Politické práva nestačia. Ekonomické práva – právo na domov (bývanie), jedlo, zdravotnú starostlivosť, právo na spájanie a na odborové organizácie, na bezpečnú a stabilnú planétu – to by mala byť naša výzva pre všetkých, aby sa pridali, a to v záujme dosiahnutia spravodlivej krajiny a sveta.
Hoci sú Spojené štáty bohatšie a produktívnejšie ako kedykoľvek predtým, viac ako 40 miliónov Američanov žije v chudobe – približne rovnaký počet ako v roku 1933, keď prezident Franklin Delano Roosevelt nastúpil do úradu počas vrcholiacej Veľkej hospodárskej krízy, a v roku 1964, keď prezident Lyndon Johnson oznámil svoju „vojnu proti chudobe“.
Napriek týmto znepokojujúcim číslam mnohí ekonómovia tvrdia, že americký sen je živý a zdravý a že nerovnosť je jednoducho cenou, ktorú ako národ musíme zaplatiť za ekonomický rast. Republikáni aj Demokrati roky akceptovali túto fikciu, hoci v poslednej dobe sa niektorí Demokrati začali vracať k boju za demokratickejšiu kontrolu nad ekonomikou, aby sa prosperita rozšírila aj na robotnícku triedu. Strana však nemá v pláne riešiť ekonomickú neistotu a chudobu a efektívnejšie umožniť Američanom, aby vybavení skutočnou slobodou mohli hľadať svoje šťastie.
Prvým krokom by mala byť ekonomická listina práv – taká, ktorá rozširuje slobody vymenované v ústave tým, že zaručí Američanom základnú ekonomickú bezpečnosť. Je to niečo, čo podporuje čoraz väčší počet Američanov.
Tento rok na jar prieskum spoločnosti Data for Progress zistil, že 69 percent pravdepodobných voličov je za legislatívu, zaručujúcu ekonomickú bezpečnosť, zatiaľ čo len 24 percent je proti. Mladí voliči, u ktorých je menej pravdepodobné, že dosiahnu to, čo Amerika sľubuje, túto myšlienku zrejme skôr podporia, pričom štyria z piatich voličov do 45 sú za schválenie všeobecnej ekonomickej bezpečnosti. Spomedzi voličov, ktorí sa blížia k ekonomickému nebezpečenstvu, teda tých, ktorí zarábajú menej ako 50 000 dolárov ročne, takmer traja zo štyroch chcú, aby boli ekonomické práva zakotvené v zákone. Táto podpora presahuje stranícku príslušnosť: väčšina priaznivcov Demokratov, Republikánov a nezávislých podporuje schválenie zákona o ekonomických právach.
Ekonomické práva nie sú novou myšlienkou. Dňa 11. januára 1944, keď spojenci pripravovali svoj príspevok vo vzťahu k vojne proti fašizmu, prezident Roosevelt sedel pred radom mikrofónov, aby predniesol svoj 11. prejav o stave únie. Ten zahŕňal aj jeho požiadavku, aby Kongres okamžite prijal ekonomickú listinu práv, ktorá by poskytla všetkým Američanom právo na prácu, zaručujúcu životné minimum; právo na lekársku starostlivosť; právo na domov; právo na vzdelanie; právo na ekonomickú ochranu v starobe, chorobe a pri úrazoch; ako aj ďalšie požiadavky. Roosevelt prezentoval Američanom vojnu ako boj za štyri slobody: slobodu prejavu, slobodu vyznania, slobodu od obáv a slobodu od nedostatku. Nastal čas zamerať sa na poslednú z nich: zaručiť „ekonomickú bezpečnosť od kolísky až po hrob“.
Hoci Rooseveltov návrh možno považovať za návrh sui generis, čerpal z celoamerickej histórie, ktorá siahala až k založeniu modernej americkej spoločnosti. Thomas Paine, ktorého brožúry podnietili tvoriaci sa národ k revolúcii, vyzval vo svojej eseji Zdravý rozum na zrušenie dedičských práv a prijatie ekonomickej rovnosti, ktoré sú nevyhnutné v boji za demokraciu. Alexander Hamilton argumentoval, že silný centralizovaný štát, ktorý by formoval trhy a nasmeroval ekonomiku na uspokojenie ľudských potrieb, by bol najlepším „garantom slobody“ národa. A Abraham Lincoln sa prostredníctvom zákona „Homestead Act“ (vstúpil do platnosti v januári 1863 a umožnil záujemcom získať pôdu o rozlohe 160 akrov; tá sa po uplynutí 5 rokov a zaplatení malého poplatku stala ich majetkom – pozn. red.) a špeciálneho príkazu č. 15 snažil prerozdeliť pôdu, aby zaistil univerzálnu ekonomickú bezpečnosť pre bielych aj čiernych Američanov (hoci bez ohľadu na domorodých Američanov, ktorí boli násilne vyvlastnení, aby poskytli parcely novým hospodárom).
Rooseveltova smrť v apríli 1945 zmiernila tlak na ekonomické práva, ale neuhasila ho. Presne o dve desaťročia neskôr lídri v oblasti občianskych práv ako A. Philip Randolph, Bayard Rustin, Martin Luther King Jr. (MLK) a Coretta Scott King prijali túto myšlienku za svoju a spojili občianske práva s ekonomickými. Tesne pred jeho vraždou napísal MLK pre Look Magazine článok s názvom Potrebujeme listinu ekonomických práv. Veril, že ekonomické práva sú nevyhnutnou podmienkou pre úplnú realizáciu občianskych a politických práv a jeho oddanosť kampani v prospech chudobných po schválení zákonov o občianskych právach a volebných právach bola dôkazom tohto presvedčenia.
Ekonomické práva sa vrátili do agendy s prezidentskou kampaňou senátora Bernieho Sandersa, naštartovanou v roku 2016. Sandersova popularita, najmä medzi mladšími voličmi, podnietila novú podporu zabezpečenia ekonomických práv. V prieskume Data for Progress voliči naprieč politickým spektrom – opäť vrátane väčšiny nezávislých a Republikánov – reagovali pozitívne na konkrétne návrhy, od zaručenia práce cez priame vytváranie pracovných miest, zaručujúcich dosiahnutie životného minima až po masívne budovanie sociálnych bytov, aby každý Američan mal miesto, ktoré nazývame domovom.
Niektorí by mohli namietať, že teraz nie je čas presadzovať nové práva vzhľadom na ohrozenie dlho zaužívaných občianskych, politických a reprodukčných práv. Ale ako ukázala história – v reparáciách zmietanom Nemecku po I. svetovej vojne a v Japonsku počas veľkej hospodárskej krízy – ekonomická neistota a nedostatok verejných, resp. všeobecne prospešných cieľov vedú k demagógom a oživujú najhoršie impulzy.
Boj za slobodu musí pokračovať. Politické práva nestačia. Občianske a reprodukčné práva nestačia. Ekonomické práva – právo na domov (bývanie), právo na jedlo, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na spájanie a na odborové organizácie, právo na bezpečnú a stabilnú planétu – musia byť v popredí a stredobodom záujmu, ak má Amerika dosiahnuť sľub zakladateľov „Život, sloboda a hľadanie šťastia.“ Ako MLK napísal z osamelej väzenskej cely v Birminghame v Alabame: „Dosiahneme cieľ slobody… pretože cieľom Ameriky je sloboda.“
Snímky: www.pixabay.com
Článok vychádza v spolupráci s magazínom Jacobin
Mark Paul je autorom knihy The Ends of Freedom: Reclaiming America’s Lost Promise of Economic Right a odborným asistentom ekonómie na Škole plánovania a verejnej politiky Edwarda J. Blousteina na Rutgers Universit
