Bitka o pracovný čas

Vlny diskusií v európskych politických kruhoch nedávno zdvihol návrh Európskej komisie na novelizáciu smernice o pracovnom čase, podľa ktorého sa ruší možnosť výnimky z maximálnej dĺžky pracovného času v rozsahu 48 hodín. Európsky parlament tento návrh v prvom čítaní odhlasoval 11. mája veľkou väčšinou, a to vďaka účelovej koalícii, ktorú vytvorili socialisti so Zelenými, spojenou ľavicou a kresťanskými demokratmi. Návrh smernice nadväzuje na ciele vyplývajúce z Lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o uspokojivé pracovné prostredie a väčšie zohľadňovanie potrieb zamestnancov, hlavne tých s rodinnými povinnosťami. Podľa návrhu smernice do troch rokov od jej vstupu do platnosti zanikne právo jednotlivých zamestnancov zvoliť si „výnimku“ z platnej legislatívy, teda možnosť rozhodnúť sa pracovať viac než 48 hodín týždenne. Do riadneho pracovného času by sa započítaval aj čas, ktorý zamestnanci strávia v pohotovosti a ktorý musí byť aj riadne finančne ohodnotený. Smernica by tiež mala zabezpečiť, že ak má zamestnanec viac ako jednu pracovnú zmluvu, jeho celkový pracovný čas bude súčtom pracovných časov v každej pracovnej zmluve. Poslanecká podoba návrhu smernice je však oveľa prísnejšia ako návrh Komisie a ide ďaleko poza jeho rámec, keďže neponecháva žiadnu možnosť výnimky z pracovného času a negatívne sa stavia k nezaratúvaniu tzv. „neaktívneho obdobia času pohotovosti“ do pracovného času. „Nadčasy“ Väčšina odmietavých reakcií prichádzala z Veľkej Británie, ktorá si už v roku 1993 vyjednala desaťročnú výnimku. Tam sa na obranu zachovania výnimky z pracovného času postavil aj britský Kongres odborových zväzov, podľa ktorého v tejto krajine pracuje dlhšie ak 48 hodín až 3,75 milióna pracujúcich. „Lojálne“ voči svojej krajine či vláde sa však tentoraz nezachovali labouristickí poslanci. Správali sa stranícky, teda v súlade s líniou európskych socialistov, a návrh podporili. Okrem smernice však návrh „nevonia“ ani viacerým novým členským štátom EÚ zo strednej a východnej Európy. Nedávno zverejnená správa Európskej nadácie za zlepšenie životných a pracovných podmienok uvádza, že zamestnanci v týchto krajinách pracujú v priemere o tri týždne dlhšie ako zamestnanci zo „starej európskej pätnástky“. Ekonomický rast, či sociálny blahobyt? V diskusiách o návrhu sa otvárala základná otázka: o čo sa Európa usiluje predovšetkým – výlučne o ekonomický rast a konkurencieschopnosť, alebo o sociálny blahobyt, väčšiu ochranu zamestnancov a vytvorenie rovnováhy medzi prácou a rodinným životom? Podľa predkladacej správy Komisie smernica zachováva prioritný cieľ – zdravie a bezpečnosť pracujúcich a zároveň reaguje na potreby modernej európskej ekonomiky. Španielsky socialista Alejandro Cercas, ktorý v EP predkladal správu k návrhu na smernice, uviedol, že výnimky z maximálnej dĺžky pracovného času vedú k zneužívaniu jednak pri ochrane zdravia a bezpečnosti zamestnancov, jednak pri slobode výberu pracujúcich. Aj keď európske odbory schválenie smernice v EP privítali, objavujú sa hlasy, podľa ktorých návrh smernice nespĺňa očakávania širšej verejnosti, pokiaľ ide o zaručenie sociálnych práv, a že návrh by mal ísť ešte ďalej. Naopak, organizácie zastupujúce podnikateľský sektor argumentujú, že súčasné rozhodnutie EP poškodí podnikanie a pracovné miesta v Európe a že je nekonzistentné s cieľmi, ktoré sú zamerané na podporu rastu a pracovné miesta v Európe. Nesúhlasia ani s tým, aby sa do pracovného času zaratúval aj čas, keď zamestnanec aktívne nepracuje. Lobovanie v Rade Po schválení v Európskom parlamente bude o smernici rokovať Rada EÚ začiatkom júna. V tomto orgáne bude britská vláda naďalej lobovať za zachovanie výnimky. Dá sa vopred očakávať, že sa bude môcť spoľahnúť aj na podporu väčšiny nových členov Európskej únie. Slovensko bude v týchto aktivitách určite hrať prím.