Medzinárodné peňažné domy sa predbiehajú v súťaži o posledné prestížne a nezávislé americké investičné banky – dobré správy pre vkladateľov. Znamená to novú skutočnosť nielen pre zákazníka, ale aj pre vlastníkov bánk.
Financial Times nazýva túto činnosť „globálnym nákupom“, zatiaľ čo Wall Street Journal ju považuje za „požierací návyk“. Titulky ďalších prestížnych periodík hovoria o tom, že v prípade bánk zaznamenávame takú vlnu zmien vlastníkov ako nikdy predtým. Horúčka pri ekonomickej koncentrácii dosahuje v súčasnosti rekordné teploty.
„Je to posledná fáza konsolidácie,“ konštatuje Olaf Conrad, analytik Credit Suisse Federal Bank, „a banky, ktoré chcú dlhodobo existovať, musia posilniť svoje pozície.“ Globalizácia prináša tlak na konsolidáciu, pretože veľkí zákazníci očakávajú od svojich bánk celosvetovú pôsobnosť. Stredne veľké banky sú prostredníctvom vysokých investícií do informačných technológií nútené rásť čoraz rýchlejšie a expanzívnejšie.
Kurzy akcií stúpajú Spomínanú vysokú mieru koncentrácie charakterizuje napríklad aj rozlúčka s tradičným americkým systémom oddelených bánk. Peňažný dom Chase prednedávnom kúpil renomovanú investičnú banku J. P. Morgan. „Tých, ktorí dosiahnu zisk, bude menej ako za hrsť,“ hovorí William Harrison, designovaný šéf novej J. P. Morgan Chase. „Budeme k nim patriť.“
Tradičné bankové domy, ako napríklad Lehman Brothers, Bear Stearns a Merill Lynch, sú tými, ktoré zrejme pohltia iné a ktorých kurzy sa zvyšujú predovšetkým špekuláciami. Akcie Lehman Brothers sa od začiatku júna medzičasom dvojnásobili na 158 dolárov, Bear Stearns zaznamenala nárast o 74 percent, na približne 70 dolárov na akciu. Po takýchto pretekoch cena amerických bankových papierov neuveriteľne rastie.
V prípade „pohltenia“ stúpajú aj prémie, pretože počet nezávislých inštitútov sa očividne zmenšuje. Už teraz je koncentrácia enormná. Ešte pred dvoma rokmi mali v oblasti fúzií dve najväčšie investičné banky v krajine zhruba 50-percentný podiel. V tomto roku vytvárajú vodcovia na trhu v podobe Goldman Sachs a Morgan Stanley Dean Witter, ktorý je, mimochodom, sám produktom fúzie, okolo 75 percent.
Závislosť na amerických investíciách Príčinou najnovšej vlny koncentrácie v Európe je výkonný švajčiarsky bankový sektor. V polovici júla kúpila UBS za zhruba 11 mld. dolárov americký investičný dom Paine Webber. „To zaúčinkovalo ako budík pre konkurenciu a urýchlilo expanzívne plány, ktoré už boli pravdepodobne tak či tak v pokročilom štádiu,“ hovorí Maria Berlettanová, analytička Standards and Poors Global Industry Insight. Len o pár dní neskôr Crédit Suisse oznámila prevzatie dcérskej spoločnosti Axa s názvom Donaldson, Lufkin and Jenrette za 11,5 miliardy dolárov.
Takéto kroky tlačia k múru aj nemeckých bankárov. Tí z Frankfurtu ťahali v prípade prevzatia J. P. Morgana proti Chase Manhattan za kratší koniec. Podľa názoru analytikov potrebuje totiž nemecká banka s vedúcim postavením na trhu veľký americký investičný dom, aby si mohla udržať svoje globálne ambície. Jej konkurent v podobe Dresdner Bank môže naproti tomu preukázať úspech so svojím 11-miliardovým vstupom do Wasserstein Perella. Hoci – päťsto zamestnancov nie je veľa.
Vyhráva ten, kto je expanzívny Zatiaľ čo si európske inštitúcie musia dávať pozor, aby nestratili nevyhnutný kontakt s globalizačnými trendmi, stredne veľké americké investičné banky majú iné starosti. V konkurencii totiž predovšetkým platí: čím väčší, tým lepší. Kto vie ponúknuť umiestnenie akcií od Tokia cez Frankfurt až po New York, má pre zákazníkov lepšie argumenty. Ale tí požadujú ešte viac. Príklad Fordu: investičné banky, ktoré chcú uzavrieť obchod s týmto automobilovým obrom, musia predložiť aj predpokladaný vývoj svojho kurzu akcií – a to dokážu len tie najväčšie.
