Slovensko na hrane

Navonok sa v spoločenskom (ekonomickom i sociálnom) systéme na Slovensku nič vážne a veľmi rušivé nedeje. Napr. hybnosť obyvateľstva (doprava, chôdza, preprava, šport, turistika a pod.) je stále pomerne dynamická. Procesy vo výrobe i v sektore služieb riadne bežia. Aj štátne orgány a samosprávne orgány fungujú. Ako-tak sú štandardne zabezpečované aj zdravotníctvo, školstvo, kultúra, sociálna starostlivosť, bezpečnosť, obrana a iné. Zdanie však môže niekedy trochu zavádzať i mýliť.

Niektoré ukazovatele v ekonomickej a sociálnej oblasti nie sú úplne optimálne. Tak v súčasnosti ako aj v dlhodobejšom vývoji. Mnohé javy sú zahalené aj dymovou clonou a tzv. neviditeľnou rukou trhu.

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

V súčasnosti je kritický a nie veľmi žiaduci enormný vývoj v raste výrobných aj spotrebiteľských cien. Za rok 2022 bol najvyšší ich medziročný rast za celé obdobie od roku 1993. Konkrétne v priemere za celý rok 12,8 %, koncom roka však o 15,8 %!

Nominálne i reálne sa – v dlhodobom vývoji – realizovali každoročne medziročné prírastky v tvorbe hrubého domáceho produktu  (skr. HDP) – okrem rokov 2009, 2012, 2013 i 2020. Čo to však znamenalo v porovnaní napr. so susednými štátmi? HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily vo vzťahu k priemeru za 27 štátov Európskej únie na Slovensku klesol zo 78 % za rok 2015 na 68 % v roku 2021, t. j. o 10 percentuálnych bodov. V susedných štátoch sa daný pomer zvyšoval. V Česku z 89 % za rok 2015 na 91 % v roku 2021. Obdobne pomer rástol v Maďarsku na 76 %, Rumunsku na 77 %, Poľsku na 77 %. Tieto štáty nás v danom pomere dokonca predbehli.

Chod ekonomiky i udržateľnosť sociálnej situácie v SR sa však dosahovali aj na úkor budúcich generácií, a to formou zahraničnej zadlženosti. Tzv. hrubá, resp. celková zahraničná zadlženosť Slovenska  stúpla z 2,5 mld USD z konca r. 1992 na 133,1 mld USD v roku 2021. To v r. 2021 v prepočte na 1 obyvateľa predstavuje 24 418 USD. Pre porovnanie v Česku to v r. 2021 bolo podstatne menej – 19 369 USD. Negatívne tiež je, že z celkového objemu hrubej zahraničnej zadlženosti v SR v roku 2021 v sume 133,1 mld USD bolo za vládu a Národnú banku Slovenska (NBS) 90,2 mld USD. Povážlivá v tom  je zahraničná zadlženosť NBS. Kým napr. v roku prechodu na euro v roku 2009 bola 18,4 mld USD, v roku 2021 už bola 56,9 mld USD.

Ďalšie porovnanie: hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska v roku 2020 v sume 133,1 mld USD vo vzťahu k vytvorenému HDP v bežných cenách v sume 98,5 mld € bola1,55.

Nie je to práve najpriaznivejšie ani s vnútornou (vnútroštátnou) zadlženosťou. Takmer každý rok je štátny rozpočet Slovenska schodkový. V ostatných rokoch enormne. V rokoch 2020 a 2021 to bolo 7,8 mld € a 7,0 mld €. Na roky 2022 – 25 boli schválené schodky od 4,8 mld € po  8,3 mld €. Pre informáciu: v rozpočte na rok 2022 bol záväzok štátu na splatenie istín štátneho dlhu v sume 6 788 mil. €. Celkový vnútroštátny dlh mal v roku 2021 výšku 61,3 mld €. Vo vzťahu k HDP to predstavovalo 62,2 %. V roku 2022 mierne klesol na 58,6 %.

Za neviditeľnou rukou trhu je akoby nedostatok prostriedkov pre zdravotníctvo. Bodaj by aj nie! Kto si dnes veľmi uvedomuje, že vysoký podiel z odvodov občanov a organizácií i štátu na zdravotníctvo sa zbytočne míňa na prevádzku a zisky duplicitných, a tým zbytočných súkromných zdravotných poisťovní?! Sú dve. A nejde o stratu maličkosti: táto strata má každý rok výšku okolo 500 mil .€. Koľko je to nemocníc typu Rázsochy a pod.?

Obdobná je situácia so stratou prostriedkov z odvodov na dôchodkové zabezpečenie. Strácajú sa na úhradu prevádzky a ziskov súkromných dôchodkových spoločností.

Chceli by sme sa rovnať životnej úrovni napr. v Rakúsku (alebo podľa V. Mečiara vo Švajčiarsku!). Ako to však dosiahnuť, keď: Napr. v roku 2021 z celkového počtu súkromných právnických osôb (podnikov a organizácií) s 50 a viac zamestnancami v počte 3 245 bolo 50 % zahraničných a medzinárodných (1621). Okrem toho zahraničných a medzinárodných organizácií do 49 zamestnancov bolo na Slovensku v roku 2021 celkovo 29 070. Z toho – v trhovej ekonomike – logicky vyplýva, že každý rok odchádza do zahraničia v podobe dividend od 0,5 mld € po 3,9 mld €. Za obdobie rokov 2008 – 3. kvartál 2022  to bolo spolu 47,4 mld €! Aby z dividend zostalo niečo aj v SR, na to treba zabudnúť. Pamätáme si, ako I. Mikloš presadil zrušenie zdaňovania dividend.

Celkovo možno opodstatnene konštatovať:
1. naši pracujúci sú gastarbeitermi vo vlastnej krajine;
2. SR možno charakterizovať ako banánovú republiku (vláda a výhody tzv. horných desaťtisíc pre ochranu záujmov zahraničia a ostatní len „plebs“).

Pramene:
Štatistické ročenky SR
Národná banka Slovenska

(Celkovo 301 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter