Hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry na chybách iných – námet na diskusiu
Predvolebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami je v plnom prúde – jednou z TOP tém predvolebnej kampane, „leitmotívom“ politických strán a hnutí z každého politického spektra sú trestné konania, otázka právneho štátu, „očista spoločnosti“, a v tej súvislosti aj zachovanie či zrušenie (zmena) Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.
Ako inak, zaznievajú absolútne protichodné názory – jeden tábor prezentuje, že „očista spoločnosti“ musí pokračovať, a Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd sú tie základné piliere tejto „očisty spoločnosti“, opačný tábor prezentuje úvahy o zrušení týchto špecializovaných orgánov, resp. minimálne nutnosť zmeny ich personálneho obsadenia a princípu ich fungovania.
Obe strany prezentujú, že ich názor je ten správny, ten „jediný“ správny, aby bol na Slovensku – zachovaný/obnovený právny štát.
Bežný človek už má niekedy pocit, že keď doma otvorí chladničku, tak z nej na neho vyskočí „niečo“ ohľadom trestných konaní, právneho štátu a „návratu mafie“. A samozrejme, ospravedlňujem sa, zabudol som, ešte aj niečo o § 363 Trestného poriadku a Žilinkovi, bez toho to „nejde“.
Pre média sú trestné konania už nevyhnutnou súčasťou každodenného informovania verejnosti – čo ma tak trochu desí, že niektorí novinári a niektoré vybrané médiá akoby si uzurpovali právo na jediný správny (a aj právny) názor na trestné konania. Len pri čítaní niektorých článkov a sledovaní príspevkov strácam reč, pretože ich prezentácia uvedeného je na svetelné roky vzdialená objektívnemu informovaniu, prezumpcia neviny akoby neexistovala, a zákon, zákonnosť, právna teória akoby boli len prekážkou „pri posielaní určitých osôb do basy“.
Opakovane sa mi stalo, že som bol prítomný na súde na nejakom hlavnom pojednávaní, kde boli prítomní aj novinári – z toho, čo som si následne prečítal alebo videl v TV, som mal čudný pocit, že ja som asi bol na inom pojednávaní ako tí novinári, ktorí o tom istom pojednávaní informujú.
Môžem bez preháňania skonštatovať, že niektorí politici, niektorí novinári a niektoré médiá akoby boli tí, kto má určovať, kto je vinný, kto je nevinný, koho treba stíhať, koho treba poslať do väzby a do „teplákov“ – pričom títo politici a novinári si pričasto tak trošku mýlia povestné „hrušky a jablkami“ – odvolanie so sťažnosťou, väzbu s trestom, prepustenie z väzby s oslobodením a podobne.
Desí ma (slovné spojenie desí ma je najvýstižnejšie), že práve títo „právni experti“ z politiky a médií vyslovene verejne a mediálne lynčujú každého, kto koná v rozpore s „ich jediným správnym (právnym) názorom“. Odbornosť ide bokom –„právni experti“ z novinárskej obce a niektorí politici „vedia“ všetko o trestnom práve najlepšie, lepšie ako profesori či docenti práva, ako sudcovia, prokurátori či advokáti.
Každý, kto si dovolí vysloviť KRITICKÝ názor (hoci právne argumentačne správny) na prebiehajúce trestné konania, je okamžite označený za „temné sily“, toho, kto chce zabrzdiť, spomaliť alebo úplne zastaviť vyšetrovanie najzávažnejších prípadov našej spoločnosti, toho, kto chce zastaviť (až mystickú) „očistu spoločnosti“, ako toho, kto chce návrat „starých časov a mafie“ – čo je samozrejme nezmysel.
Mám rád fakty. Objektívne fakty. Faktom je, že od 28.1.2021 dodnes vydal Ústavný súd SR 22 nálezov o porušení základných práv a slobôd trestne stíhaných osôb v trestných konaniach vedených od prelomu rokov 2019/2020.Takýto vysoký počet rozhodnutí ústavného súdu o porušovaní základných práv a slobôd trestne stíhaných osôb, v tak krátkej dobe, PREUKAZUJE, že v trestných konaniach vedených na Slovensku v ostatnej dobe „nie je niečo v poriadku“.
Faktom, OVERITEĽNÝM faktom, je aj to, že v prevažnej väčšine tých prípadov, v ktorých ústavný súd vydal tých už 22 nálezov, došlo k vzneseniu obvinenia zo strany „elitnej“ zložky polície NAKA, nad týmito trestnými konaniami vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR, a o vzatí do väzby rozhodoval Špecializovaný trestný súd.
Odbornosť ide naozaj bokom – existujú dôvodné argumenty v prospech zachovania a existencie špecializovaných trestných orgánov – Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a Špecializovaného trestného súdu, existujú dôvodné argumenty pre zrušenie, resp. zmenu týchto špecializovaných orgánov. Uvedené by však malo byť predmetom VECNEJ a ODBORNEJ diskusie.
Hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry na chybách iných – s dôvetkom – povedz hlupákovi, že urobil chybu, a on sa urazí; povedz múdremu, že urobil chybu, a on sa za to poďakuje.
Dňa 3.2.2023 bol na stránke Právne listy publikovaný článok autorky – Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd – Quo vadis „Špecial“ II…alebo ako ďalej s vecnou príslušnosťou?
Autorka Mgr. Erika Krutková, vyššia súdna úradníčka na ŠTS, priniesla vcelku zaujímavé, predovšetkým odborné postrehy o fungovaní Špecializovaného trestného súdu, a – dovolila si VŠAK v uvedenom článku priniesť aj niekoľko kritických postrehov ohľadom Špecializovaného trestného súdu – podľa medializovaných informácií je autorka za tento svoj článok disciplinárne stíhaná (teda oficiálne je stíhaná za niečo iné, ako inak).
K uvedenému disciplinárnemu stíhaniu publikoval dňa 2.4.2023 článok sudca Krajského súdu Bratislava Peter Šamko článok O korektnej šikane vyššej súdnej úradníčky a čo s tým má predseda Špecializovaného trestného súdu.
Vždy som si myslel, že kritika je začiatkom diskusie – a ak je kritika oprávnená, mal by to byť začiatok snahy o nápravu kritizovaného.
Ale asi sa mýlim – to preto, že aj ja si relatívne často dovoľujem kritizovať pochybenia v trestných konaniach. Len sa sám seba pýtam, či je to preto, že aj ja „stojím na nesprávnej strane barikády“, či preto, že aj mňa opantali „temné sily“, alebo je to preto, že tie pochybenia som mal možnosť pociťovať 565 dní vo väzbe, a 3 zo spomínaných 22 nálezov ústavného súdu sa týkajú práve mňa.
K diskusii ohľadom zachovania, zmeny či dokonca zrušenia špecializovaných trestných orgánov – Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a Špecializovaného trestného súdu prinášam tak odbornej ako aj laickej verejnosti veľmi zaujímavý a podnetný, tematicky zameraný odborný článok o skúsenostiach so špecializovanými trestnými orgánmi z Bulharska.
Asi som zjavne posadnutý „temnými silami“ stojac na „druhej strane barikády“ – ale pri čítaní nižšie pripojeného článku som mal chvíľami dojem, že nečítam o Bulharsku, ale o našom Slovensku.
Bulgaria’s Failed Specialized Criminal Justice Experiment – Verfassungsblog
Autorka – Dr. Radosveta Vassileva je právničkou zameranou na právny štát, špecializuje sa na komparatívne verejné a súkromné právo a právo EÚ. Jej názory boli publikované v Euronews, EUobserver, New Eastern Europe, The Brussels Times a ďalších. Má doktorát z práva na University College London, kde tiež pôsobila ako učiteľka.Právnické tituly získala – PhD v odbore právo (University College London); LLM (Sciences Po Paris); LLM (Université de Paris I Panthéon-Sorbonne); BA v medzinárodných vzťahoch (Tufts University);
Nižšie prikladám „amatérsky“ preklad uvedeného článku z anglického jazyka – prosím čitateľa, aby si nevšímal „drobné“ nepresnosti v preklade, význam textu v slovenčine je plne zachovaný vo vzťahu k anglickej verzii:
Bulharský neúspešný experiment špecializovanej trestnej justície
Bulharský parlament prijal 14. apríla 2022 legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré definitívne ukončili činnosť Špecializovaného trestného súdu, ktorý konal ako súd prvej a druhej inštancie, a jeho zrkadlového Úradu špecializovanej prokuratúry. Obe inštitúcie boli zriadené počas prvého funkčného obdobia Bojka Borissova vo funkcii predsedu vlády v roku 2011 a vážne podkopali právny štát v Bulharsku. Je smutné a frustrujúce, že vytvorenie a rozvoj týchto štruktúr bolo podporované a označené ako pokrok v správach v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania (CVM) Európskej únie (EÚ) pre Bulharsko. Táto nekonzistentnosť spochybňuje schopnosť Európskej komisie objektívne monitorovať právny štát vo svojich členských štátoch, rozpoznať hrozby a dávať primerané odporúčania.
Krok správnym smerom
V dôvodovej správe k najnovším novelám zákona o súdnictve a súvisiacej legislatívy, ako je Trestný poriadok, sa uvádza, že kľúčovou motiváciou týchto legislatívnych zmien je „záruka ústavného princípu nezávislosti súdnictva a ochrana ústavného práva občanov“. Zrušenie Špecializovaného trestného súdu, ktorý bol v podstate paralelným súdnym systémom odporujúcim základným princípom trestného práva, je skutočne dôležitým míľnikom na ceste k obnoveniu právneho štátu v Bulharsku po troch Borissovových vládach (2009 – 2013; 2014 – 2016; 2017-2021).
Podľa definície na Dictionary.com je experiment „čin alebo operácia s cieľom objaviť niečo neznáme alebo testovania princípu“. Bulharský„experiment“ so špecializovaným trestným súdnictvom zlyhal, pretože jeho hypotéza bola chybná. Špecializované trestné súdy boli pôvodne zriadené na boj proti organizovanému zločinu a korupcii bez presvedčivých argumentov, že budú v tejto úlohe úspešné. Nielenže zlyhali, ale podľa slov ústavného právnika a súčasného poslanca Atanasa Slavova sa zmenili na orgány „pre inkvizíciu tých, ktorí vyjadrujú iný politický názor alebo zasahujú do podnikateľských záujmov tých, ktorí sú pri moci“.
Pôvod experimentu špecializovaného trestného súdnictva a CVM
Bulharsko a Rumunsko v čase svojho vstupu do EÚ v roku 2007 úplne nesplnili prístupové kritériá. Na tento účel boli v zmluve o pristúpení Bulharska a Rumunska osobitné ochranné doložky. Jedna z nich dokonca umožňovala odklad pristúpenia, ak krajiny „zjavne neboli pripravené splniť požiadavky členstva“ k plánovanému dátumu pristúpenia 1. januára 2007. Európska komisia sa však rozhodla byť z politických dôvodov veľkorysá: zaradila krajiny pod špeciálny monitorovací mechanizmus CVM, aby im pomohla dohnať zaostávanie v oblasti právneho štátu. Bulharsko muselo splniť šesť kritérií: nezávislosť súdnictva, právny rámec, pokračujúca reforma súdnictva, korupcia na vysokej úrovni, všeobecná korupcia a organizovaný zločin.
V prípade bulharského CVM Európska komisia podcenila dlhodobé štrukturálne problémy v justičnom systéme, ktoré sú pozostatkami z obdobia komunizmu a ktoré odborníci a občianska spoločnosť považujú za zdroje korupcie. Napríklad prokuratúra je modelovaná podľa sovietskej prokuratúry a má nadmerné právomoci, ktoré zatieňujú súdy. Spolitizovaná Najvyššia súdna rada (SJC) je zodpovedná za menovanie a povyšovanie všetkých sudcov a monitorovanie ich etických hodnôt. Ani jednej z týchto inštitúcií Európska komisia nevenovala veľkú pozornosť. Namiesto toho sa zamerala na inovatívne odporúčania – v správe CVM z júla 2009 „vyzvala“ Bulharsko, aby „vytvorilo špecializované štruktúry na stíhanie a posudzovanie prípadov korupcie a organizovaného zločinu na vysokej úrovni s primeranou funkčnou a politickou nezávislosťou“. Ide o odporúčanie skopírovať všeliek proti korupcii, ktorý Európska komisia predpísala ďalším východoeurópskym kandidátskym krajinám – napríklad Slovensko zriadilo Špecializovaný súd v roku 2003 po podobnej výzve Komisie. Tvrdilo sa, že Slovensko hľadalo inšpiráciu v Trestnej komore Audiencia Nacional v Španielsku, ktorá bola založená v roku 1977. 1)
Borissovova prvá vláda reagovala na odporúčanie Komisie prostredníctvom reformy zákona o súdnictve a Trestného poriadku v roku 2011, ktorá zriadila Špecializovaný trestný súd pôsobiaci ako prvá a druhá inštancia, ako aj jeho „zrkadlový“ Úrad špecializovanej prokuratúry, podriadený už aj tak veľmi kontroverznému bulharskému úradu prokurátora. Už vtedy sa opozícia aj občianska spoločnosť obávali o potenciál pre „inštitucionálne zajatie a inštrumentalizáciu“ tejto štruktúry, ktorá by sa ľahko mohla stať „politickým súdom“.2) Model štruktúry sa zdal byť kreatívnym transplantátom spomínaných španielskych a slovenských inštitúcií.
Frankenstein a CVM
Žiaľ, netrvalo dlho a proroctvo kritikov sa naplnilo. Táto špecializovaná štruktúra bola rýchlo zneužitá proti bulharským občanom, ktorí boli pre Borisovov režim nepohodlní. Stala sa jednou z kľúčových inštitúcií v Borisovovom „Frankenstein štáte“, ktorému dominovala prokuratúra. Bolo to možné z dvoch hlavných dôvodov: 1) politizácia Najvyššej súdnej rady umožnila na Špecializovanom trestnom súde a Špecializovanej prokuratúre menovať a povyšovať sudcov (prokurátorov) bez náležitých odborných kvalít a skúseností a s pochybnými etickými hodnotami; 2) ďalšie kontroverzné vecné reformy Trestného poriadku z roku 2017 zvýšili už aj tak nadmerné právomoci prokuratúry a rozšírili pôsobnosť týchto špecializovaných štruktúr. Žiaľ, Európska komisia nielenže zostala slepá voči týmto hrozbám pre právny štát, ale považovala ich za pokrok. Posledná správa CVM o Bulharsku z roku 2019 predbežne uzavrela všetky kritériá stanovené pre túto krajinu v čase pristúpenia.
Až teraz sa odhalilo, že 13. júla 2016 kolégium prokurátorov Najvyššej súdnej rady takmer jednomyseľne vymenovalo Ivana Gesheva za vedúceho úradu špecializovanej prokuratúry. Ten istý sudca bol následne povýšený na námestníka generálneho prokurátora v roku 2018 a potom na generálneho prokurátora v roku 2019 napriek protestom občianskej spoločnosti. Jeho nezákonné správanie a úmyselné porušovanie ústavy a Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) vyvolalo v roku 2020 masové protesty proti nemu a Borisovovej vláde, ktoré v roku 2020 nakoniec viedli k Borisovovmu zániku. Dvaja ministri spravodlivosti, a dosluhujúca, ako aj súčasná Nadežda Yordanova, požadovali odvolanie Gesheva z funkcie generálneho prokurátora pred Najvyššou súdnou radou za konanie a opomenutia, ktoré podkopávajú prestíž súdnictva, ako sú napríklad porušenia zákona, ktoré už viedli k odsudzujúcim rozsudkom ESĽP.
Samotné špecializované súdy sa dostali do radu škandálov a stali sa známymi tým, že nerešpektujú základné princípy trestného práva. V mnohých prípadoch si ľudia obvinení pred týmito súdmi vypočuli súdne rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, v celoštátnej televízii alebo si ich prečítali v médiách predtým, ako boli vypočuté v súdnej sieni. V priebehu rokov sa objavovalo čoraz viac priamych a nepriamych dôkazov o tom, že sudcovia na týchto súdoch prijímali pokyny aj od prokurátorov. V roku 2018 napríklad prokuratúra verejne nariadila špecializovaným súdom, aby nespolupracovali na administratívnom vyšetrovaní bulharského Najvyššieho súdu. Dôvodom prieskumu bolo, že druhý stupeň špecializovaného súdu zrušil rozhodnutie prvého stupňa ešte pred jeho vypracovaním.
Nedávno zverejnil Protikorupčný fond, bulharská iniciatíva odhaľujúca korupciu, sériu vyšetrovaní, ktoré údajne ukazujú, ako niektorí členovia týchto súdov konajú ako organizovaná zločinecká skupina s prokurátormi – súdy držali ľudí vo väzbe na základe nejasných obvinení vznesených špecializovanou prokuratúrou a žiadali úplatky cez sprostredkovateľov za ich prepustenie. Súčasná ministerka spravodlivosti Nadezhda Yordanova tiež pri mnohých príležitostiach zdôraznila, že donucovacie prostriedky sa zrejme používajú na politickú represiu. Medzi tieto prípady patrí často aj vyšetrovacia väzba.
Zatiaľ čo silueta Frankensteinovej štruktúry, ktorú Borissovov režim budoval, bola viditeľná aj v roku 2011, bola to reforma Trestného poriadku z roku 2017, ktorá pridala posledné úpravy tejto štruktúry. Táto reforma ešte viac podkopala už takmer existujúcu zásadu rovnosti zbraní v trestnom konaní. Napríklad vytvorila koncepciu „večne obvinenej osoby“, čo znamená, že osoba mohla byť vyšetrovaná a považovaná za obvinenú donekonečna bez toho, aby bola vznesená obžaloba, a teda sa nemohla brániť na súde. Bola to ťažká rana pre právo na spravodlivý proces, keďže v Bulharsku má prokuratúra úplný monopol na proces vyšetrovania a žiadne z jej rozhodnutí okrem rozhodnutí o donucovacích opatreniach nepodlieha súdnemu dohľadu. Vzhľadom na vyššie uvedené postupy špecializovaných súdov je objektívnosť tohto obmedzeného dohľadu otázna. Reformou z roku 2017 navyše špecializované trestné súdy získali výlučnú právomoc skúmať prípady týkajúce sa osôb vykonávajúcich určité povolania (cieľmi boli sudcovia, politici atď.), čím sa ešte viac rozvinuli znaky mimoriadneho tribunálu.
Vzhľadom na uvedené sa zdá, že správy CVM o Bulharsku sú úplne oddelené od reality na mieste. V správe CVM z júla 2012, krátko po zavedení špecializovaných štruktúr, Európska komisia poznamenala, že „tieto nové štruktúry a reformy sú jasným dôkazom záujmu Bulharska dosiahnuť zásadnú zmenu v boji proti organizovanému zločinu“. Aj keď už v roku 2017 boli špecializované súdy otrasené mnohými škandálmi, Komisia v správe CVM z novembra 2017 uviedla, že dosahujú „koherentné výsledky“. Po opísaní kontroverznej reformy trestného poriadku z roku 2017 Komisia v Správe o Mechanizme spolupráce a overovania z roku 2018 identifikovala „významný pokrok“ a uzavrela referenčnú hodnotu „právneho rámca“. Celkovo to, čo sa Komisii javilo ako pokrok, vnímali tí, ktorí sledovali upevnenie Borisovovej autokracie, ako útok na právny štát.
Koniec experimentu s chybnou hypotézou
Zrušením Špecializovaného trestného súdu a Špecializovanej prokuratúry sa končí experiment s chybnou hypotézou. Niekto v Bruseli mal naivnú a nezodpovednú predstavu, že zriaďovanie špecializovaných štruktúr bez ohľadu na dobre známe nevyriešené štrukturálne problémy v justičnom systéme a špecifiká miestnej právnej kultúry je „základným kameňom“ transformácie krajín zmietaných korupciou na štáty riadené právnym štátom. Nielenže neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by toto navrhované riešenie fungovalo, ale tým, ktorí Bulharsko dobre poznali, bolo zrejmé, ako sa tieto špecializované inštitúcie stanú ďalším špeciálnym nástrojom na obťažovanie zo strany všemocnej prokuratúry. V priebehu rokov Komisia odmietala uznať svoje chyby a počúvať kritikov. Čím viac bol narušený právny štát Bulharska, tým väčší pokrok Komisia zaznamenala, ktorý viedol k absurdnému záveru v Správe o spolupráci a overovaní z roku 2019, že Bulharsko splnilo svoje záväzky v čase pristúpenia. Ešte znepokojujúcejšie je, že keď sa stretli členovia výboru LIBE v Európskom parlamente po náraste masových protestov proti Borisovovi v roku 2020, komisárka Věra Jourová povedala, že Komisia neprehodnotí svoje závery v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania.
Po dlhej, strastiplnej ceste a politickej kríze po špirále troch parlamentných volieb v roku 2021 má Bulharsko konečne novú koaličnú vládu, ktorá sa zdá byť odhodlaná obnoviť právny štát. Dobrou správou je, že sa očakáva, že mnohé útoky proti zásadám právneho štátu, ktoré Komisia považovala za pokrok v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania, budú zvrátené. Zlou správou je, že bulharský prípad 15 rokov neúspešného CVM a nezodpovedných experimentov so systémom súdnictva podporovaných Komisiou ukazuje, že strážcovi zmlúv buď chýba kapacita, alebo ochota na triezvy úsudok, ktorý je nevyhnutný na monitorovanie dodržiavania pravidiel nielen v Bulharsku, ale aj v iných členských štátoch EÚ. Teraz, keď Bulharsko a Rumunsko nie sú jediné, ktoré sú predmetom monitorovania po vzostupe mechanizmu podávania správ o právnom štáte, je táto otázka ešte vážnejšia.
JUDr. Martin Ribár je advokátom
Článok bol publikovaný na www.pravnelisty.sk 15. mája 2023
Referencie
↑1 pozri Y. Kuzmova, ‘TheBulgarianSpecializedCriminalCourtafterOneYear: A MisplacedTransplant, anInstrument of Justice, or a Tool of ExecutivePower?’ (2014) 32 Boston U. Int’l L. J. 228, 243.
↑2 pozri Y. Kuzmova, vyššie, s. 248.
