Minulotýždenný 11. snem Kresťanskodemokratického hnutia v Liptovskom Mikuláši vlastne nič nevyriešil. Iba do 12. snemu zakonzervoval postoje jeho členov, ktoré boli už väčšinové po okresných konferenciách tohto politického subjektu. Kresťanskí demokrati tak po Liptovskom Mikuláši ostávajú jedinou politickou stranou z pôvodných zakladajúcich Slovenskú demokratickú koalíciu, s obmedzeným členstvom.
Jednoznačne sa tak presadila línia Jána Čarnogurského, podľa ktorého nie je možné v tomto politickom subjekte pripustiť politickú a názorovú schizofréniu tým, že by napríklad Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Milan Hort boli zvolení za podpredsedov hnutia a pritom by mohli mať obdobné funkcie aj v SDK. Čisto z politologického hľadiska sa to skutočne musí chápať ako stranícka rozpoltenosť, ktorú v Európe udržuje len Bulharsko vo vládnucej únii demokratických strán a vo Francúzsku UDF.
VYRIEŠIŤ POLITICKÚ SCHIZOFRÉNIU
Predovšetkým o politickej schizofrénii nielen v KDH bol aj sobotňajší snem. Zatiaľ čo J. Čarnogurskému išlo a ide o principiálne čisté KDH, M. Dzurinda túto snahu charakterizoval ako zbavovanie sa jednej silnej generácie kresťanskodemokratických politikov, ktorí sa vo svojich názoroch chceli etablovať do pozície pragmatikov. V podstate ide o reprezentantov liberálneho smeru v slovenskej kresťanskej demokracii v čapkovských medziach zákona a pokiaľ sa myšlienky ľudovej strany výraznejšie nezmocnilo dorastenecké družstvo kádehákov, tak aj tejto idey, s ktorou si KDH nebude môcť poradiť ani po 11. sneme, pretože v ňom ešte dlho bude rezonovať otázka dvojitého členstva.
V L. Mikuláši sa delegáti snemu KDH na istý čas vysporiadali s jednou skupinou schopných politikov, ktorých „nechali trčať“ v člensky slabnúcej SDK s prísľubom, že ju budú podporovať počas štyroch rokov. Pritom všetky jej zakladajúce subjekty, okrem KDH, schválením úplného dvojitého členstva dali ľuďom okolo M. Dzurindu nôž na krk vetou: Prijatie čo i len jedného nového člena SDK znamená porušenie koaličnej dohody a prakticky ich odstúpenie od nej.
ROZPAKY NAD KROKMI V KDH
Túto situáciou nielen z pohľadu KDH vo svojom prejave opísal M. Dzurinda týmito vetami: Mali sme v ňom záväzok presadzovať jednoznačné smerovanie Slovenska do NATO, ale ani to nám nebránilo povedať, že Vladimír Mečiar robil v zásade správnu zahraničnú politiku voči Rusku, len tak činil nesprávnymi spôsobmi. (Autorom tejto myšlienky je J. Čarnogurský.) Alebo, pokračoval M. Dzurinda, KDH vždy odsudzovalo politiku HZDS, ale dvaja navrátivší sa poslanci KDH pozdravia snem HZDS. (Ide o tzv. pozdravný list kresťanských demokratov Petra Muránskeho a Jaroslava Slaného banskobystrickému krajskému snemu HZDS.) Odsudzujeme Jána Slotu, vravel ďalej v sobotu na Liptove M. Dzurinda, ale vzápätí takmer, že nevítame jeho kandidatúru.
(Na kandidátsku listinu sa totiž podpísali dvaja zástupcovia kresťanskodemokratickej platformy v SDK, bývalý bratislavský primátor Peter Kresánek a predstaviteľ kresťanskodemokratických mladoňov Peter Muránsky.) A ešte jedna silná výčitka M. Dzurindu J. Čarnogurskému na smene: Spravodlivosť sme v našom volebnom programe povýšili na najvyššie miesto. Ale podľa vyhlásenia predsedu KDH sa to V. Mečiara netýka.
PRINCIPIÁLNOSŤ VŽDY NEPLATÍ
Je teda toto „pevné“ KDH naozaj odolné voči schizofrénii? Liptovský Mikuláš ukázal, že kresťanskí demokrati si okrem dvojitého členstva budú musieť do svojho 12. snemu vyjasniť aj túto mimoriadne páľčivú tému. Je to nová rana na tele tohto donedávna tak názorovo konzekventného politického subjektu, ktorú M. Dzurinda na sneme rozjatril a aj preto mal takú obrovskú podporu otvoreného dvojitého členstva, ktorá však potrebovala zmenu stanov. Na jej schválenie však bolo treba dvojtretinovú väčšinu hlasov delegátov. Stanovy sú teda pre kresťanských demokratov iná obdoba ústavy.
Ján Čarnogurský, ktorý je po novembri najdlhšie predsedom relevantného parlamentného politického subjektu, na Liptove v sobotu opäť síce presadil svoju koncepciu, možno to nazvať aj triumfom nad dzurindovskými pragmatikmi, pritom to však vyznieva ako jeho Pyrrhovo víťazstvo. Inými slovami snem zakonzervoval poňatie politickej strany, ktorá sa ani teraz celkom určite nepresadí nad desať percent svojich preferencií. A je to jedno, či je, alebo nie je vedúcou silou v SDK, alebo sa budú prieskumy verejnej mnienky v budúcnosti robiť už aj na tému: Ako v súčasnej politke vnímate KDH, DÚ, DS, SDSS, alebo SZS, čo sú vlastne rodičky slovenskej demokratickej opozície.
KONZERVATÍVCI ZAKONZERVOVANÍ
Ak teda slovenská koalícia, ale nieken ona, očakávala od liptovskomikulášskeho snemu kresťanských demokratov jasnú odpoveď, čo bude s SDK, tak tá bola už jasná pred hlasovaním o zmene stanov o dvojitom členstve. Dal ju totiž vo svojom prejave M. Dzurinda: „Slovenskí demokrati a celá krajina potrebuje jednotnú SDK, ktorá bude plniť záväzky voči svojim voličom.“
Po Liptovskom Mikuláši načim povedať, že KDH sa nezakonzervovalo vo svojej obrode na ľudovú stranu (čo je pôvodná myšlienka bývalého podpredsedu KDH M. Dzurindu, ktorú mu mladí v tomto politickom subjekte prakticky ukradli) tým, že opäť na čelo hnutia bol zvolený Ján Čarnogurský a vo vedení sú až na Vladimíra Palka noví ľudia, ale predovšetkým preto, že sa realizácia tejto príťažlivej myšlienky na Liptove opäť odložila.
Autor je komentátor denníka PRÁCA
