Francúzski pracujúci ukazujú, že „majú gule“. Stupňujú svoj odpor voči prezidentovi Macronovi a vláde. Odhodlane bojujú ďalej za to, aby prinútili vládu nezvyšovať vek odchodu do dôchodku.
Druhý generálny štrajk ochromil Francúzsko ešte viac ako ten prvý. Zatvorené školy, paralyzovaná verejná doprava, znížené dodávky energií, obmedzené služby. Tentokrát nevyšli do ulíc 2 milióny Francúzov, ale podľa odborov takmer 3 milióny. Po celej krajine.
A na 7. februára je naplánovaný ďalší generálny štrajk. A na 11. ďalší. Francúzi sa s tým „nepárajú“ a spolu so štrajkujúcimi Britmi nám ukazujú, že za svoje práva treba nielen „kecať“ a písať, ale v prvom rade bojovať.
Francúzi si vážia samých seba. Čo my?
Samozrejme, že vo Francúzsku sa nájdu ľudia, ktorí na štrajk šomrú, že to nemá význam, nadávajú pre paralyzovanú verejnú dopravu a pod. Ale je to malé percento. 72 % Francúzov je jednoznačne proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku a rušeniu rôznych benefitov, ktoré si pracujúci vybojovali.
Protesty, ktoré dnes otriasajú Francúzskom, mnohí označujú za najväčšie ak nie od roku 1995, tak od roku 2010 určite. „Nestáva sa často, aby sme videli takúto masovú mobilizáciu. Je to forma občianskeho povstania,“ povedal líder radikálnej ľavice Jean-Luc Mélenchon.
O čom to svedčí v porovnaní s našou pasivitou? O tom, že v zahraničí si ľudia vážia samých seba. Uvedomujú si, akú má ich práca hodnotu, uvedomujú si, akým prínosom sú pre spoločnosť, a preto nerezignujú v čase, keď sa ich elity snažia vyžmýkať. Naopak, postavia sa na odpor. Spoločne. Lebo len vtedy sú silní.
Máte výhrady k našim odborom? Zmeníte ich jedine vtedy, ak ich posilníte!
Pod mojím prvým príspevkom o francúzskych štrajkoch sa objavili kritické komentáre na adresu našich odborov. Že sú pasívne, nefunkčné, zapredané atď. Tipujem, že iné to nebude ani pod týmto príspevkom, preto vám adresujem ešte pár slov na margo našich odborov.
Ako predseda hnutia Socialisti.sk neraz kontaktujem odborárov na konkrétnych pracoviskách. Áno, zopárkrát som sa stretol s nie práve najprívetivejším prístupom. V drvivej väčšine prípadov sú však títo ľudia obdivuhodní, že napriek celospoločenskej apatii, ktorá sa prenáša aj na pracovisko, obhajujú záujmy svojich kolegov a snažia sa robiť maximum možného.
Ako čerstvý príklad spomeniem napríklad Miloša Kapuša z odborov v BPC Beluša. Aj s prispením nášho hnutia, ale hlavne kvôli Kapušovmu odhodlaniu a železnej jednote miestnych zamestnancov, sa podarilo zachrániť niekoľko pracovných miest ich kolegov. Kapuš sa v celej veci angažoval aj napriek tomu, že sám seba vystavil nátlaku zo strany manažmentu.
Samozrejme, máte inú pozíciu, ak na jediný povel viete „po francúzsky“ stopnúť výrobu v celej fabrike a inú pozíciu máte, ak musíte ľudí „po slovensky“ doslova prehovárať, aby si pred vyjednávaním o kolektívnej zmluve pripli aspoň hlúpu stužku. Preto sa vám možno vydobyté výsledky na vašom pracovisku zdajú nedostatočné.
Ak chcete odbory zmeniť, tak ich posilnite. Angažujte sa v nich a ešte lepšie aj s vašimi kolegami. Buďte pokojne kritickí, no hlavne buďte aktívni. Pasívne a rozdrobené stádo zamestnancov je pre manažment požehnaním. Jednotná a akcieschopná skupina pracujúcich je zase pre manažment rovnocenný súper, ku ktorému musí pristupovať s rešpektom.
(Status na FB 3. februára 2023)
