Mnohí, ktorí sledovali priebeh 19. zjazdu Komunistickej strany Číny (18. 10. – 24. 10. 2017), sa zhodli v názore, že krajina naozaj vstupuje do ďalšej etapy svojho vývoja a nie je to iba slovný zvrat, ktorý sa počas rokovania používal často: Nová éra.
Foto: commons.wikimedia.org
Prvá etapa v novodobej histórii sa začala samotným vznikom Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949, keď Mao Ce-tung začal presadzovať revolučné nadšenie, skromnosť a ideovú čistotu. Druhú etapu odštartovali o tridsať rokov neskôr reformy Teng Siao-pchinga a jeho tvrdenie, že bohatnutie už nie je prehrešok proti marxizmu a prémiový systém nie je dýka vbodnutá do chrbta revolúcie. Po období izolácie sa krajina začala otvárať svetu a presadzovala sa trhová ekonomika s prvkami čínskeho socializmu. Teng už vtedy ako vizionár varoval, že keď Čína otvorí okno do sveta, dovnútra sa dostane nielen čerstvý vzduch, ale aj muchy.
Vyzerá to tak, že tých „múch“ vletelo do krajiny hodne, lebo už dlhší čas sa hovorí o nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú aj samotnú stranu. Nie je to iba rastúci rozdiel medzi najbohatšou vrstvou a zvyškom obyvateľstva (tretina miliardárov sveta sídli v Číne), rozdielna životná úroveň v pobrežných provinciách a vo vnútrozemí a znečisťovanie životného prostredia. Bola to najmä korupcia, ktorá postihla všetky spoločenské vrstvy, tú najvyššiu nevynímajúc. Nie náhodou počas uplynulých päť rokov, ako Si Ťing-pching nastúpil do úradu generálneho tajomníka strany, skončilo na súde 440 činiteľov na provinčnej alebo vyššej úrovni, z toho bolo 43 členov alebo kandidátov Ústredného výboru KS Číny a dokonca jeho disciplinárnej komisie. Medzi nimi dominoval Sun Čeng-cchaj, tajomník strany v 30-miliónovom meste Čchung-čching, ktoré má právomoci provincie. Sun bol členom vplyvného politického byra strany s ambíciou dostať sa na tohtoročnom zjazde do najužšej skupiny vedenia, sedemčlenného stáleho výboru politického byra. Namiesto toho ho v júni tohto roku obvinili z korupcie a vylúčili zo strany, čo sú dva nevyhnutné kroky smerujúce k samotnému súdnemu procesu.
Osud Sun Čeng-cchaja naznačuje, že protikorupčné opatrenia začínajú fungovať, ale zrejme nie dostatočne, lebo nedávnym zjazdom strany sa začala ďalšia – tretia etapa, ktorá sa vyznačuje kombináciou tých dvoch predchádzajúcich. Znamená to pokračovanie v trhovej ekonomike, prísľub viacerých výhod pre zahraničné investície, otváranie sa svetu, ale zároveň viacej straníckej disciplíny, ideologickej výchovy, jednoty a dôrazu na socialistickú morálku.
Hlavné predstavy o tom, ako by mala vyzerať Čína v tejto novej etape, naznačil pred vyše 2 200 delegátmi generálny tajomník strany Si Ťin-pching vo svojom vyčerpávajúcom tri a pol hodinovom prejave hneď v prvý deň zjazdu. Zaujímavé pritom je, že nepredložil víziu iba na nasledujúcich päť rokov, teda do najbližšieho zjazdu, ale až do roku 2049, keď si Čínska ľudová republika má pripomenúť sté výročie svojho vzniku. Podľa Si Ťin-pchinga by v tom čase mala Čína byť „veľkou socialistickou krajinou, ktorá bude prosperujúca, silná, demokratická, kultúrne pokročilá, harmonická a krásna“.
Možno povedať, že je to hodne prívlastkov na jednu vetu a krajinu, ale zaujímavé je skôr to, ako tieto charakteristiky postupne pribúdajú. Takýto opis Číny v perspektíve nasledujúcich tridsať rokov sa totiž objavil už aj predtým, ale odvtedy pribudli dva prívlastky: silná a krásna krajina. Možno si to vysvetliť, že strana bude klásť väčší dôraz aj na armádu a ekológiu.
Storočnica vzniku Čínskej ľudovej republiky nebude jediný medzník, ktorý čaká krajinu v nasledujúcom období. V roku 2021 si strana pripomenie sté výročie svojho založenia, čo nepochybne bude dôvodom poukázať na dosiahnuté výsledky. Nepochybne tam bude údaj, že HDP Číny sa v porovnaní s rokom 2010 zdvojnásobil, čím sa jej postavenie dvojky vo svetovej ekonomike ešte posilní a priblíži k cieľu predstihnúť samotné Spojené štáty. Okrem toho od začiatku reformy vláda zbavila chudoby 700 miliónov obyvateľov a teraz má v pláne do roku 2022 odstrániť chudobu vôbec.
Nasledujúcich tridsať rokov nebude jednoduché obdobie a naznačil to vo svojom prejave aj samotný generálny tajomník strany. „Hlavný rozpor, ktorému čelí čínska spoločnosť, je medzi nevyváženým a nedostatočným rozvojom a neustále rastúcimi potrebami ľudí na lepší život. Túžba ľudí žiť lepší život je čoraz väčšia. Nielenže vzrástli materiálne a kultúrne potreby, ale zvyšujú sa aj požiadavky na demokraciu, právny štát, slušnosť, spravodlivosť, bezpečnosť a lepšie životné prostredie,“ vyhlásil Si Ťin-pching. Tým naznačil, ktorým otázkam bude musieť vedenie Číny venovať prvoradú pozornosť v nasledujúcich troch desaťročiach. Generálny tajomník strany zároveň rozdelil toto obdobie na dve časti. Prvých pätnásť rokov bude Čína na doterajších základoch „tvrdou prácou“ realizovať socialistickú modernizáciu. Až po ďalších pätnástich rokoch „tvrdej práce“ vznikne spomínaná Čína s mnohými pozitívnymi prívlastkami. Trocha to pripomína kampaň veľkých skokov z prvého porevolučného obdobia, keď Mao Ce-tung razil heslo „Tri roky usilovnej práce, desaťtisíc rokov šťastia“. Rozdiel je v tom, že teraz má Čína za sebou celkom úspešné obdobie rozvoja, a nie iba prázdne heslá.
Zaujímavé je, že o význame nedávneho zjazdu nielen pre Čínu, ale aj ostatný svet nepochybujú ani ekonomickí experti. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen dokonca konštatoval: „Akokoľvek to znie paradoxne, myslím si, že táto konferencia bude najdôležitejšou udalosťou roka, pretože to, akým smerom sa krajina vydá, rovnakým smerom pohne aj zvyšok sveta.“ Čínu podľa Jakobsena ženú dopredu inovácie a podpora vzdelania a tvrdí, že prevzala vodcovstvo aj v oblasti sprostredkovania finančných platieb a elektronického obchodovania, ba je v tejto sfére oveľa aktívnejšia, ako USA. „Inými slovami, budúcnosť patrí Číne,“ konštatoval Jakobsen.
Ako ďalšiu zaujímavú zmenu v smerovaní Číny možno uviesť, že zjazd schválil dodatok k stanovám strany. O význame tých niekoľkých slov, o ktoré sa rozšírili stanovy strany len toľko, že každá predchádzajúca dekáda (toľko trvala od začiatku reformy vláda každej generácie politikov) obohatila stanovy strany o vlastnú pasáž, ktorá najlepšie charakterizuje pozitívne výsledky tohto obdobia. Preto sa v stanovách dočítame, že strana sa riadi nielen marxizmom-leninizmom a myšlienkami Mao Ce-tunga, ale aj „teóriou Teng Siao-pchinga, teóriou o troch reprezentáciách a vedeckým náhľadom na vývoj“. Teraz k ním pribudla zmienka, že strana sa bude riadiť aj „myšlienkami Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami pre Novú éru“. Význam tohto dodatku spočíva v tom, že dvaja predchádzajúci najvyšší predstavitelia (Ťiang Ce-min a Chu Ťin-tchao) nie sú v stanovách uvedení menovite. Meno súčasného generálneho tajomníka a zároveň prezidenta sa tam objavilo, čím sa zaradil vedľa Maa a Tenga. Nie je to jediný rozdiel. Ďalším je fakt, že Si Ťin-pching bol takto „kanonizovaný“ ešte počas svojho života, zatiaľ čo otca hospodárskej reformy Teng Siao-pchinga do stanov dostal až šesť mesiacov po svojej smrti vo februári 1997. Si Ťing-pching sa takto vlastne zaradil vedľa Mao Ce-tunga ako najuznávanejší činiteľ strany od vzniku ČĽR. A to napriek tomu, že má za sebou iba prvých päť (aj keď celkom úspešných) rokov na najvyššom poste a pred sebou hromadu problémov, ktoré treba doriešiť tak, aby sa veta o budúcej Číne s mnohými pozitívnymi prívlastkami stala skutočnosťou.
