Nová studená vojna je pred dverami, pričom Čína jediná je v postavení, v ktorom ju dokáže odvrátiť skôr, ako sa dostane do bodu, od ktorého niet návratu. Tento čas príde, keď čínski politici prekročia Rubikon a rozhodnú sa odpojiť čínsky ekonomický rast od obchodného deficitu USA.
Naozajstní hegemóni neuprednostňujú silu, ale ponúkajú faustovské dohody, ktorým sa dá iba ťažko odolať. Exemplárnym príkladom je „temná dohoda“ podporujúca čínsky hospodársky zázrak namiesto novej studenej vojny s USA. Táto dohoda teraz visí na vlásku.
Jeden čínsky úradník mi kedysi vysvetlil, že „naša temná dohoda sa opiera o obchodný deficit USA, ktorý udržiava vysoký dopyt po našich výrobkoch. Naši kapitalisti na odplatu investujú väčšinu svojich vysokých dolárových ziskov do amerického FIRE (do finančníctva, poisťovníctva a nehnuteľností). Keď tento systém začal fungovať, presunula Amerika značnú časť svojej priemyselnej výroby k našim (čínskym) brehom.“
Predmetná „temná dohoda“ po polstoročie umožňovala Číne premieňať svoje výrobné prebytky, resp. čistý vývoz za práva k vlastníctvu a rentám v USA. Táto dohoda zabezpečovala, že z nadvlády dolára mali prospech rovnako americkí rentiéri ako aj čínski kapitalisti. Pretrvávanie americkej globálnej nadvlády je takto priamo späté s čínskou dilemou a nepriamo aj s toxickou americkou domácou politikou, ktorá vyvoláva prepad robotníckej i strednej triedy. Globálna nadvláda dolára urýchľovala deindustrializáciu v USA. Čínski kapitalisti by inak nedokázali vydobyť od čínskych robotníkov ohromnú nadhodnotu, ktorú uliali do amerického rentiérskeho sektoru.
Bez ohľadu na dôvody amerického zamerania na Čínu; studená vojna, ktorú USA začali za bývalého prezidenta D. Trumpa a eskaluje za súčasného prezidenta J. Bidena, predstavuje obrovský tlak jednak na americké korporácie, jednak na Komunistickú stranu Číny. Obe strany musia v súčasnosti premýšľať nad rámec temnej dohody, ktorá doteraz určovala ich relevantné záujmy. Kým korporácie ako Apple majú malý priestor, aby sa mohli odpútať od Číny bez zruinovania, Čína disponuje riskantnou, lež reálnou alternatívou: rozvinúť vlastný domáci sektor finančných technológií za účelom izolácie od amerických nepriateľských opatrení.
Predstavte si prepojenie Google, Facebook, Twitter, Instagram a YouTube v jednej aplikácii. Na túto platformu pripojte Skype, WhatsApp, Viber a Snapchat, pridajte platformy internetového nakupovania ako Amazon, Spotify, Netflix, Disney+, Airbnb, Uber a Orbitz, napokon pripojte PayPal, Charles Schwab a všetky aplikácie bánk z Wall Street. Potom prestaňte fantazírovať. Uvedené už totiž ponúka WeChat, multifunkčná mobilná aplikácia firmy Tencent, ktorej užívatelia si denne vymenia viac ako 40 miliárd správ. WeChat užívatelia nemusia aplikáciu vôbec opustiť, môžu ďalej streamovať hudbu alebo televízne programy, keď chcú poslať peniaze niekomu v Číne (alebo miliónom ľudí za hranicami Číny, ktorí si stiahli WeChat do mobilu a otvorili si renminbi účet v niektorej čínskej banke).
Takéto zlúčenie čínskych informačných technológií a finančníctva, skrátka cloudové finančníctvo, môže zmeniť pravidlá hry. Porovnajme tonu hliníka prepravenú loďou zo Šanghaja do Los Angeles s cielenou reklamou, predávanou Američanom prostredníctvom TikToku. Obe transakcie prinášajú zisk čínskym firmám. Lenže zisk dolárov za hliník závisí od toho, či sa kus kovu vyrobený v Číne dostane na základe obchodného deficitu USA fyzicky cez oceán, zatiaľ čo doláre zarobené TikTokom v USA tejto podmienke nepodliehajú. Bohatí a mocní Číňania sa s napredovaním čínskeho cloudového finančníctva stávajú čoraz menej závislými od amerického obchodného deficitu, resp. od americkej politickej moci regulovať čínske tovary prechádzajúce cez ich prístavy.
Ide o novú situáciu. Nová americká studená vojna ohrozuje čínsku aktuálnu podobu kapitalizmu. Čína sa preto môže pokúsiť vymaniť z temnej dohody, ktorou je spätá s americkou hegemóniou, tým, že zmobilizuje svoje domáce cloudové financie a bude presadzovať taký model rastu, ktorý už nebude ďalej závislý od amerického obchodného deficitu. Ak by Čína šla touto cestou, bude to mať nedozerné následky na domácej i globálnej úrovni.
Na domácom trhu by odklonenie Číny od produkcie orientovanej na vývoz zapríčinilo pokles celkových investícií do fixného kapitálu zo zhruba 50 % čínskeho národného produktu na asi 30 %, čo by mohla pokryť domáca spotreba. Z globálneho hľadiska by odklonenie Číny od amerického obchodného deficitu umožnilo čínskemu cloudovému finančníctvu (nedávno podporenému vznikom vlastnej digitálnej meny Čínskej národnej banky), aby ponúklo zvyšku sveta cloudový platobný systém vedený v renminbi. Nový cloudový platobný systém by sa úplne zaobišiel bez – v súčasnosti dominantného a Spojenými štátmi kontrolovaného – dolárového platobného systému.
Keď americké a európske autority v reakcii na ruskú inváziu do Ukrajiny zmrazili rezervy ruskej centrálnej banky, prudko narástol dopyt po čínskom platobnom systéme a predovšetkým po čínskom cloudovom finančníctve. Vymanenie Číny z väzby na obchodný deficit USA teda nepredstavuje iba hypotetický scenár. Budú však čínski politici o nový platobný systém naozaj usilovať?
Ak by sa Čína takto rozhodla, bude sa musieť zrieknuť svojho priemyslového modelu, ktorý je jadrom čínskeho hospodárskeho zázraku. To vyvolá hnev tradičných čínskych kapitalistov, ktorí túžia po prístupe k americkému obchodnému deficitu a dolárom. Ak by tak Čína neurobila, bude čínska ekonomika naďalej závisieť od dohody, nad ktorou sa v dôsledku novej studenej vojny sťahujú temné mračná. Pokiaľ Bidenova administratíva vytrvá vo svojej snahe blokovať ďalšie technologické napredovanie Číny, dá sa predpokladať, že čínski politici následne budú donútení opustiť čínsku závislosť od amerického finančníctva. O budúcnosti vzťahov medzi USA a Čínou rozhodne, akým spôsobom a kedy Čína namiesto temnej dohody uzavrie stávku na vlastné cloudové finančníctvo. Od tohto rozhodnutia možno závisí budúcnosť nás všetkých.
Poznámka prekladateľa:
Termín „rentiérsky kapitalizmus“ rozpracovala popredná česká ekonómka Ilona Švihlíková. Ide o lichvársky cudzopasný kapitalizmus orientovaný na dobývanie renty namiesto produkcie. Trh má oligopolistickú štruktúru, ovláda ho niekoľko málo gigantických nadnárodných korporácií. Ďalšie dôsledky sú napríklad nesplatiteľné štátne dlhy, zneužívanie monopolu na duševné vlastníctvo (napríklad vakcín), znižovanie a neplatenie daní, koncentrácia vlastníctva.
Ladislav Hohoš
Will China Dump Its Dark Deal with America?
©Project Syndicate
