Analytik pre dnešok

Bývalá veľvyslankyňa Rakúskej republiky na Slovensku ju napísala o vedeckom a politickom odkaze svojho manžela, politického ekonóma profesora Egona Matznera, ktorý, žiaľ, zomrel už v roku 2003. (pozri tu)

No o samotnom predstavení knihy, o čom kniha je, čo o Egonovi Matznerovi a jeho politickom dedičstve hovorili účastníci podujatia, už na webe a tobôž v našich médiách niet ani zmienky.

Takže aspoň trochu vyplňme túto medzeru. Podujatie moderovala autorka knihy Gabriele Matzner-Holzer, diplomatka, ktorá naposledy pôsobila ako veľvyslankyňa v Londýne, spisovateľka a maliarka. O politickom ekonómovi, profesorovi Egonovi Matznerovi a o knihe hovorili pani Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Martin Muránsky, politológ, vedecký pracovník Friedrich Ebert Stiftung v Bratislave a Christopher Tanei, rakúsky novinár a publicista. Vážnosť podujatiu dodal rakúsky veľvyslanec na Slovensku Josef Markus Wuketich.
 

Kde zostala ľavica?

Pani Gabriele Matzner-Holzer priblížila účastníkom svojho manžela, založením sociálneho demokrata, ako vedca. Charakterizovala ho ako ekonóma, ktorý nepoužíval len úzkoprso matematický model, pri hodnotení javov bral do úvahy aj filozofiu, umenie, literatúru, ale aj názory múdrych „neškolovaných“ ľudí. Vždy bol k svetu, k ľuďom okolo seba kritický – sám o tom vravel: „iba mŕtve ryby plávajú s prúdom“. O jeho nárokoch a postojoch svedčí aj výrok rakúskeho kancelára Bruna Kreiskeho, ktorému robil poradcu: „Ak podáte Matznerovi ruku, pohryzie vám ju.“

Jeho kritický postoj k negatívnym javom v sociálnej demokracii napokon viedli k tomu, že v roku 1995 sa s ňou rozišiel. Sám o tom hovoril: „Nie ja som opustil stranu, ale strana opustila mňa.“ Pani Matzner-Holzer pripomenula, ako Egon Matzner upozorňoval už v sedemdesiatych rokoch, že sociálna demokracia sa dostáva do krízy, že stratila iniciatívu. Príčinou bolo podľa neho spohodlnenie, no aj korupcia a nelegálne obohacovanie sa funkcionárov. A keď sa do funkcií presadzujú karieristi a oportunisti, strana potom nepriťahuje idealistov. Nazval to princíp „vzostupného priemeru“ – priemer si nájde ako svojho nástupníka ešte priemernejšieho a táto „špirála pádu“ bola v celej vtedajšej ľavici. Tretiu cestu, s ktorou prišiel Tony Blair, ale svojím spôsobom ju uplatňovali aj ďalšie strany, považoval za slepú uličku. „Kde zostala ľavica?“ pýtal sa v tejto súvislosti a zdôrazňoval: „Žiadna zmena vlastníctva na politický rozkaz problémy nevyrieši.“ Tretia cesta bola pre neho, žiaľ, iba potvrdením víťazstva neoliberalizmu, pred ktorým varoval dávno predtým, než sa plne presadil. Okrem kritiky neoliberalizmu sa zaoberal aj vývojom transformácie v postkomunistických krajinách, varoval pred „šokovou terapiou“ a jej dôsledkami. Spolu s kolegami vypracoval projekt transformácie direktívnych ekonomík na ekonomiky, v ktorých by sa princíp trhu kombinoval s rešpektom k sociálnym a ekologickým hodnotám a požiadavkám doby. A to už na začiatku deväťdesiatych rokov! Žiaľ, neoliberálne sily presadili „šokovú terapiu“ a privatizáciu. A dôsledky tejto cesty, ktoré prognózoval profesor Matzner,  pociťujeme dodnes.

Knižka, ktorá nahrádza mnoho kníh

Pani Brigita Schmögnerová sa pozastavila pri tom, že Egon Matzner bol ostrým kritikom tretej cesty, a preto sa dostal „do krížku“ so sociálnou demokraciou. Dnes, s odstupom času, oveľa lepšie rozumieme jeho negatívnemu hodnoteniu tohto smerovania. Aj jeho kritike sociálnej demokracie ako reagovala na globalizáciu: podobným spôsobom, ako prevládajúca neoliberálna ideológia. Potom už nemohlo nikoho prekvapiť, že sa vydala treťou cestou, čo nebolo nič iné, len trochu pozmenená neoliberálna cesta.

Martin Muránsky pripomenul, že profesor Egon Matzner – a o tom by vedeli hovoriť krčmy naokolo – mal intenzívny záujem o mladých ľudí, často a rád sa stretával so slovenskými ľavicovými intelektuálmi. A keďže vtedy išlo najmä o generáciu združenú okolo Slova, v tomto týždenníku vyšlo viacero jeho článkov a rozhovorov. O rast mladých ľavičiarov sa pričinil aj tým, že ich pozýval na prednášky do Viedne.

Rakúsky novinár a publicista Christopher Thanei vo svojom vyznaní hovoril, že len vďaka sociálnemu štátu mohol ako dieťa z chudobnej rodiny vyštudovať a vlastne preto, aj keď si to spočiatku neuvedomil, sa dostal k myšlienkam sociálnej demokracie. Až neskôr začal študovať aj  práce Egona Matznera a dobre sa s nimi oboznámil. Preto o tejto knižke, ktorú napísala pani Gabriele Matzner-Holzer, môže povedať, že jedna takáto knižka nahrádza mnoho kníh.