Bulharské áno Európe

Víkendové voľby v Bulharsku nepriniesli žiadne prekvapenie. Vopred sa dalo očakávať víťazstvo ľavicovej koalície vedenej Socialistickou stranou, ako aj druhé miesto liberálnej strany premiéra a bývalého kráľa Simeona II. Azda jedinou senzáciou je vstup extrémne pravicovej nacionalistickej strany Ataka (Útok) do parlamentu. Volebné víťazstvo ľavicovej koalície bolo tak trochu reakciou na tvrdé ekonomické reformy, ktoré v uplynulých štyroch rokoch realizoval doterajší premiér Simeon Saksoburggotski. Aj keď hospodársky rast minulý rok dosiahol 5,4 percent a nezamestnanosť klesla z 18 na 13 percent, priemerný Bulhar musí vyžiť zo zárobku len 150 eur mesačne. A za to doterajšej pravicovo-liberálnej vláde určite vďačný nie je. Vládne ambície Napriek tomu, že ľavica na čele so Sergejom Staniševom získala najväčší počet hlasov, zatiaľ nie je jasné, s kým a či vôbec vytvorí vládu. Zisk 32, 1 % jej totiž nezaručuje parlamentnú väčšinu. Podľa prvých reakcií je šéf BSP Sergej Stanišev pripravený prevziať zodpovednosť za vytvorenie novej vlády. Ako koaliční partneri by do úvahy prichádzali stredopravé Národné hnutie a Hnutie za práva a slobody, ktoré reprezentuje záujmy rómskej a tureckej menšiny v Bulharsku. Na druhej strane si však premiérske kreslo chce i naďalej užívať Simeon Saksoburggotski, ktorý si vie predstaviť vytvorenie širšej vládnej koalície, no jedine s ním ako premiérom. Nacionalistov nikto nechce Zatiaľ je isté len to, že nacionalistickú stranu Ataka nevezme do koalície nikto. Tá získala prekvapujúcich 8,24 percenta, aj keď ju založili len necelé dva mesiace pred voľbami. Je to jediná strana v novozvolenom bulharskom parlamente, ktorá vystupuje proti vstupu Bulharska do EÚ. Podporu voličov si získala útokmi na rómsku a tureckú menšinu, požiadavkami na zrušenie programov v tureckom jazyku v bulharskej štátnej televízii či návrhmi na zakázanie predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom pod heslom „Bulharsko pre Bulharov“. Líder strany Volen Siderov, známy z jednej z káblových televíznych staníc, obviňoval Rómov a Turkov z kriminality a korupcii v krajine. Nemalý ohlas získali aj jeho návrhy na vystúpenie Bulharska z NATO a prerušenie vzťahov s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou. Relatívny úspech tejto strany s nacionalistickým a xenofóbnym programom vzbudil prekvapenie aj preto, že Bulharsko sa na rozdiel od ostatných balkánskych krajín doteraz úspešne vyhýbalo etnickým konfliktom v období po zmene režimu. Podľa niektorých analytikov voliči Ataky pochádzajú spomedzi tých, ktorí stratili pri transformácii na trhové hospodárstvo a ktorí sa obávajú, že vstupom do Európskej únie sa ich existenčné problémy ešte viac prehĺbia. K jej volebnému zisku však mohol prispieť aj nový volebný zákon. Hlasy voličov podporujúcich radikálne názory sa donedávna rozdrobovali medzi viacerými trpasličími stranami. Nový zákon však tieto ministrany zo súťaže vylúčil, a ich voliči sa takto mohli zjednotiť pri hlasovaní za Ataku. Podľa lídra socialistov Sergeja Staniševa sa Atake „podarilo zhromaždiť hlasy tých, ktorí protestujú proti elite“. Strach z neskoršieho vstupu do EÚ Napriek zisku Ataky väčšina Bulharov volila strany, ktoré stavali na tom, že dotiahnu do konca reformy, ktoré je potrebné zrealizovať pred očakávaným vstupom krajiny do Európskej únie 1. januára 2007. Zrnko obáv však do myslí politikov i voličov zasiali výsledky referenda o ratifikácii euroústavy vo Francúzsku a Holandsku a následné vyjadrenia európskych politikov, že rozšírenie európskej dvadsaťpäťky je potrebné spomaliť. Vzápätí sa zo strany bulharských politických špičiek objavili nám už dobré známe vyjadrenia o tom, že prípadným odsunutím vstupu Bulharska do EÚ v krajine vzrastú nepokoje medzi občanmi, ktorí trpezlivo znášali doterajšie reformy, a prehĺbi sa ich nedôvera k EÚ. Či o tom, že by bolo nespravodlivé, aby Bulharsko platilo cenu za vnútorné problémy únie. A v tom majú pravdu. Bulhari určite nebudú ochotní čakať ďalší rok či dokonca viac, aby sa im naplnil sen zvaný Európska únia.