Tlačová správa
– Občianske združenie Inštitút sociálnej demokracie je nezávislou mimovládnou organizáciou
– Cieľom inštitútu je prinavrátiť do verejného priestoru stratenú politickú kultúru, presadzovať hodnoty sociálnej demokracie, politiku riešení namiesto politiky nenávisti a tým podporiť demokratickú tradíciu Slovenska
– Inštitút bude združovať všetkých, ktorí vyznávajú tieto hodnoty a majú záujem na ich rozvíjaní
– Predsedom novovzniknutého think-tanku sa stal Peter Weiss
Ochrana sociálno-demokratických princípov, dôstojnosti všetkých na Slovensku či hľadanie fungujúcich riešení na najpálčivejšie problémy spoločnosti. To sú hlavné ambície novovzniknutého Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý vznikol 4. apríla 2023 v Bratislave.
Predsedom Inštitútu sociálnej demokracie sa stal skúsený diplomat a politik Peter Weiss a členmi správnej rady sú okrem neho aj Kamil Šaško a Patrik Krauspe. Inštitút chce podľa Petra Weissa nadviazať na tradíciu sociálnodemokratickej politiky, ktorú na Slovensku reprezentujú od nežnej revolúcie okrem neho predovšetkým Alexander Dubček a Boris Zala.
„Základné hodnoty sociálnej demokracie – sloboda, demokracia, rovnosť, sociálna spravodlivosť a solidarita – sa stali pevnou súčasťou môjho svetonázoru. Presadzoval som ich nielen v publicistike, ale najmä v politickej praxi, keď sa podarilo Stranu demokratickej ľavice ako rešpektovanú politickú silu plne etablovať na Slovensku i v rodine európskych a svetových sociálnodemokraticky orientovaných strán. Keďže demokratická ľavicová politika sa u nás ocitla opäť na križovatke, je pre mňa česť a výzva, že môžem viesť novo založený Inštitút sociálnej demokracie.“
Zakladajúcim členom Inštitútu sociálnej demokracie je aj predseda strany HLAS – Sociálna demokracia Peter Pellegrini. Prízvukuje, že ako predseda ešte stále mladej strany Hlas – sociálna demokracia chce, aby sa nielen členovia a sympatizanti, ale aj občania a občianky Slovenska, mohli oboznámiť s hodnotami sociálnej demokracie, ktoré sa strana Hlas-SD usiluje v praktickej politike presadzovať.
„Stojíme o to, aby k nám inklinovali ľudia so zmyslom pre rovnosť, sociálnu spravodlivosť, solidaritu a pomoc slabším. Preto som podporil zriadenie Inštitútu sociálnej demokracie. Vnímam ho ako nezávislú platformu na organizovanie diskusií o zmysle a obsahu sociálnej demokracie ako humanistického konceptu rozvoja spoločnosti a ako tradičného prúdu európskej politiky, ktorý má v Európskom parlamente momentálne druhé najsilnejšie postavenie.“
To, že Hlas-SD inicioval vznik inštitútu, vníma Peter Weiss ako jasný signál a garanciu, že to strana myslí so skutočnou, dlhodobo udržateľnou sociálnodemokratickou politikou vážne.
„Je to pre mňa potvrdenie toho, že SD za menom strany nie je len marketingovou značkou. V Inštitúte chcem využiť všetky svoje skúsenosti – politické, programové, zahraničné – pre napomáhanie tvorby a presadzovania skutočnej sociálnodemokratickej politiky. Slovensko takúto politiku potrebuje, by sa vymanilo z krízy, do ktorej ho dostala nezodpovedná populistická pravica a rastúci politický radikalizmus a extrémizmus.“
2 thoughts on “Je pri strane Hlas, predsedom je Peter Weiss”
Nie som si istý, či je to dobrý krok. Weiss má vo viacerých smeroch rozumné názory, je silne amerikanofilný. Trápi ho, že ľudia nemajú k USA dobrý vzťah a nevidí, čo je dôvodom tohto vzťahu. Aj orientácia na B. Zalu asi nie je dobrý krok.
I. Tu (zrejme) platí (elementárna) politická abeceda.
Na politiku treba (aj a v prvom rade) peniaze. Politiku robí (len) ten kto má peniaze (a chce mať v budúcnosti skŕz politiky ďalšie zarobené peniaze). „Samo“ nič nefinancuje, t. j. (treba chápať) „samo sa nič nefinancuje“.
Výber osôb („kádrov“) do oficiálnych funkcií je sekundárnou záležitosťou. Sú viac a menej vhodné typy. Osoby sú premenná, hospodárstvo (ekonomika) je konštanta.
II. Tématické okruhy, ktorými sa chce (mieni, plánuje) zaoberať Inštitút sociálnej demokracie, znejú vierohodne. Doplnil by som k nim dve dôležité témy (otázky), ktoré sú občiansky aktuálne a (spoločensky) žiadúce:
– „právny štát – čo to znamená“ (aký má byť, a aký nesmie byť), a tiež
– „občania chcú hospodársky bohatý štát“, ktorý sa tvorí poctivou prácou a rozumným riadením, a ktorý sa špekulatívne a paraziticky nerozkráda.
Občania očakávajú a potrebujú dostať (od sféry politiky) odpovede na otázky (tématické okruhy): právo má reálne fungovať ; kradnúť sa nemá a nesmie; zneužívanie verejných funkcií sa musí vedieť reálne postihovať (inak to nikdy neprestane).
III. Z vyššie zmienených vážnych (praktických) dôvodov je možné (neformálne) povedať – každý pokus o ozrejmenie si ako treba (rozumne a zodpovedne) meniť a vyvíjať (/reformovať) demokratickú (občiansku) spoločnosť), aby nebola len slúžkou kapitálovej oligarchie (domácej či zahraničnej), je určite dobrý a potrebný. Druhá vec je, ako sa toho chopia „aktivisti“ Inštitútu sociálnej demokracie a čo z toho (nakoniec) urobia. Ale toto vždy (v histórii) problémom všetkých ľudí a organizácií: samo sa nič neurobí (a ak, tak len živelne a zle) a ostatné je na ľuďoch (nás ľuďoch). Vždy totiž hrozí, že keď sa z (dobrej) ídei stane (inštitucionálna) „organizácia“, vždy je riziko, že sa (inštitucionálna) organizácia odcudzí pôvodnej (dobrej) idée. Tak sa stalo (v histórii)už veľakrát, napríklad nielen (Rímskej) kresťanskej cirkvi ale aj všetkým komunistickým stranám (do r. 1989). Dobre mysleli, zle (nesprávne) realizovali.