Koncom februára 2023 americký prezident Joe Biden oznámil, že Spojené štáty nominovali za budúceho šéfa Svetovej banky, založenej v roku 1944, Ajaya Bangu. Žiadni iní oficiálni kandidáti na túto pozíciu už nominovaní nebudú, keďže – podľa zvyklostí – americký kandidát je na post vybratý automaticky. Bolo to tak v prípade predchádzajúcich 13 prezidentov Svetovej banky – jedinou výnimkou bola úradujúca prezidentka Kristalina Georgieva z Bulharska, ktorá túto funkciu zastávala dva mesiace v roku 2019. J. Keith Horsefield v oficiálnej histórii Medzinárodného menového fondu (MMF) napísal, že americké úrady „sa domnievajú, že na čele banky by mal stáť občan USA, aby si získala dôveru bankovej komunity, a že by bolo nerealizovateľné vymenovať amerických občanov do čela banky aj fondu“. Podľa nedemokratickej praxe mal byť preto šéfom Svetovej banky občan USA a šéfom MMF európsky občan (Georgieva je v súčasnosti výkonnou riaditeľkou MMF). Preto Bidenova nominácia Banga zaručuje jeho nástup na tento post.
O mesiac neskôr zvolila Rada guvernérov Novej rozvojovej banky (NDB), ktorá zahŕňa zástupcov Brazílie, Číny, Indie, Ruska a Južnej Afriky (krajiny BRICS), ako aj jednu osobu, zastupujúcu Bangladéš, Egypt a Spojené arabské emiráty, bývalú brazílsku prezidentku Dilmu Rousseffovú na čelo NDB, všeobecne známej ako banka BRICS. Banka BRICS, o ktorej sa prvýkrát hovorilo v roku 2012, začala fungovať v roku 2016, keď vydala svoje prvé zelené finančné dlhopisy. V BRICS Bank boli len traja výkonní riaditelia – prvý z Indie (Kundapur Vaman Kamath) a potom ďalší dvaja z Brazílie (Marcos Prado Troyjo a teraz Dilma Rousseffová, aby dokončila Troyjovo funkčné obdobie). Prezident banky BRICS sa volí z všetkých členských krajín – nielen z jednej.
Banga príde do Svetovej banky, ktorej kancelária je vo Washingtone DC, z prostredia medzinárodných korporácií. V nadnárodných korporáciách strávil celú svoju kariéru, od prvých dní v Indii v Nestlé až po neskoršiu medzinárodnú kariéru v Citigroup a Mastercard. Naposledy bol Banga šéfom Medzinárodnej obchodnej komory, „výkonným riaditeľom“ nadnárodných korporácií. Organizácia bola založená v roku 1919 a sídli v Paríži vo Francúzsku. Ako o sebe hovorí, počas svojho pôsobenia v Citigroup viedol jej mikrofinančnú divíziu a počas svojho pôsobenia v Mastercard dal rôzne záväzky týkajúce sa životného prostredia. Napriek tomu nemá nijaké skúsenosti vo svete rozvojových financií a investícií. Periodiku Financial Times povedal, že so žiadosťou o prostriedky a nápady sa obráti na súkromný sektor. Jeho životopis nie je nepodobný životopisu väčšiny amerických predstaviteľov, vymenovaných do čela Svetovej banky. Prvým prezidentom Svetovej banky bol Eugene Meyer, ktorý vybudoval chemickú nadnárodnú spoločnosť Allied Chemical and Dye Corporation (neskôr Honeywell) a ktorý vlastnil Washington Post. Ani on nemal priame skúsenosti s prácou na odstraňovaní chudoby či budovaní verejnej infraštruktúry. Spojené štáty presadili cez Svetovú banku agendu privatizácie verejných inštitúcií a muži ako Banga boli neoddeliteľnou súčasťou plnenia tohto programu.
Dilma Rousseffová prichádza do banky BRICS s iným životopisom. Jej politická kariéra sa začala v demokratickom boji proti 21-ročnej vojenskej diktatúre (1964 – 1985), ktorú v Brazílii spôsobili Spojené štáty a ich spojenci. Počas dvoch prezidentských období Lulu da Silvu (2003 – 2011) bola Dilma Rousseffová ministerkou a šéfkou jeho kabinetu. Zodpovedala za vládny Program zrýchlenia rastu (Programa de Aceleração do Crescimento) alebo PAC, zameraný na boj proti chudobe. Vďaka svojmu nasadeniu pri odstraňovaní chudoby sa Dilma stala známa ako „matka PAC“ (mãe do PAC). Štúdia Svetovej banky z roku 2015 ukázala, že Brazílii sa „v poslednom desaťročí podarilo výrazne znížiť chudobu“; extrémna chudoba klesla z 10 percent v roku 2001 na 4 percentá v roku 2013. „Približne 25 miliónov Brazílčanov uniklo extrémnej alebo miernej chudobe,“ uvádza sa v správe. Toto zníženie chudoby nebolo výsledkom privatizácie, ale dvoch vládnych schém, ktoré vyvinuli a zaviedli Lula a Dilma: systém rodinných prídavkov (Bolsa Família) a plán Brazília bez extrémnej chudoby (Brasil sem Misería), ktorý pomohol rodinám so zamestnaním a vybudoval infraštruktúra, ako sú školy, tečúca voda a kanalizácia v oblastiach s nízkymi príjmami. Dilma Rousseffová prináša so sebou skúsenosti z týchto programov, ktorých výhody zvrátili jej nástupcovia Michel Temer a Jair Bolsonaro. (Pozn. red.: Dilma Rousseffová bola v rokoch 2011 až 2016 prezidentkou Brazílie.)
Banga, ktorý pochádza z medzinárodných kapitálových trhov, bude od júna 2022 spravovať čisté investičné portfólio Svetovej banky vo výške 82,1 miliardy USD. Značná pozornosť sa bude venovať práci Svetovej banky, ktorej moc ovládajú washingtonské vládne kruhy a jej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom v oblasti úverových postupov. V reakcii na úverovú prax MMF a Svetovej banky krajiny BRICS – keď bola Dilma prezidentkou Brazílie (2011 – 2016) – zriadili inštitúcie ako Contingent Reserve Arrangement (ako alternatívu k MMF so základom 100 miliárd dolárov) a Novú rozvojovú banku (ako alternatívu k Svetovej banke s ďalšími 100 miliardami dolárov ako jej počiatočným kapitálom). Tieto nové inštitúcie sa snažia poskytovať rozvojové financie prostredníctvom novej rozvojovej politiky, ktorá nevynucuje úsporné opatrenia v chudobnejších krajinách, ale riadi sa princípom znižovania chudoby. Banka BRICS je v porovnaní so Svetovou bankou mladou inštitúciou, má však značné finančné zdroje. Bude musieť byť inovatívna pri poskytovaní pomoci, ktorá nevedie k endemickému dlhu. Či sa novej sieti think-tankov BRICS-u pre financie podarí prelomiť ortodoxiu MMF, to sa ešte len uvidí.
Rousseffová predsedala stretnutiu banky BRICS prvýkrát 28. marca t. r. Banga bude menovaný pravdepodobne na stretnutí Svetovej banky a MMF v polovici apríla.
Tento článok sprostredkoval Globetrotter
Vijay Prashad je indický historik, redaktor a novinár a hlavný korešpondent spoločnosti Globetrotter. Je editorom a riaditeľom Tricontinental: Institute for Social Research, spolupracuje s Chongyang Institute for Financial Studies v Číne. Napísal viac ako 20 kníh, napr. The Darker Nations a The Poorer Nations. Posledná kniha je Struggle Makes Us Human: Learning from Movements for Socialism a The Withdrawal: Iraq, Libya, Afghanistan, and the Fragility of U.S. Power napísaná spolu s Noamom Chomskym.
.jpg){kind=link}
