Lakmusový test RTVS

V rámci predvolebných aktivít politických strán sa z parlamentných kruhov ozvalo aj volanie po navýšení (už schváleného) rozpočtu RTVS. Pripomenulo mi to oneskorený slepý výstrel z Auróry 7.novembra 1917, keď už útok boľševikov na Zimný palác prebiehal… V okolí Petrohradu bola totiž v ten večer hmla a tak spojky revolucionárov na slávnom krížniku nemohli cez zátoku vidieť dohodnutý svetelný signál z veže Petropavlovskej pevnosti.

Aj v dnešnom slovenskom parlamente je zrejme hmla, zakrývajúca realitu všetkým stúpencom skrachovanej neoliberálnej koaličnej chunty v NR SR aj vo vláde, ktorá v roku 2020 uchvátila moc. Na Slovensku máme príslovie: „Čert matku zabil a vyhováral sa, že bola hustá hmla.“

Vraj je potrebné rozpočet verejnoprávnych médií RTVS zo schválenej čiastky 0,15 % ročného HDP zvýšiť na 0,17 %, čím by Machaj získal ešte ďalších 32 miliónov eur. Nie, nie som proti tomu, aby telerozhlas disponoval dostatkom financií nielen na prežitie, no aj na rozvoj. Napriek tomu (alebo práve preto?), že tak Pyramída ako aj Mlynská dolina, pripomínajú ostrov Spinalonga v mainstreamovom oceáne nenávisti a beznádeje.

Prekvapilo ma, že s týmto návrhom prišla pexesová bábkoherečka Veronika Remišová (Za ľudí) – tesne po tom, čo jej agentúry namerali úbohé 1 % preferencií. Neskoro… Teda pre ňu a pre stroskotanú – pôvodne Kiskovu – stranu. No ešte väčším prekvapením pre mňa je, že súzvuk a spoločné vytie po takomto navýšení sa ozvalo i z radov opozičnej strany Hlas-SD. Akoby si Pellegríni zabezpečoval predĺženie platnosti bianko permanentky po jesenných predčasných voľbách do lóže v Mlynskej doline.

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Nech je tak či onak, opozícia by mala spozornieť a konštruktívne sa dohodnúť na uplatnení metódy lakmusového testu. Má totiž jedinečnú šancu tú hmlu pred zrakmi občanov (čochvíľa vlastne už bývalých koncesionárov) rozohnať a zabezpečiť aj viditeľnosť detailov. Podporu navýšenia rozpočtu RTVS by mali opoziční poslanci podmieniť Machajovym verejným prísľubom, že bývalý Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sa vrátia k princípom národnej kultúrnej inštitúcie, že z vysielania vyhodia cenzúru a z redakcii spravodajstva a publicistiky všetkých aktivistov, nasadených z neoliberálnych politických think-tankov. A že pred kamerami v priamom vysielaní z tlačovej konferencie RTVS a TA3 generálny riaditeľ Ľuboš Machaj, spolu so šéfkou spravodajstva Annou Sámelovou, roztrhajú a zjedia čiernu listinu osobností, ktoré majú zakázanú účasť v diskusných reláciách… „A hin se ukáže!“

Predpokladám, že psohlavci, čo by mali strážiť demokraciu, pluralitu, slobodu slova a hľadať pravdu, budú skučiac a húfne so stiahnutými chvostmi utekať z areálu televízie – k cintorínu v Slávičom údolí. A ak sa do legislatívneho návrhu o navýšení rozpočtu RTVS zapracujú v dôvodovej správe (alebo v niektorom článku jednoduchej právnej úpravy) tieto podmienky, vyfarbí sa aj manekýna z Grasalkovičovho paláca. Lebo na podpis takého návrhu bude potrebovať aj iné, než len dve farby: žltú a modrú…

Vlajku sfarbenú lakmusovým testom RTVS potom treba upevniť na hromozvod výškovej 28. poschodovej televíznej budovy tvorby programu, aby ho bolo vidieť doďaleka. Podľa farby by sa totiž mohol stať moderným, transparentným signálom pre masy, ktoré chcú z toho „čuda medzi ZOO a cintorínom“ počuť pravdu a vidieť správy, reportáže, obrazové informácie o najvýznamnejšom dianí. Nie propagandu priviatu západným prúdením. A bývalý (hoci len markízacky) „televízak“ Erik Tomáš by – ako správny minister propagandy – Petrovi Pellegrinimu mal pošepnúť dôležitý odkaz klasika: „Predčasná sláva je vždy oblakom hmly, za ktorým sa môže skrývať rovnako pohorie ako nepatrný pahorok.“