Niektorí historici označujú pojmom dinosaurus inštitúcie, ktoré zmohutneli, už sa prežili, no túžia zostať nažive. Musia však skončiť – podobne ako pred miliónmi rokov veľké jaštery. Ja nazývam týmto pojmom dva giganty, ktoré už splnili svoje pôvodné poslanie, no vymýšľajú spôsoby, ako prežiť – ide o Severoatlantický pakt a Európsku úniu.
Na archívnej snímke zľava: Charles Michel, predseda Európskej rady a Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO. Foto: Flickr
Severoatlantický pakt vznikol pôvodne ako ochrana pred remilitarizáciou Nemecka, z ktorého by mohla vzísť ďalšia európska a možno svetová vojna. Preto sa zoskupili západné víťazné mocnosti spolu s menšími Hitlerovými obeťami a založili vojenské „bratstvo“. Prijatím západného Nemecka do NATO sa na jednej strane naštrbil pôvodný zmysel, zároveň ale dostali aktéri Nemcov pod kontrolu a začali vytvárať nový zmysel paktu – orientáciu na východ. Orientácia mala formálne obranný charakter – ktorý stratila zánikom Varšavskej zmluvy a navyše aj Sovietskeho zväzu.
Ponúkali sa dva nové varianty: zánik aliancie, alebo pribratie Ruska do nej. Ani jedna nekonvenovala náčelníkom paktu a tak sa začal proces, ktorý pripomína koniec každého slnka – rozpínanie až po výbuch a koniec. Severoatlantický pakt sa začal nezmyselne rozpínať akoby v snahe obkľúčiť Moskvu a dostať sa k nej na jednoduchší dostrel. V podstate sa to podarilo, zároveň USA kontrolujú (blokujú) všetky lodné výjazdy Ruska. Najnovšie militanti či byrokrati túžia po pohltení Ukrajiny aj Moldavska. Čo je skutočným novým cieľom? Prečo sa potrebuje NATO dostať do blízkosti Moskvy? Pripomínam, že Hitler bol už na okraji Moskvy …
Viditeľne vojenský dinosaurus cíti svoj zánik. Pred miliónmi rokov dinosaury nezničili svoje prostredie – to za nich údajne urobil zhubný meteor. Náš dinosaurus môže byť zároveň aj takýmto meteorom.
Druhým dinosaurom (podľa mňa) je Európska únia. Pôvodne veľmi užitočný a efektívny ekonomický pakt pomohol po druhej svetovej vojne časti Európy spamätať sa z hitlerovského nešťastia a radikálne pozdvihnúť ekonomiku, teda aj životnú úroveň obyvateľstva a pocit akejsi nadradenosti. Postupne však táto ekonomická únia začala nadobúdať mocenské až veľmocenské ambície. Po páde železnej opony a všetkých východných režimov tieto ambície získali väčšiu chuť po živote a moci.
Stále išlo o ideu voľného trhu, čo je zastieracie heslo ovládania iných ekonomík a trhov. Dokázali v podstate zničiť konkurenciu na východe a v strede Európy – išlo o poľnohospodárstvo, energetiku, strojárstvo (vrátane zbrojnej výroby) a samozrejme obchodné systémy. Podarilo sa. Tu nastal ďalší radikálny posun cieľov v zmysle podieľať sa na ovládaní sveta. Ako priamo povedala Angela Merkelová: EÚ má byť súperom USA. Také niečo by ani vo sne nikto nesplodil. Nuž išlo o vyhlásenie mocenskej vojny Európy voči USA – a USA reagujú.
Európska únia, vlastne jej vládcovia sa začali usilovať pretvoriť pôvodne efektívny hospodársky spolok na štát s veľmocenským postavením – a tak rušili suverenitu jednotlivých členov. Vieme, že základom suverenity je menová sústava, ktorá je chránená vlastným štátom. Vytvorenie spoločnej meny – euro – a nahradzovanie vlajky a hymny jednotlivých štátov, ako aj prenášanie práv do centra je procesom likvidácie samostatných štátov a vytvorenia iluzórneho veľjaštera – dinosaura. Je síce veľký a nákladný, no bez budúcnosti. Európa je zmesou mnohých národov a ich štátov, čo možno zmeniť iba brutálnou silou. Už to tu bolo viackrát – od Rímskej ríše, až po pokusy Hitlera a teraz aj Bruselu. Rímska ríša vydržala najdlšie – no aj ona padla.
Nevysvetliteľným paradoxom je, že sila eura – podľa búrz – rástla aj po prijatí chudobnejších štátov a pokračuje vo vysokej úrovni aj po prijímaní ešte chudobnejších štátov. Viditeľná pasca, ktorá po čase zaklapne – ale nie nohu, ale krk živočícha.
Úžas ma chytá pri predstave o pripojení totálne rozvrátenej Ukrajiny do Európskej únie. Logická je preto otázka: komu je to na prospech? Túto otázku dávali právnici už v antickom Ríme. Hlavným víťazom budú USA, čiastočným aj Rusko, možno Čína. Prehrá celá Európa, okrem Veľkej Británie, ktorá z toho toboganu už vyskočila. Najviac utrpia tí, ktorí nemajú svoju menu – nebudú mať nič. Ostatným niečo ostane.
Navyše von Leyenová neustále zadlžuje Európsku úniu veľkými pôžičkami, niektoré idú priamo do „kešene“ vybraných Ukrajincov. No po čase to všetko bude treba splácať – hádajte kto to bude platiť? Brusel nemá nič, prostriedky dodávajú členské štáty.
Európska únia mala zostať ekonomickým paktom a poskytovať celému kontinentu šancu na blahobyt. Namiesto toho sa premenila na kolos túžiaci po moci. Premenila sa na neživotaschopného dinosaura, ktorý je určený k zániku. Kedy a ako? Dá sa s tým niečo urobiť?
Vždy sa niečo robiť dá – v prvom rade zrušiť gigantickú byrokratickú mašinériu, vytvoriť nové koordinačné, a nie diktátorské centrum a pracovať na urýchlenom ekonomickom a najmä výskumnom projekte; zostáva veľkou hanbou, že pred časom sa skoro zastavila výroba v Európe – neboli čipy! Potom prišla pandémia a neboli ochranné prostriedky a najmä vakcíny! Čo robia veľké výskumné centrá, univerzity a farmaceutické kolosy? Viditeľne nič užitočné pre obyvateľov kontinentu.
Dinosaurus sa zmieta v kŕčoch a snaží prežiť tým, že priberá ďalšie záťaže – ale tým sa zhoršuje výhľad na budúcnosť.
Dinosaury zatiaľ prežívajú, hoci v skutočných kŕčoch.
Existuje aj nejaká záchrana? To vždy, no nenazýva sa pasivita. Ak občania európskych krajín vezmú viac do rúk svoje osudy a prinútia vlády, aby konali v prospech ľudu – teda ak sa vylepší ilúzia obsahu pojmu demokracia. Prezidentka SR rada hovorí o demokracii – mohli by ju poradcovia poučiť, čo to je – následne by sa mohla postaviť do čela demokratizácie SR, ale aj EÚ. Šarmom a skutočnou užitočnosťou by mohla obnoviť vlastnú strácajúcu popularitu – inak bude súčasťou osudov dinosaurov – vyhynuli aj malé jaštery, veď kto si ešte spomenie na slovenských prezidentov? Vyskúšajte občanov: koľko bolo na Slovensku prezidentov? Dajte takú otázku do maturitných skúšok, alebo do štátnic. No možno by sme boli príjemne prekvapení…
Potrebné je víziou nahradiť primitívne imperiálne predstavy niektorých atlantických politikov. Rímske impérium poskytovalo mier vo svojom regióne, podobne aj Veľká Británia či Čína. Po druhej svetovej vojne dobré diplomatické kontakty Roosevelta a Stalina zabezpečili európsky mier na pol storočia. Ich nasledovníci nedokázali predĺžiť obdobie európskeho mieru na ďalšie obdobie. Dokonca sprznili aj ich produkt – Organizáciu Spojených národov a následné organizácie, medzi nimi aj našich spomenutých dinosaurov. No čím skôr zaniknú, tým lepšie pre ľudí, aj pre náš kontinent a pochopiteľne aj pre svet. No musia byť nahradení životaschopnými „živočíchmi“.
One thought on “Niekoľko slov o vymieraní dinosaurov”
Prirovnanie NATO a EÚ k niektorým dinosaurom naozaj sedí. Ale len kvôli rozmerom tých veľkých. Žiaľ, o tom, ako vymierali, vieme len málo. Skôr sa pohybujeme medzi rôznymi hypotézami. S odstupom nesmierne dlhého času sa to môže javiť ako krátkodobý proces. Ale nemuselo to tak byť. Aj tieto dva dinosaury môžu umierať dlho a narobiť veľa škôd.