zo slovenského vydavateľstva FO ART a, last but not least, amerického vydavateľstva Bolchazy-Carducci Publishers, Inc. Táto čierno-biela kniha je prekrásnou výšivkou obrazov a ideí o Slovensku spred polstoročia a umná verbálno-ikonická artikulácia zmyslu a krásy všedného dňa a tiež dôstojnosti – ba až noblesy – skromnejšieho osudu jedného menšieho národa. Ambíciou všetkých zúčastnených bolo obzrieť sa – s láskou – a rozpomenúť sa na časy, keď orba bola veru ťažkou prácou a ťažko pracovať ešte bolo spoločensky uznávanou cnosťou. V prípade pána Ladislausa Bolchazyho (amerického Slováka, vzdelanca a prezidenta Bolchazy-Carducci Publishers) bola tu aj priekopnícko – nostalgická odhodlanosť sprístupniť knihy zo Slovenska anglicky hovoriacemu svetu. Práve spolupráca s jeho vydavateľstvom v Spojených štátoch sa pričinila o kvalitne zredigovaný anglický text Obrazov, registráciu v Kongresovej knižnici (CIP) a zabezpečenie severoamerického ISBN. Sú to len zdanlivo vedľajšie záležitosti, už pomaly desať rokov opakuje pán Bolchazy počas svojich každoročných návštev Slovenska. Bez nich môžeme síce klopať, slovami Milana Rúfusa, „na tajomstvo enklávy“ menom Slovensko koľko len vládzeme, ale brány sveta zostanú pred ním zatvorené.
Nenapodobiteľné dedinské univerzum
V čase plytkých „signálov“, prevládajúcich v našom nerovnom dialógu s centrálami prestížnych západných inštitúcií, je projekt Obrazy odviate časom vítanou alternatívou fundovanej a pokojnej entnograficko – sociologickej sondy do nedávnej minulosti slovenskej dediny. Slovenská dedina – ako svojpomocná spoločnosť malých technológií – bola slobodná, „osobitá, svojprávna a svojrázna, veky pretrvávajúca enkláva. Práve tými vekmi, tým nepretržitým časom trvania s minimálnymi premenami sa vycizelovali jej funkcie a tvary do zvláštnej príťažlivej dokonalosti. Tajomstvo riečneho kamienka.“ (Milan Rúfus) Fascinovaný tou živou hádankou Igor Grossmann nechá svoju kameru odhaľovať a zároveň zvečňovať podstatu dedinského univerza. „Čím hlbšie sa ponáral do jeho sveta, tým viac hodnôt vynášal z jeho hlbín na povrch“ (Martin Slivka). Obrazy odviate časom je fotografický príbeh o zápase človeka o každodenný chlieb, láske a ťažko vykúpenej radosti v kultúre, kde zmysel pre povinnosť bol prvou cnosťou, a tiež o vkusnej fantázii roľníckej society spriadajúcej krásu z dreva, farieb, plátna a fantázie. Ale zároveň je aj Grossmannovým príbehom – príbehom nevšednej empatie, úcty a lásky k niečomu „prostému ako domov“ a tiež o vernosti spomienkam ako nenahraditeľnej časti našej identity.
Bezstarostná a bláznivá karnevalová radosť fašiangov prýšti z fotografie umiestnenej vpredu na obale. Samopaš, vystrájanie, bezuzdná hra. Ale: očarený lekárnik zo škatule s fotografiami vybral pre túto knihu aj výjavy smutnejších chvíľ pevne zomknutej spoločnosti. Vyváženosť dokumentárnosti a umeleckosti je príznačná tak pre Grossmannovo fotografovanie, ako aj pre vydavateľský projekt Obrazy odviate časom v celku. Je to vlastne fotografický betlehem slovenského sveta, ktorého už niet fyzicky. Jeho status ako dedičstva je však veľmi osobitný. Žena viažuca povrieslo na snopy za žatvy, polia na stráni, zimná krajina s hnojármi, drevená konzola na ľudovej stavbe, oráč, kríž v poli, starena cestou na pohreb, žena perie na potoku, detské hry podľa starého zvyku, žena v kroji pred maľovaným domom, žena pri krosnách, zvážanie dreva po snehu alebo na saniach, pohonič s koňmi, zvláčanie sena, vyťahovanie „zvlače“ hore svahom pri práci na senách, kosenie trávy, kopáčka zemiakov v horách, štíty drevených domov Ozajstný poklad pre bádateľa slovenskej etnografie. Fotograf dôverne pozná tento život determinovaný cyklom poľnohospodárskej práce, jeho vnútorný étos. Vzdáva mu zaslúžený hold.
V katalógoch najznámejších svetových knižníc takmer niet kníh o Slovensku v angličtine: jednoducho nespĺňajú v prvom rade registračné kritéria. Obrazy odviate časom áno – vďaka spolupráci s etablovaným zahraničným vydavateľom. Okrem registračných záležitostí Bolchazy-Carducci Publishers sa postarajú aj o uvedenie knihy v anglicky hovoriacom svete, zakúpenie výtlačkov na ďalší predaj na svetových trhoch a zabezpečenie dostupnosti publikácie vo veľkoobchodných skladoch v severnej Amerike, aby boli k dispozícii jednotlivcom, reťazi veľkých medzinárodných kníhkupectiev a internetovým predajcom kníh. Každá kniha vydaná v anglickom jazyku a financovaná z verejných zdrojov musí mať spoluvydavateľa a distribútora v Amerike, ak chceme viac, ako sa otravne ponosovať na to, akýže je len ten „západ“ namyslený a ignorantský: ani netušia, akým sme my starobylým a kultúrnym európskym národom! Tak im to pekne povedzme. Mám na mysli, pekne po anglicky.
