Budúcnosť terorizmu a boj s ním

V súčasnosti existujú dva pohľady na terorizmus: symptomatický a preventívny. Symptomatický vychádza z presvedčenia o nevyhnutnosti razantne a rýchlo vykoreniť akékoľvek prejavy terorizmu, zlikvidovať či potrestať všetky osoby zodpovedné za ne a odstrašujúcim dojmom zapôsobiť na ďalších potenciálnych teroristov. Za jediný skutočný spôsob boja s terorizmom sa považuje zničenie teroristov. Preventívny pohľad na terorizmus ho chápe ako ekonomický, sociálny, kultúrny a politický problém so systémovým rozmerom, ktorého riešenie má dlhodobý charakter.

V závislosti na vývoji terorizmu sa menil aj boj s ním. Spočiatku sa sústreďoval predovšetkým na reakciu silových zložiek štátnych orgánov na dôsledky terorizmu. Vo viacerých štátoch vznikli v druhej polovici 20. storočia špeciálne jednotky polície a spravodajských služieb, prípadne aj ozbrojených síl, ktoré vykonávajú operácie v rámci protiteroristickej činnosti. K najznámejším z nich patria: britská SAS (Special Air Service), francúzska GSIGN (Groupe de Sécurité et d´Intervention de la Gendarmerie Nationale), izraelská Sayeret Mat´kal (Prieskumná jednotka generálneho štábu 269), nemecká GSG9 (Grenzschutzengruppe 9), rakúska GEK Kobra (Gendarmerie Einsatz Kommando), ruská Alfa, talianska karabinierska GIS (Gruppo Intervento Speciale) a policajná NOCS (Nucleo Operative Centrale di Sicurezza).

Boj proti terorizmu sa na prelome tisícročí stal bezpečnostnou prioritou nielen vnútri štátov, ale aj v medzinárodnom spoločenstve. Medzinárodný boj s terorizmom má rovinu inštitucionálnu (Zvláštny výbor vytvorený rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 51/210 z roku 1996, Pracovná skupina Európskej únie pre boj s terorizmom) a rovinu právnu, kde ide o hľadanie všeobecne akceptovateľnej definície terorizmu a prijímanie čiastkových úprav dotýkajúcich sa jednotlivých aspektov a prejavov terorizmu.

V diskusii na pôde OSN rozvojové krajiny trvajú na tom, aby sa terorizmus zreteľne odlíšil od boja za národné oslobodenie, lebo majú rozdielne ciele. Rozvinuté štáty tento prístup striktne odmietajú a tvrdia, že činnosti treba hodnotiť podľa použitých prostriedkov, a nie podľa cieľa. Hoci vo Valnom zhromaždení OSN prijali vyše 20 rezolúcií týkajúcich sa terorizmu, v žiadnej z nich sa nedefinoval. Podobne aj Rada bezpečnosti OSN, ktorá sa terorizmom výraznejšie zaoberá vo svojich rezolúciách až od druhej polovice 90. rokov, nepristúpila k jeho definovaniu. Tomuto kroku sa vyhýba aj Medzinárodný súdny dvor, či to už bolo v prípade Vojenskej a polovojenskej činnosti v Nikarague (1984 – 1991), keď táto stredoamerická krajina žiadala, aby bola činnosť USA voči nej označená za štátny terorizmus, alebo v prípade Leteckého nešťastia v Lockerbie.

Právny rámec medzinárodného boja proti terorizmu tvoria najmä konvencia OSN o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube civilných lietadiel (1963), o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (1970), o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti civilného letectva (1971), o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov (1973), o fyzickej ochrane jadrového materiálu (1979), proti braniu rukojemníkov (1979), o zamedzení nezákonných aktov proti bezpečnosti námornej dopravy (1988), o označovaní plastických trhavín pre účely ich identifikácie (1991), o potlačovaní teroristických bombových útokov (1997), o potlačovaní financovania terorizmu (1999).

Definíciu terorizmu prijali 6. decembra 2001 v Bruseli ministri spravodlivosti a vnútra členských štátov EÚ. Za terorizmus sa považuje úmyselne spáchaný čin s cieľom vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry. Na tomto základe medzi teroristické zločiny zaradili najmä ohrozovanie života alebo fyzickej integrity osôb, vzatie osoby za rukojemníka, únos lietadla a spôsobenie výbuchu. Sú však upresnenia, ktoré znemožňujú, aby sa za teroristické činy mohli označovať napríklad demonštrácie proti globalizácii. Na summite 15. decembra 2001 v Laekene šéfovia štátov a vlád EÚ potvrdili záväzok implementovať akčný plán boja proti terorizmu vrátane opatrení, ako je jednotný zatykač, zmrazenie podozrivých účtov, zvýšenie bezpečnosti leteckej dopravy a zlepšenie spolupráce v tejto oblasti.

Odborníci na terorizmus zastávajú názor, že v najbližšom období terorizmus nie je možné odstrániť a že sa treba naučiť s ním žiť, podobne ako žije pacient so svojou chorobou. Terorizmus však nestačí potláčať represiami, činnosťou polície, spravodajských služieb a ozbrojených síl či sprísňovaním trestov, ale sú potrebné aj politické, sociálno-ekonomické a iné opatrenia preventívneho charakteru, ako aj také, ktoré zabránia ďalšiemu obnovovaniu a rozvíjaniu jeho príčin a zdrojov v národnom i medzinárodnom rozmere. K jednej z najväčších prekážok šírenia terorizmu patrí dosiahnutie jeho všeobecného odmietnutia ako spôsobu riešenia spoločenských problémov, čo by izolovalo teroristov.

(Koniec seriálu, jednotlivé časti vyšli v číslach: 13, 14, 15, 18, 19, 20, 22, 26 a 27)

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter