Krátko po prekvapujúcom víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2016 sa istý Alexander Nix pochválil, že to bola jeho firma Cambridge Analytica (CA), ktorá významnou mierou prispela k takémuto výsledku a že podstatný podiel na tom mala jej nová metóda predvolebnej kampane. Vtedy sa ešte vo svete a ani u nás o tejto firme veľa nepísalo. (Nové slovo poukázalo na súvislosť medzi firmou a Trumpovým víťazstvom už 7. marca 2017.) Skôr sa vtedy hľadali v záujme propagandy obvinenia, že to bolo Rusko, ktoré sa vraj snažilo ovplyvňovať tieto voľby. Alexander Nix, výkonný riaditeľ tejto britskej spoločnosti, preto pokračoval naďalej vo chvastúnskom tóne, zrejme s cieľom dostať firmu do povedomia verejnosti a rozšíriť svoju klientelu do ďalších krajín, ale urobil jej doslova medvediu službu. Následné vyšetrovanie v roku 2018 ukázalo, že Cambridge Analytica zneužila údaje o desiatkach miliónov obyvateľov USA, ktoré podvodne získala a prostredníctvom sociálnych sietí ich zneužila na šírenie politickej reklamy v prospech Trumpa. Nakoniec sa zistilo, že v tom istom roku aj britské referendum o vystúpení z Európskej únie mala vo svojej réžii práve spoločnosť Cambridge Analytica.
Ľady sa teda pohli, ale súdy paradoxne nepotrestali Nixa a jeho firmu, ale Facebook, lebo vraj táto sociálna sieť nedokázala zabrániť zneužitiu dát o svojich užívateľoch. Facebook bol preto odsúdený k rekordnej pokute 5 miliárd dolárov. Spoločnosť Leave.EU, ktorá v Británii viedla kampaň za vystúpenie z EÚ, dostala doslova symbolickú pokutu 120 tisíc libier.
Vynára sa logická otázka, ako to postihlo spoločnosť Cambridge Analytica. Nijako. Jednoducho sa „položila“, oznámila, že zastavuje svoju činnosť, ale zistilo sa, že iba samotný Nix má ešte deväť iných sesterských firiem sídliacich dokonca na tej istej adrese. Navyše, už v roku 2017 bola založená Emerdata Limited, v ktorej vedení je takmer celá „verchuška“ bývalej CA. Aj táto firma sídli na tej istej adrese ako pôvodná CA. Existuje dôvodné podozrenie, že metódy, ktorými sa chválil Nix, sa naďalej používajú vo svete, lenže v tomto čase už prostredníctvom iných firiem.
Brittany Kaiserová na Web Summite v Lisabone v novembri 2019.
Foto: Web Summit / SAM_7947 /Flickr
Začiatkom januára 2020 sa rozhodla prehovoriť bývalá riaditeľka CA pre obchodný rozvoj Brittany Kaiserová a prezradila, že v britskom denníku The Guardian bude postupne zverejňovať vyše 100 tisíc dokumentov. Tie odhalia skutočný rozsah doterajšieho pôsobenia jej spoločnosti vo svete s cieľom ovplyvňovať voľby. Črtá sa teda nová aféra vo významnom volebnom roku. Najlepšie to vystihuje slogan, ktorý si noviny The Guardian zvolili pre túto aktivitu: „Svetové demokracie sa v aukcii predávajú tomu, kto viac zaplatí.“ Vzhľadom na blížiace sa voľby vo viacerých krajinách sa vynára otázka, či práve neprebieha aj aukcia, na ktorých niekto oznamuje vyvolávaciu cenu pre Slovensko. Zrejme áno, lebo už prvé odhalenia potvrdzujú, že o vypracovanie stratégie pre nastávajúce februárové voľby mal v roku 2018 ešte v bývalej CA záujem aj klient zo Slovenska. Nepochybujem, že jeho požiadavku presunuli do firmy Emerdata Limited.
Kaiserová sa rozhodla prehovoriť až po britských decembrových parlamentných voľbách a hneď na začiatku roka vyslovila vážnu obavu: „Je nad slnko jasnejšie, že náš volebný systém možno ľahko zneužiť. Bojím sa, čo sa stane tento rok počas amerických volieb.“
To, aké metódy používa CA, prezradil mimoriadne utáraný výkonný riaditeľ Nix už po zvolení Donalda Trumpa: „Sme vzrušení z toho, že náš revolučný prístup ku komunikácii pomocou veľkého množstva dát mal taký podiel na výsledkoch týchto mimoriadne významných volieb.“ Vyšlo najavo, že na začiatku projektu bol vtedy ešte mladý, 34-ročný Poliak Michal Kosinski, v súčasnosti docent psychológie na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Počas štúdia na britskej Cambridge University vypracoval matematickú metódu, ktorá dokáže analyzovať sociálne siete a iné verejne dostupné dáta, následne určiť osobné črty jednotlivca a predvídať jeho ďalšie správanie. Ako sa už písalo v Novom slove v marci 2017, Kosinski dospel k názoru, že algoritmy sa dajú použiť na to, aby odhalili intímne črty každého človeka a predpovedali jeho správanie v budúcnosti na základe digitálnych stôp, ktoré zanecháva za sebou. Ako uviedol Kosinski v jednom rozhovore, „politické programy sú pre obyčajného občana príliš dlhé na to, aby ich dokázal stráviť a, navyše, mnohé z nich sú pre neho bezvýznamné. Tieto algoritmy môžu vybrať a zdieľať s vami aspekty, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a ktoré ste kompetentný posúdiť. To znamená, že do politického procesu sa zapojí viac a lepšie informovaných občanov.“
Po voľbách v USA vedenie firmy teda ochotne informovalo o ďalších podrobnostiach svojej revolučnej metódy. Výsledky volieb boli predsa ich najlepšou reklamou. Lenže, vyšlo najavo, že pred voľbami firma Cambridge Analytica pokútne získala osobné údaje od spoločností Amazon a Facebook o 220 miliónoch Američanov. Vedenie firmy sa pýšilo tým, že o každom voličovi zhromaždilo až päťtisíc informácií rozličného charakteru. K vytvoreniu psychologického profilu jednotlivého voliča prispeli práve sociálne siete, pričom významný podiel na ňom malo „lajkovanie“ na Facebooku. Uvádza sa, že autor metódy Kosinski dokázal už v roku 2012 na základe 10 lajkov spoznať skúmanú osobu lepšie ako jeho kolegovia v práci, 68 lajkov mu stačilo, aby určil farbu jeho pleti a sexuálnu orientáciu. Ak mal tých lajkov aspoň 150, dokázal odhadnúť osobu podrobnejšie ako jeho rodičia, a pomocou 300 lajkov ho pozná tak ako dlhoročný životný partner. Ak je lajkov ešte viacej, počítač dokáže odhadnúť aj to, čo si skúmaná osoba o sebe myslí. Získané údaje viedli k tomu, že vedenie kampane sa potom zameralo na tie štáty, kde boli potenciálni Trumpovi voliči. Jeden zo zamestnancov firmy dokonca tvrdil, že CA „môže o jedincovi povedať aj to, čo on sám o sebe nevie“.
Pôvodnú metódu vypracovanú M. Kosinským firma CA ešte viacej zdokonalila. Zákerným „obohatením“ bol nenápadný dotazník, niečo ako osobnostný test pochádzajúci od psychológa Alexandra Kogana. Adresátom tvrdili, že dotazníky sú dôverné a poslúžia výlučne na akademické účely. Výsledky testov odkúpila firma Cambridge Analytica a získala takto údaje nielen o oslovených jedincoch, ale aj o ich priateľoch na Facebooku. Všetko v prospech CA. Kaiserová priznala, že takýchto dotazníkov bolo viac, ale zatiaľ menovala iba dva druhy, pričom jeden pomenovala „sexuálny kompas“ a druhý nazvala „hudobná verzia“. Kaiserová tiež zverejnila návrhy na politickú reklamu, o ktorej tvrdí, že „bola psychograficky zacielená, čo znamená, že zapojili do hlasovania aj psychiku prostredníctvom zhromažďovania údajov.“
Nix bol v niektorých vyhláseniach ešte otvorenejší. V tajne nahrávanom rozhovore dokonca tvrdil, že na politickú opozíciu v niektorých krajinách používala firma aj úplatky, prostitútky a rozličné lákavé návnady (honey traps). Napríklad na Srí Lanke navrhoval, aby opozíciu diskreditovali pomocou sugestívnych videí s použitím „krásnych ukrajinských dievčat“ a úplatkov aj v takom prípade, keď oponenti ponuku neakceptovali.
Vyšetrovanie aktivít Cambridge Analytica prispelo aj k objasneniu, ako to bolo s „ruskou stopou“ v amerických voľbách. Veľmi jednoducho. Táto firma preberala vyhlásenia a stanoviská z oficiálnych ruských médií a šírila ich po USA prostredníctvom sociálnych sietí. Podobne zneužila aj úniky dôverných vládnych emailov Hillary Clintonovej z organizácie Wikileaks Juliana Asangea a šírila ich s cieľom kompromitovať túto kandidátku Demokratickej strany.
Neobjasnenou otázkou ostáva, čo viedlo Brittany Kaiserovú k takémuto postupu „potopiť“ celé pôvodné vedenie Cambridge Analytica, ku ktorému kedysi patrila. Síce to ospravedlňuje blížiacimi sa voľbami v USA v snahe poukázať na hrozby, ale v každom prípade je to oneskorená reakcia. Jej svedomie sa prebudilo oneskorene, všetko mohla objasniť už počas vyšetrovania pred dvomi rokmi. Možno je za tým napätie, ktoré vzniklo vo firme po nútenom zastavení činnosti a po presune jej aktivít do iných firiem. Medzitým ale vyšlo najavo, že pôvodní vedúci z Cambridge Analytica boli naďalej globálnymi hráčmi a ovplyvňovali voľby vo vyše 60 krajinách nevynímajúc susedné Česko a Ukrajinu. A, ako vyplýva z uniknutých materiálov, niekto už v roku 2018 si s predstihom objednával stratégiu na februárové parlamentné voľby u nás.
