Deň 3. máj je Svetovým dňom slobody tlače. Dnešný komentár sa týka medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders)[1] k tomu dátumu zverejneného Svetového indexu slobody tlače 2023 (2023 World Press Freedom Index)[2].
Ide o jeho 21. vydanie, ktoré vrhá svetlo na veľké a často radikálne zmeny spojené s politickými, sociálnymi a technologickými otrasmi vo svete a ako sa to prejavilo na slobode tlače.
Najprv nás bude zaujímať, ako sú v ňom hodnotené jednotlivé krajiny Strednej Ázie – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.
Kazachstan v porovnaní s minulým rokom klesol o 12 pozícii na 134. miesto (zo 180 krajín sveta, ktoré boli zoznamu zaradené). Napriek tomu, že došlo k zlepšeniu denného spravodajstva, reportéri upozorňujú na snahy vlády posilniť kontrolu nad internetom, ktorý je zatiaľ jediným priestorom, kde môže fungovať alternatívna mediálna scéna.
Miláčik vyhlasovateľov, že v tejto krajine je najväčší záber slobody slova a tlače, hovoríme o Kirgizsku, klesol o 50 pozícii a umiestnil s na 122. mieste, napriek tomu je (ostáva) premiantom v rámci Strednej Ázie.
Z pohľadu hodnotiteľov je problémom Kirgizska, že de facto neexistuje (alebo je minimálny) nezávislý mediálny segment, väčšinu kontroluje štát, ktorý mocensky ovláda informačný tok. Navyše si kirgizskí zákonodarcovia dovolili pripraviť návrh zákona o zahraničných agentoch, z ktorého vyplýva, že nekirgizské médiá (ak bude schválený), ktoré sú finančné podporované zo zahraničia, budú zaradené do iného kontrolného režimu. Skôr to neprejde, ale ľahké stúpenie na otlak vyprovokovalo (okrem poklesu o 50 miest) aj to, že v Biškeku už vedia niektoré mediálne veci lepšie identifikovať.
Tadžikistan, ktorý okrem drogových dílerov z globálneho hľadiska nikoho nezaujíma, klesol o jednu priečku a usadil sa (presnejšie bol usadený) na 153. miesto tohtoročného indexu. Lenže to jedno miesto znamená, že sa z kategórie „zložitá situácia v sfére slobody tlače…“ dostal do kategórie „veľmi zložitá…“
Jedinou krajinou Strednej Ázie, ktorá si polepšila svoju pozíciu, je Turkménsko. Postúpilo o jednu priečku na 176. miesto. Tento malý krok pre Turkménsko znamená veľký skok – v roku 2023 už nie pred poslednou svetovou trojkou (178. miesto Vietnam, 179. miesto Čína a 180. miesto Severná Kórea).
Uzbekistan, najľudnatejšie krajina regiónu, ktorá sa len pred pár rokmi začala lúčiť s tuhosťou režimu I. Karimova, sa umiestnil na 137. mieste (t. j. mínus 4 pozície v minulom roku a predtým plus 24 pozícii v roku 2021). Dôvodom poklesu je vraj (podľa hodnotiteľov) sledovanie a trestanie blogerov, cenzúra a samocenzúra.
Len pre poriadok, Afganistan, kde je pri moci Taliban, si v porovnaní s minulým rokom polepšil o 4 pozície a za rok 2023 si vyárendoval 152. miesto, čiže lepšie než napr. susedný stredoázijský Tadžikistan.
Kto je najlepší?
Opakovane to je Nórsko, ktoré obhájilo svoju minuloročnú pozíciu. Z našich susedov: Česko – 20. miesto, Rakúsko – 29. miesto, Poľsko – 57. miesto, Maďarsko – 72. miesto a Ukrajina – 79. miesto.
Pre niekoho „vzor“ demokracie USA – 45. miesto a napríklad taký Azerbajdžan, kam sa chystá predseda Národnej rady SR (po nedávnych cestách do Uzbekistanu, Číny a Kazachstanu) na slávnostné zhromaždenie pri príležitosti storočnice Gejdara Alijeva (nar. 10. 5. 1923) je na 151. mieste.
Áno ide o otca dnešného prezidenta Azerbajdžanu, ktorý bol od šéfom republikovej pobočky KGB v Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. Od roku 1967 bol I. tajomníkom ÚV Komunistickej strany Azerbajdžanu. Od roku 1982 bol členom Politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a od roku 1993 (až do svoje smrti) bol prezidentom Azerbajdžanu, kde ho dynasticky nahradil jeho syn, ktorému sa napriek zásobám ropy nedarí odstrániť reputáciu jednej (v rámci postsovietskeho priestoru po Ukrajine) z najskorumpovanejších krajín sveta.
Pre vyváženosť a poriadok: Nemecko – 31. miesto, Francúzsko – 24. miesto, Veľká Británia – 26, miesto, Turecko – 165. miesto, Rusko – 164. miesto, Čína – 179. miesto.
A čo Slovensko?
Tohto roku je to 17. miesto (zlepšenie o desať miest). Že neveríte, lebo na Slovensku žijete? Ani ja, ale taký je zdroj!
Zostavovatelia rebríčku to zdôvodňujú nasledovne: „… vláde sa čiastočne podarilo zlepšiť slobodu tlače a dosiahnuť spravodlivosť za vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2018. Pokrok však bol pomalý a novinári naďalej pracujú v nepriateľskom pracovnom prostredí. Verejné aj súkromné médiá zostávajú zraniteľné voči záujmom nesúvisiacim so žurnalistikou….“[3]
Ono asi nie je zjavne dôležitá slovenská realita, ale tí, ktorí dodávajú podklady na takéto (a podobné hodnotenia).
Zo Slovenska to boli tí, kvôli ktorým budú zavedené kontroly na hraniciach a ktorí zastávajú atlantickú jednosmernú pluralitu.
Našťastie v Strednej Ázii tomu tak nie je.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Juraj Draxler: Máme takmer najslobodnejšie médiá na svete
[1] K organizácii pozri: Homepage | RSF
[2] Plný text dokumentu pozri: 2023 World Press Freedom Index – journalism threatened by fake content industry | RSF
One thought on “Sloboda tlače a Stredná Ázia”
Keď zo slovenských médií intenzívne srší jeden typizovaný druh informácií a presadzovaných žiadúcich (verejných) názorov – a nie je žiadna rovnocenná alternatíva (iné názory nemajú adekvátny priestor), aby sme si mohli sami občania slobodne vybrať (veď máme snáď vlastná zdravý rozum, nepotrebujeme k tomu „cenzora“, či nie ?!?) – tak mám pocit, že sme sa (jednoducho) prinavrátili pred rok 1989. K tomu asi už netreba ani nič dodať (okrem porušovania ústavných práv slobody slov a názoru).
Každej krajine odbíjajú jej vlastné historické hodiny času. V krajinách Strednej Ázie to bude (tiež) ešte dlhá cesta („trnistá“) vývoja kým sa utrasie demokracia a akási citeľná funkčná miera slobody médii. Ale ide o prirodzený historický proces, ktorý sa sotva dá nejako (zmysluplne) skrátiť. Ak sa „pomoc“ zo zahraničia (teda zvonku) preženie, tak sa narobí viac škody než úžitku. Odstrašujúcich (negatívnych) príkladov je dosť – Irán, Afganistan, Irak, Lýbia, Sýria, Jemen, a ďalšie.