Pani prezidentka, dočasný premiér i celá odvolaná vláda sa dnes odprezentovali, že sú jedinými nositeľmi západných hodnôt. Slovensko je podľa nich rozhodujúce v konflikte na Ukrajine a sú schopní doňho ísť naplno. Do posledného slovenského náboja, do poslednej vojenskej techniky na Slovensku, o Slovákoch ani nehovoriac. Tí majú prirodzene obavy z toho, kam až je schopná zájsť táto proukrajinská vládna garnitúra s podporou pani prezidentky.
SMER-SD nikdy neupieral iným pomoc, aj Ukrajine sme zásadne pomohli reverzným tokom plynu, inak by tam v časoch premiérky Tymošenkovej žili vo veľmi náročných podmienkach. Aj utečencom, ktorí sa obávali o vlastné životy a utekali neraz len s najnutnejšími vecami, celé Slovensko pomáhalo, ako mohlo. Ale dodávať zbrane do vojnového konfliktu? Útočiť slovne na každého, kto si dovolí spomenúť slovo MIER? Pošliapavať Ústavu SR v záujme toho, aby sa zapáčili zahraničiu? To má veľmi ďaleko od národnoštátnych záujmov a zodpovednej a samostatnej politiky jednej republiky.
Dnešné slovné výlevy Z. Čaputovej, E. Hegera či R. Káčera na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR ma v ničom neprekvapili. Len utvrdili v tom, o čom vieme nielen my v parlamentnej opozícii, ale o čom je presvedčená väčšina obyvateľov nášho Slovenska. Že od vlády v demisii nemajú čakať nič dobré, že sa jej dá ťažko veriť a o stratenej dôvere radšej pomlčím.
A čudujeme sa, keď pani prezidentka nerozumie podľa jej vlastných slov svojim spoluobčanom? Hlavne, že rozumie tomu, čo vraj chcú občania Ukrajiny. Ale tí, podľa mňa, túžia najmä po tom, aby sa vojnový konflikt na ich území skončil čím skôr, aby sa skončilo nezmyselné zabíjanie a aby rinčanie zbraní a sirén nahradila diplomacia.
(Status na FB 27. marca 2023)
