Martina Klusa sme v minulosti mohli vnímať ako politológa, ktorý vhupol do politiky na kandidátke SaS. Stal sa súčasťou liberálov a nezaostával v názoroch, ktoré súzneli so Sulíkovcami. Liberáli vzývajú trh, ktorý vraj všetko vyrieši. A videli sme, ako rieši rastúce ceny energií či potravín. Napokon to musia zaplatiť občania. Ale aspoň boli liberáli čitateľní vo svojich postojoch na rozdiel od predstaviteľov OĽaNO, Za ľudí či Sme rodina. Tí sú totiž chvíľu konzervatívci, potom sa menia na liberálov a niekedy sú z nich až ťažkí progresívci. O to prekvapujúcejšie bolo rozhodnutie M. Klusa, že opustí rady SaS a bude podporovať hegero-matovičovu vládu. Už vtedy zaznievali otázky, čo je za tým. Prečo takto zradil svojich voličov? Prečo opustil stranu, za ktorú sedel na pozícii štátneho tajomníka a bol dokonca jej podpredsedom?
A potom to prišlo. Pozostatky vládnej koalície ho ako za odmenu nominovali na pozíciu, ktorá je až priveľmi vzdialená pozíciám politika či politológa. Akoby M. Klus nedokázal odhadnúť svoje možnosti a schopnosti. Išlo o pozíciu člena Európskeho dvora audítorov. Po vypočúvaní, kde zisťovali vhodnosť tohto kandidáta, hlasovanie Výboru pre kontrolu rozpočtu EP ukázalo, že nepresvedčil NIKOHO. Ani jeden hlas nebol za M. Klusa ako nominanta Slovenskej republiky. Dvadsiati boli proti, 3 sa zdržali. Čia je to vina? Nemyslím, že len samotného neúspešného kandidáta, ale celej odvolanej vlády na čele s E. Hegerom i rozpadajúcej sa koalície s I. Matovičom, B. Kollárom a V. Remišovou.
