S pobúrením som prijal informáciu, že ministerstvo obrany sa vyhráža Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, že ho nebude pozývať na oslavy SNP pre účasť delegácie Ruskej federácie na piatkových oslavách výročia oslobodenia mesta Poltár. Pýtam sa, koho iného chce pozývať na podujatia, spojené so Slovenským národným povstaním, ako tých zopár priamych účastníkov, ktorí ešte žijú? Koho si má SZPB uctiť, ak nie tých, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska spod jarma fašizmu, teda aj ruských vojakov? Potomkov banderovcov?
13. januára 1945 po silnej delostreleckej paľbe a za cenu veľkých obetí vstúpila Červená armáda do Poltára a oslobodila ho. Primátor mesta Peter Sitor, ktorý sa sovietskym vojakom poďakoval za hrdinstvo, pri tejto príležitosti povedal: „Pred 78 rokmi naše mesto oslobodili vojaci sovietskej armády. Pripadá mi nesprávne a účelové, že sa z témy konca druhej svetovej vojny stala politická téma. Nemiešajme minulosť a súčasnosť, nevytvárajme nezmyselné hádky a poďakujme vojakom, ktorí bojovali, za ich veľké hrdinstvá.“
Pýtam sa, kde berie odvolaný minister Jaro Naď tú drzosť sa k takýmto veciam ešte vyjadrovať. Všetci si želáme, aby v čase osláv SNP nemal už žiadne právomoci v tomto smere a svojou prítomnosťou nešpinil pamiatku na túto najvýznamnejšiu udalosť moderných slovenských dejín. Táto vláda zničila vzťahy so SZPB tak ako žiadna iná. Zuzana Čaputová dnes prijala pravicové think-tanky, ktoré podľa nej „pomáhajú spájať, čo iní rozdeľujú“. Zaujímalo by ma, čo pomohol spojiť taký Grigorij Mesežnikov alebo Magda Vášáryová, rovnako ako to, prečo z „občianskej spoločnosti“ vyčleňuje organizácie s masívnou, a teda skutočne občiansky reprezentatívnou členskou základňou, ktoré doteraz odmieta prijať. Medzi ne patrí aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Matica slovenská a ďalšie. Žiadne spájanie spoločnosti, táto citlivo vnímajúca osôbka dokáže akceptovať iba malé skupinky liberálov, ktoré zlepšujú jej mediálny imidž.
Minister Naď, prezidentka Čaputová, premiér Heger a ďalší predstavitelia tejto mocenskej garnitúry nezmeškajú žiadnu príležitosť, aby na oslavách výročia víťazstva nad fašizmom či SNP zneužili posledných účastníkov odboja na fotečky pre svoje vlastné propagandistické ciele. Ale keď ide o priamu pomoc protifašistickým bojovníkom, obracajú sa im chrbtom alebo im kladú polená pod nohy.
Minister v demisii Jaro Naď sa nechal počuť, že jeho ministerstvo nebude posielať svojich zástupcov, ani príslušníkov Ozbrojených síl SR, na žiadne podujatia, na ktoré budú prizývaní zástupcovia Ruska, na ktorých bude znieť sovietska alebo ruská hymna a na ktorých bude vyvesená ruská vlajka. Tvrdí, že je to preto, lebo Rusko zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských krajín a že konanie SZPB je v rozpore s hodnotovým nastavením rezortu obrany. Jaro Naď ako obyčajne brutálne zavádza. Po prvé, nebolo to Rusko, ale Slovensko, konkrétne on sám osobne spolu so vtedajším šéfom diplomacie Ivanom Korčokom, kto vyhlásil ako prvý Ruskú federáciu otvorene za nepriateľa. Moskva iba reagovala. Po druhé, na týchto podujatiach nedochádza „k velebeniu Ruska“, ale k uctievaniu pamiatky padlých osloboditeľov. Ak minister tvrdí, že toto je v rozpore s hodnotovým nastavením jeho rezortu, pýtam sa, aké je to nastavenie, ak nie antifašizmus. V tom prípade je totiž v rozpore s hodnotovým nastavením Slovenskej republiky iba Jaro Naď, ktorý účastníkov osláv v Poltári nazval „háveďou“. Po opiciach a dezolátoch ďalšie prerazenie suterénu tohto politického hulváta. SZPB rázne a jednoznačne odsudzuje každú vojenskú agresiu, ale odmieta politicky účelovo miešať súčasnosť s minulosťou.
Pripomínam, že konanie ministerstva obrany je nielen poburujúco nemorálne, ale aj v príkrom rozpore so zákonom o protifašistickom odboji. Ten v § 4 zaväzuje Slovenskú republiku uznávať nezávislé postavenie SZPB a poskytovať mu všestrannú pomoc a súčinnosť pri plnení jeho úloh, vrátane finančnej podpory pre jeho činnosť. Inými slovami, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov má svoje úlohy vyplývajúce zo zákona, ktoré dnešná vláda spolu s prezidentkou nerešpektujú. Je úplne prirodzené, že medzi ne patrí aj udržiavanie pamiatky na padlých sovietskych vojakov. Keďže ľudia ako Naď a spol. nikdy neprotestovali proti účasti amerických predstaviteľov na pietnych spomienkach v čase, keď Spojené štáty viedli krvavé vojny so státisícami obetí v rozpore s medzinárodným právom, možno takéto správanie klasifikovať ako čistý šovinizmus. Včera zosnulý známy maďarský ľavicový filozof Gáspár Tamás, ktorý sa preslávil analýzami vzostupu krajnej pravice, povedal na adresu týchto tendencií v rozhovore pre denník Pravda pred šiestimi rokmi toto: „Nenávidím všetky nacionalizmy, vrátane antiruského. Myslieť si, že sme nejakým spôsobom nadradení Rusom, je jednoducho nacionalizmus a považujem túto ´orientalistickú´ diskusiu, ktorú môžete počuť najmä od českých a poľských elít a od niektorých slovenských a maďarských liberálov, za odpornú, lebo v skutočnosti v nej ide o antivýchodný šovinizmus.“
Jaro Naď by si mal namiesto veľkohubých vyhlásení radšej poriadne naštudovať historické fakty i zákony tohto štátu. Ako dočasne poverený minister, ktorý bol v parlamente riadne odvolaný, nemá čo rozhodovať o tom, koho kam bude pozývať. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov má bez akýchkoľvek pochýb neporovnateľne väčšie morálne právo zúčastňovať sa na oslavách SNP ako nejaký odvolaný minister, ktorý je už teraz politickou mŕtvolou a ktorého najviditeľnejším výsledkom práce je oslabenie obranyschopnosti Slovenska. Naši starí rodičia, ktorí nasadzovali vlastné životy v treskúcej zime a hlbokom snehu pri obrane Slovenska, ktorí s vypätím všetkých síl držali obrannú líniu proti obrovskej nacistickej presile, plakali od šťastia, keď počuli hrmenie diel blížiacej sa Červenej armády. Keby tento naničhodný holobriadok, ktorý sa omylom dostal na čelo rezortu obrany, povedal môjmu dedkovi do očí, že si nesmie pripomínať svojich ruských spolubojovníkov, vybavil by si to s ním ako chlap s chlapom. A ja som hrdý člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na pamiatku môjho statočného dedka i na pamiatku prastarých rodičov mojich detí. Česť a sláva hrdinom SNP a hanba zapredaným zbabelcom, ktorí dnes opäť ovládli náš štát. Ale len do času.
(Status na FB 16. januára 2023, titulok SLOVO)
Stanovisko primátora mesta Poltár Petra Sitora k vyjadreniu MO SR
Cieľom mesta a primátora nebolo v piatok, tak ako to bolo niektorými opísané, vyvolávať politické rozbroje a napätie. Jediným zámerom mesta v spolupráci so Základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ZO SZPB) v Poltári je ľuďom pripomenúť históriu vlastného mesta tak, ako sa skutočne stala počas oslobodzovania mesta v roku 1945.
Ako povedal primátor počas svojho príhovoru, je nesprávne z témy konca druhej svetovej vojny robiť politickú tému. „Nemiešajme preto minulosť a súčasnosť, nevytvárajme nezmyselné hádky a poďakujme vojakom, ktorí bojovali, za ich hrdinstvo,“ uviedol primátor Peter Sitor. Tú z nej spravili politici a ľudia, ktorým vyhovuje vydobýjať si politický kapitál touto pomýlenou cestou a takouto nízkou formou. Ani raz sa počas osláv nespomenulo, že by vedenie mesta podporovalo, či si želalo vojnu na Ukrajine. Práve naopak, ako povedal primátor: „Každá vojna je krutá. Prichádzajú v nej o život nevinní ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie, politické či náboženské presvedčenie a každý vyhasnutý ľudský život bolí.“ Ako ďalej dodáva, je za mierové riešenie situácie a na rozdiel od predošlého vedenia a súčasnej poslankyne NR SR (pozn. redakcie: Martina Brisudová, bývalá primátorka mesta, v súčasnosti poslankyňa NR SR za OĽaNO) nepodporuje dodávanie zbraní na Ukrajinu.
Zároveň chceme uviesť, že nie je pravda, že sa hrala ruská hymna a na podujatí bola vyvesená ruská vlajka. „Na žiadosť členov a vedenia ZO SZPB sme púšťali sovietsku hymnu a vyvesená bola tiež sovietska, a nie ruská vlajka, pretože im uplynulé 4 roky nebolo umožnené zo strany vedenia mesta si pripomenúť udalosť podľa histórie. O to viac je smutné, že sa minister obrany SR vyhráža ľuďom, ktorí roky zachovávajú posolstvo zachovávania mieru, a ktorí sú poslední žijúci pamätníci hrôz druhej svetovej vojny, o ukončení spolupráce vo všetkých formách, vrátane zákazu na oslavách Slovenského národného povstania,“ doplnil primátor.
Od politického motívu sa mesto dištancuje. Na oslavách išlo o to, vzdať úctu ľuďom, ktorí nasadzovali vlastné životy v zime a chlade pri obrane Slovenska a nášho mesta Poltár v roku 1945. Na oslavy sme okrem iných historikov a pamätníkov pozvali vedúceho vojnovo-pamiatkového oddelenia Adreja Baraškinova a jeho zástupcu Alekseja Nikolajeviča Evplova z ruského veľvyslanectva, aby sme si spoločne pripomenuli udalosti z tohto obdobia.
„Všetky ostatné domnienky ohľadom ďalších úmyslov zo strany mesta beriem ako čisté špekulácie a prekrúcanie faktov,“ dodal primátor na záver.
One thought on “Poltár: Konanie ministerstva obrany je poburujúco nemorálne”
S pobúrením E. Chmelára sa v plnom rozsahu stotožňujem. J. Naď je desivá postava. Len práve pre jeho desivé vlastnosti bol na svoju funkciu vybraný a plní ju dokonale, iniciatívne a s nadšením podľa vôle zadávateľa. Preto aj s úprimnosťou sebe vlastnou dáva nepokryto najavo, kto je a bude na Slovensku pánom a kto je ako-tak prijateľný a kto nie. Veľmi sa obavám, že to zďaleka nie sú len jeho predstavy…