Právna forma podnikania je spôsob, ktorým legislatíva upravuje formálne postavenie podnikateľa. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická alebo právnická osoba. Právna forma môže mať podobu podniku jednotlivca – fyzickej osoby alebo obchodnej spoločnosti. Okrem týchto druhov existujú aj špecifické právne formy, akým je družstvo ako forma podnikania, v ktorej je ekonomická činnosť vykonávaná prostredníctvom využívania združeného majetku členov.
V roku 1946 bolo na Slovensku 307 987 roľníckych hospodárstiev s prevahou kovoroľníckych samozásobiteľských fariem. Prechod od súkromnej poľnohospodárskej výroby ku kolektívnym formám hospodárenia bol problémový a represívny. Následne prudká akcelerácia industrializácie a urbanizácie odčerpala značný počet vidieckeho poľnohospodárskeho obyvateľstva do miest.
Po problematických kolektivizačných začiatkoch už v polovici 60. rokov minulého storočia dochádzalo k postupnej „erózii“ kolektivizačnej traumy. Začala sa zvyšovať životná úroveň družstevníkov, čo bolo spôsobené celkovou zmenou situácie v poľnohospodárstve a nástupom mladej generácie družstevníkov. Spoločenské uznanie práce poľnohospodárov sa prejavovalo príjmom nad úrovňou priemeru národného hospodárstva. Družstvá vo svojej vyspelej fáze značne podporovali kultúrny a spoločenský život vo svojich obciach, v lokálnom územnom rozvoji zohrávali významnú pozitívnu úlohu. Mali aj silné sociálne programy.
Po prechode slovenského poľnohospodárstva na trhové hospodárstvo po roku 1989 nastali v tomto odvetví štrukturálne zmeny súvisiace so zmenou vlastníctva, organizačnej štruktúry podnikov, v zamestnanosti a v dotačnej politike. Nastal proces transformácie postsocialistických poľnohospodárskych družstiev a „reštrukturalizačnej turbulencii“.
Na Slovensku v roku 1989 bolo 630 JRD, v roku 2020 ich počet klesol na 558. Počet spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sa vytvárali na báze majetku väčších družstiev a po podnikateľskom vyčleňovaní pridružených výrob, sa zvýšil (v roku 2020) na 2 630.
Na začiatku sa však transformácia nerozvinula k masívnejšiemu zakladaniu trhovo výkonných rodinných fariem, ale postupne vyčleňovaním bonitnejších častí družstiev, odbytovo efektívnej výroby do nových obchodných spoločností, najčastejšie do spoločností s ručením obmedzeným. Značná časť družstiev sa transformovala na hybridné podnikateľské subjekty, ktoré majú skôr znaky obchodných spoločností. Rodinné farmy mladých poľnohospodárov sa začali masívnejšie podporovať až v druhej a tretej dekáde 21. storočia.
V polovici druhej dekády 21. storočia bola výmera obhospodarovanej pôdy obchodných spoločností (spol. s r. o. a akciových spoločností) už vyššia ako výmera obhospodarovanej pôdy družstiev. V roku 2010 bol počet obchodných spoločností 2,6-krát vyšší ako počet družstiev, v roku 2020 bol už počet obchodných spoločností 5-krát vyšší ako počet družstiev.
Na druhej strane priemerná výmera obhospodarovanej pôdy družstiev v roku 2020 bola 1 149,7 ha, priemerná výmera obhospodarovanej pôdy spoločností s r. o. činila len 277,1 ha a priemerná výmera obhospodarovanej pôdy akciových spoločností bola 916,7 ha. V právnej forme spoločností s r. o. sú zahrnuté i malé hospodárstva a rodinné farmy. Analýza obdobia medzi poľnohospodárskymi cenzami 2001 až 2020 dokumentuje stále silný geograficky plošný rozptyl poľnohohospodárskych podnikateľských subjektov (17 969 fariem právnických a fyzických osôb hospodáriacich na pôde v roku 2020). Vysoká územná rozptýlenosť podnikateľských subjektov je pre toto odvetvie typická.
Za obdobie rokov 2001 až 2020 sa zvýšila výmera obhospodarovanej pôdy spoločností s r. o. a naopak, výmera obhospodarovanej pôdy družstiev sa znížila.
V roku 2001 činil podiel výmery obhospodarovanej pôdy právnických osôb 87,5 %, podiel registrovaných fyzických osôb 9,9 % a domácností 2,6 %. V roku 2020 sa znížil podiel výmery právnických osôb na 82 %, podiel registrovaných fyzických osôb sa zvýšil na 15,4 % a podiel domácností činil 3,2 %. Za sledované obdobie sa znížil podiel výmery obhospodarovanej pôdy právnických osôb a zvýšil sa podiel výmery fyzických osôb (predovšetkým registrovaných fyzických osôb).
Vývoj výmery obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy podľa právnej formy farmy sa prejavoval zvyšovaním podielu výmery fyzických osôb (predovšetkým registrovaných fyzických osôb) na úkor právnických osôb. Vzhľadom na silne globalizovanú agrárnu ekonomiku sú malé farmy ideálnou príležitosťou k posilneniu lokálnej ekonomiky (zvýšenie výroby a spotreby lokálnych produktov a služieb). Lokálny produkt charakterizuje určitú kultúru, tradíciu a špecifikum regiónu. Aj keď počet poľnohospodárskych družstiev klesá, družstvá stále predstavujú významnú právnu formu podnikania na Slovensku.
Od vstupu Slovenska do EÚ sa poľnohospodárstvo stáva i atraktívnym odvetvím pre rôznorodé domáce a zahraničné firmy, pre finančné skupiny, pre rôzne developerské a iné spoločnosti konajúce v zastúpení a v záujmoch súkromných individuálnych alebo iných investorov. Enormne sa zvýšil záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy. Investori prechádzajú aj ku kúpe a získaniu samotnej farmy. Pôda a farmy sa stali atraktívnou oblasťou investovania. Vývoj transformácie poľnohospodárstva nie je jednoznačne ukončený proces, ale ide o súhrn pokračujúcich, resp. novo vznikajúcich procesov, ktoré sa podieľajú na formovaní súčasného slovenského poľnohospodárstva.
(Úvodné foto: Ivan Dubovský)
(Príspevok bol v rozšírenej forme publikovaný v Roľníckych novinách č. 7, 15. 2. 2023)
