Máme pred sebou uplakanú jar a horúce leto. Je dobre, že my Slováci nie sme „národ Švejkov“. Veď ktovie, ako by si Haškov rozporuplný zmätený vojačik, ktorému ku šťastiu stačí fajočka s trochou tabaku, povzdychol dnes v podnájme pred pani Müllerovou alebo v pražskej hospode U Kalicha pred krčmárom Palivcom. Skôr je možné odhadovať reakciu krojovaného sváka Ragana s kalíškom v ruke, kdesi pod košatou lipou na Slovácku… Na vlastné uši som však počul iba reakciu lesníka Štelu v šenku na Záhorí. Pivári, v telke čakajúc na hokej s Kanadou, videli prezidentku Čaputovú vo fialových šatách odovzdávať menovací dekrét bielemu premiérovi úradníckej vlády.
Kurec do teho! Tá sa moseua v tem Londzíňe na korunováci krála inšpiruvat tím jejich Ričim Sunákem… Šak ne že máme enem první úradnícku vuádu, konc nám ale tu po prvué vuádne Maďar! Paňénka Márja Šaščínská! Ešče k temu ňejaký Lajoš Odér…
Prisunul som si stoličku bližšie k tej blikajúcej lapčibúdke, aby som toho nového úradníka v glotových rukávoch lepšie počul. Krčma už bzučala ako v bútľavej vŕbe s úľom čmeliakov. Jeden nadával na prezidentku, druhý na Fica (lebo ten podľa novín za všetko môže), tretí nevedel prísť na meno slaboduchému Matovičovi, ktorý im už teraz nepošle 500 eur za to, že ho už nebudú voliť… Štvrtý zúril a opĺzlo nadával Juliše, že nenosí borovičku.
Čaputovej tretí premiant Ódor však na prvej tlačovke spomenul hokej, tak som zbystril. „Teraz bežia Majstrovstvá sveta v hokeji, tak si to predstavte ako štvrtý útok. Štvrtý útok sa nedostáva na ľad veľmi často, iba na krátky čas…, ale niekedy dokáže rozhodnúť aj o výsledku celého zápasu. Takže to je naša ambícia!“
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Na stoličke, kde kedysi sedával a vášnivo dišputoval s vráskavými živiteľmi rodín dlho aj Baťko (už ako chalupár), dumal som nad tými ambíciami. Veď ako keby odborník všetkých odborníkov, ktorý vypšikal úspešného dílera vodky aj s jeho trnavským pusipajtášom z Úradu vlády do učebníc dejepisu i do almanachu sklamaní a zabudnutia, nechápal, čo sa udialo a čo si žiada takmer celé Slovensko. Občania, voliči, držitelia moci chápu túto ďalšiu rošádu ako všeobecne známe „veľké pranie“. A po ňom vetranie a sušenie bielizne v pohybe čerstvého vánku a v teple slnečných lúčov. Ľudia to vnímajú, že po krutej zime, po jarných búrkach s prívalovými lejakmi s olovenou oblohou sa konečne – až do jesene vyčasí. A že budú rásť hríby! Ale aký zápas to chce komárňanský Ľudovít Ódor vyhrať? Nadväzuje vari na Čaputovej farizejstvo s falošnými slovami, že: „Bolo by nespravodlivé vidieť odchádzajúcu vládu Eduarda Hegera len cez optiku hádok. Bývalý kabinet pripravil dôležité reformy v oblasti justície, školstva, zdravotníctva, či národných parkov.“
„Božia prostota, veď ona to už žehlí ešte za mokra!“ – zastenal som v duchu, lebo nie je vhodné pre Paštikára vyjadrovať v šenku nahlas svoje politické postoje. Ako pravý hokejový fanúšik, ovplyvnený reklamou, kopol som do seba ľadovo vychladený Jägermeister a vyšiel von – pod borovice. Otočiac sa k šenku v Hasprunke (v plači ticha), spomenul som si aj na dobrého vojaka Švejka, ktorému Fialova vláda upravila dane a zdražila pivo. Čaká nás veru uplakaná jar a horúce leto. Na oboch brehoch Moravy. Lebo s takto poňatým veľkým praním a zrýchlením žehlením v Grasalkovičovom paláci sa férové predčasné voľby smenia na fatamorgánu. Všetky stopy hriechu, zločinov, podvodov, pot, krv aj slzy bezsenných nocí sa ústami prezidentky menia na anjelov. Ešte že som stretol ducha Josepha Conrada, ktorý mi (kráčajúc pri starom židovskom cintoríne) pološeptom pripomenul: „Všetky ambície sú zákonné, okrem tých, ktoré sa šplhajú hore po trápeniach alebo dôverčivostiach ľudstva.“
