V článku o summite Čína – Stredná Ázia (1+5), ktorý sa zmenil na symbolickú šestku, sme sľúbili doplnkovú informáciu o štátnej návšteve prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva v Číne, ktorá predchádzala tomuto summitu.
Česko-slovenský spevák, dnes už český podnikateľ (dosť neúspešný) a príležitostný (dobrý) spevák Jan Ledecký v jednej zo svojich piesní spieval: „… tak píšu ti přání lehký a bílý jak sníh / sliby se maj‘ plnit aspoň o Vánocích…“ Takže svoj sľub plníme.
Štátna návšteva
Dňa 17. mája 2023 vykonal prezident Kazachstanu – inak profilom svojho základného vzdelania sinológ – štátnu návštevu Číny, s ktorou Kazachstan hraničí. Hranica má plus/mínus 1 580 kilometrov. Plus/mínus preto, lebo rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla, ale toto je asi najbližšie k pravde.
Čína za ostatné desaťročia prešla z pozície nelídra do polohy svetového lídra, ako v Slove uvádza profesor Oskar Krejčí – podľa MMF bol v roku 1980 podiel Číny na svetovom HDP per parita necelých 2,3 % (USA mali podiel 21,3 %). V tomto roku by mal byť čínsky podiel 18,9 % a podiel USA by mal byť až/len 15,4 %.[1]
Dá sa povedať, že obchodno-ekonomické vzťahy medzi Astanou (chvíľu aj ako Nur-Sultan) a Pekingom sú stabilné. Podľa dostupných údajov a štatistík v roku 1992 bola úroveň vzájomného obchodu 368 mil.$. V roku 2022 to už bolo 24,1 mld.$!
Pozor na pseudoeukrajinskú spravodajskú agentúru
Zdá sa, že početné iniciatívy ukrajinského akože exilu (skôr je to cielená agentúrna sieť), ktorých obsah je zameraný proti záujmom Ruska a v menšej miere aj Číny, niekedy pociťujú neviditeľnú podporu zo strany tých, ktorí prijímajú politické rozhodnutia za vodou, sú neefektívne. Totiž tí, ktorých Kazachstan prichýlil, teraz hovoria, že táto cesta kazašského prezidenta je prejavom vazalstva. Lenže…
Reči, ktoré trúsia početné ukrajinské zahraničné agentúrne štruktúry, ktoré sú koordinované z jedného centra – aj na Slovensku, najmä v Bratislave veľmi konformne aktívne – sú síce nebezpečné, no ten, kto má zdravý rozum a vie, že krajina, ktorá má v úcte vojnového zločinca a velebí ho ako národného hrdinu (hovoríme o na Slovensku smutne známom Stepanovi Banderovi a jeho bande) nemôže tomuto leninskému novotvaru dôverovať.
Ukrajina (to je ten dnešný leninský novotvar) potvrdzuje, že ak stratíme normálnu ostražitosť, potom je problém. Totiž nikto nemôže vstúpiť ako neželaný hosť do bytu na treťom poschodí cez rozbité okno a tvrdiť, že prišiel slušne cez dvere a dokonca pozdravil. Toto je prípad dnešnej Ukrajiny, ktorá si dovolila otvoriť ústa (nielen) voči Kazachstanu, pričom je jasné, že nielen Kyjev, ale najmä Londýn a Washingtonmá frigidné geopolitické cítenie vo vzťahu ku Kazachstanu.
Starý priateľ a dobrý sused
Kazašské príslovie hovorí – jeden starý priateľ je viac, než dvaja noví… A nezabúdajme, že Čína je starý sused a starý priateľ Kazachstanu, takže banderovská snaha o vplyv na realitu je nemiestna.
Z celkovo bohatej množiny podpísaných dokumentov medzi Kazachstanom a Čínou, resp. Čínou a Kazachstanom (spolu ich bolo 23) počas spomínanej štátnej návštevy kazašského prezidenta tesne pred prezidentským summitom Čína – Stredná Ázia, ktorý sa logicky zmenil, z pôvodného formátu 1+5 na čistú „šestku“ asi najdôležitejším je Spoločná deklarácia Čínskej ľudovej republiky a Kazašskej republiky (Совместное заявление Китайской Народной Республики и Республики Казахстан, 17. máj 203)[2].
Skôr než sa s týmto textom zoznámime obsahovo, pár technických poznámok. Táto spoločná deklarácia obsahuje 2 062 slov a má 18 233 znakov.
No a napríklad Spoločná deklarácia Čínskej ľudovej republiky a Francúzskej republiky[3], ktorú podpísali prezidenti počas komplikovanej aprílovej (z pohľadu zdôvodnenia jeho, akože nezávislých aktivít voči Bruselu a Washingtonu) návštevy Emanuela Macrona v Pekingu mala 264 slov a 2 172 znakov.
A ešte niečo, Si Ťin-pching a K.-Ž. Tokajev podpísali dokument v troch jazykoch: čínskom, kazašskom a univerzálnom (jazyk OSN a OBSE… slovanského sveta a postsovietskeho priestoru, jazyk, ktorý žije v strednej Európe a na Balkáne…) ruskom.
Spoločná deklarácia… má sedem bodov. V texte postupne téma dôvery medzi Kazachstanom a Čínou, energetika, politická bezpečnosť, jednotnej (jedinej Číne). V texte je jasne napísané, že Kazachstan: „… je proti nezávislosti Taiwanu…“
Samozrejme, že sa v texte spomína projekt novelizovanej Veľkej hodvábnej cesty „Jeden pás, jedna cesta“, proti ktorému kolektívny anglosaský svet nechal vyprovokovať udalosti na Ukrajine, len aby nebol sfunkčnený. Lenže sa zdá, že sfunkčnený bude s pomocou iných aktérov.
No a čo je tiež dôležité fixovať, v texte Čína i Kazachstan „… rozhodne odsudzujú terorizmus, separatizmus a extrémizmus vo všetkých jeho formách…“ a tiež, že sú obe krajiny pripravené „… aktívne uviesť do života novú koncepciu spoločnej a komplexnej bezpečnosti a spoločne bojovať proti trom zlám, transnacionálnemu organizovanému zločinu a narkobiznisu s cieľom udržania a podpory mieru a stability ako v Kazachstane a Číne, tak aj na regionálnej úrovni…“
Bezvízové vzťahy
Druhým dokumentom, ktorý je potrebné spomenúť, je Zmluva medzi vládou Kazachstanu a vládou Číny o vzájomnom oslobodení sa od vízových požiadaviek (Соглашение между Правительством Республики Казахстан и Правительством Китайской Народной Республики о взаимном освобождении от визовых требований).
V preklade to znamená že Čína a Kazachstan už žijú v bezvízovom režime. Najmä pre Kazachstan toto vytvára doplnkové možnosti ekonomickej spolupráce a turistických možností s Čínou. Pre objektívnosť treba doplniť, že Kazachstan už v roku 2022 zrušil jednostranne vízové obmedzenia voči Číne.
Tu treba povedať aj to, že obojstranné zrušenie vízového režimu je takým malým, ale predsa diplomatickým víťazstvom Kazachstanu. Bonita kazašského pasu sa zvýšila a tento príklad si môžu vo vzťahu ku Kazachstanu osvojiť aj iné krajiny.
Nová mozaika východnej globalizácie
Táto návšteva bola len kamienkom v mozaike budúceho predobrazu globalizácie s východným akcentom.
Koncept „Jeden pás – jedna cesta“ v rámci reanimácie Veľkej hodvábnej cesty podľa strihu 21. storočia plne korešponduje s kazašským národným programom infraštruktúrneho rozvoja Nurly žol («Нурлы Жол»).
Ten čínsky globálny projekt bol promovaný na pôde Nazarbajev university v Astane v septembri 2013 a autor textu mal tú česť sedieť v sále pri jeho ohlásení čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Silný zážitok!
Vďaka (aj) tejto spolupráci, Kazachstan získal diverzifikovaný prístup k veľkému moru a stal sa tak logistickým centrom Eurázie s perspektívou prechodu bilaterálnych vzťahov Číny a Kazachstanu na transkontitentálnu úroveň.
Foto: www.akorda.kz
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
[1] Západ versus Čína: Tři strategie – Noveslovo
[2] Pozri: Полный текст Совместного заявления Китайской Народной Республики и Республики Казахстан_Russian.news.cn (xinhuanet.com)
[3] Совместная декларация Китайской Народной Республики и Французской Республики – CGTN на русском
