Popri novoročných oslavách sme si akosi len tak na okraj pripomenuli mimoriadne významné 30. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Niet sa čo čudovať veď národná hrdosť a vlastenectvo sú našou slabou stránkou a okrem majstrov sveta v hokeji, Sagana či Vlhovej ju nielen nevieme prejaviť, ale mnohí sa za ňu i hanbia. Noví rýchlo kvasení, často z ulice pozberaní politici nemajú k vlastnému štátu žiaden hlbší vzťah a využívajú ho len na svoje mocenské a ekonomické záujmy. Zo súčasných ústavných činiteľov bol pri vzniku Slovenskej republiky a podporil ju len Róbert Fico. Za vznikom SR stáli najmä strany HZDS, SNS a SDĽ. Viacerí vtedajší politici z KDH, SMK a ďalších strán sa tvrdo stavali proti vzniku samostatnej SR, no napriek tomu sa dnes takíto – dúfam, že už bývali politici ako Mikuláš Dzurinda a František Mikloško – radi na túto tému bez hanby vyjadrujú.
Slová bez skutkov. To je charakteristika oficiálnych osláv vzniku SR na ktorých znovu zazneli z úst prezidentky Zuzany Čaputovej len výzvy na jednotu, na umravnenie politikov a silná kritika politiky zo strany Borisa Kollára, ktorej je i on neblahou súčasťou. Boli to však, ako vždy, len prázdne reči, na ktoré ihneď po ich odznení zabudli tí, ktorým boli určené.
Vráťme sa však k našej súčasnej nelichotivej realite. Dnes opätovne prebieha zápas o charakter štátu. Spoločnosť je výrazne polarizovaná a radikalizovaná. Pokiaľ pred voľbami 2020 ohrozovala demokraciu Kotlebova ĽSNS, tak v súčasnosti je najväčšou hrozbou pre Slovensko Igor Matovič. Práve strana OĽaNO, ktorá je v jeho vlastníctve, volá po demokracii a právnom štáte, ktorý už takmer tri roky sama likviduje.
Politikom nejde o občana, ale o moc a do nového roku vstupujeme síce s novými nádejami, ale so starými problémami. Rekordne vysoká, viac ako štvorpätinová nedôvera občanov k vláde, ich opakovaná požiadavka na predčasné voľby, výzva prezidentky na predčasné voľby – všetky tieto fakty zvyšok zdegenerovanej vládnej koalície neberie vážne a za každú cenu sa chce udržať na svojich teplých miestečkách.
Chystá sa podvod a zrada na ľuďoch
OĽaNO chce zastaviť čas a Sulík vajatá. Normálnym ľuďom zastáva rozum stáť, keď menšinová vláda, ktorej Národná rada SR vyslovila nedôveru, chce s istou obmenou vládnuť až do riadnych volieb vo februári 2024. Takýchto politikov nemožno nazvať inak ako politickí analfabeti a hochštapleri. Ich úroveň nemá so serióznou politikou a štátnickými rozhodnutiami nič spoločné.
Zdá sa, že už nepríčetný Igor Matovič na jednej strane vyplakáva, ako sú všetci proti nemu, zradca Sulík, mafiáni Fico a Pellegrini, zlá prezidentka Čaputová a dokonca aj médiá. Dobre totiž vie, že voliči zabúdajú a majú radi martýrov. Dokonca žiada, aby sa ľudia zaňho modlili (!) a pomohli mu poraziť zlo. Na strane druhej odhaľuje akési konšpiračné plány opozície proti nemu a snahu vrátiť mafiu k moci. Jeho konanie však skôr pripomína psa, odtrhnutého z reťaze. Tak pozor naňho!
Matovič ako jediný vlastník OĽaNO je zdiskreditovaný, a tak Heger ako jeho poslušný hovorca vyhlasuje, my sa nevzdávame a ideme ďalej. OĽaNO usilovne hľadá novú 76-tku, aby vytvorilo svoju vládu číslo tri, čo je za normálnych okolností politický nezmysel. Ak by sa to však podarilo, bol by to najväčší podvod a zrada na voličoch za posledných 30 rokov. Matovič je však nevyspytateľný, zákerný a netreba zabúdať na to, že zdochýnajúci kôň najviac kope.
Richard Sulík už pol roka vajatá, nevie, čo chce, len nechce Matoviča. Ten navonok odišiel a to mu stačí. V podobe odchodu svojho rivala dostal Sulík balónik, neuvedomujúc si, že jeho šnúrku má v rukách je úhlavný nepriateľ. Ako naivné dieťa nechápe, že Matovič bude aj ďalej škodiť Slovensku, riadiť nielen OĽaNO a pokiaľ bude pri moci, aj vládu, a to bez ohľadu na to, na akej stoličke bude sedieť.
Sulík sa raz správa ako panna, inokedy ako prostitútka. Je za dovládnutie vlády, ktorú sám s pomocou opozície povalil, ale ak sa SaS pozviecha z bahna, do ktorého ju on sám dostal, je i za predčasné voľby niekedy v septembri, aby to vôbec nikomu neublížilo.
Hegerove protirečenia a sny o vládnutí
Ne-svojprávny premiér Eduard Heger, ktorého mnohí oprávnene považujú za Matovičovho „tajtrlíka“, sa v novoročnom príhovore pochválil, ako jeho vláda pomáha občanom a je najlepšia v histórii SR. Ak by to bol nepodarený silvestrovský vtip, bolo by to v poriadku, no tvrdí to niekto, kto sa tvári ako štátnik! Občania ocenili pomoc vlády vyjadrením rekordnej 84 percentnej nedôvery práve tejto vláde. Taká mizéria vládnutia na Slovensku ešte nikdy nebola. O vážnych problémoch pán Heger mlčal a len s ťažkým srdcom povedal, že každý potrebuje sebareflexiu. Vie si ju niekto predstaviť u Matoviča? Lebo ja nie.
Hegerovo vystúpenie, tak ako aj všetky Matovičove, sa vyznačovalo hrubou manipuláciou a zavádzaním verejnosti. Na jednej strane hovoril o potrebe spolupráce, pravda, len s tými, ktorých oni uznajú za vhodných. Strašil návratom zla a mafie, pričom práve takto by sa dala z veľkej časti charakterizovať súčasná menšinová koalícia. Pozoruhodná bola jeho výzva na návrat k demokracii a právnemu štátu, ktorý jeho vláda úspešne a cieľavedome deštruovala.
Škandalizovanie, prenasledovanie a pokusy o kriminalizáciu opozície Heger vidí ako nedotiahnuté a zlyhanie tých, ktorým dali dôveru. „Bohužiaľ, niektoré personálne nominácie, ktoré mali byť výstavnou skriňou očisty orgánov spravodlivosti od zla, pôsobia rozporuplne“.
Hovorí o „chaose, vulgárnej a štvavej komunikácii, ktorá prebúdza v ľuďoch najhoršie pudy a odvádza pozornosť od jadra problému“, čo vraj vyvoláva opozícia, nie Matovič, nie Sulík, to len tí zlí opozičníci. Takéto bohapusté lži by si premiér ozaj mohol odpustiť.
Ako správny kazateľ apeluje na city ľudí a hovorí, že „potrebujeme súdržnosť a pokoj“, no zároveň označuje všetkých s iným názorom za zlo a mafiu. Heger ako nový spasiteľ vyhlasuje „Mám plán…,víziu pre Slovensko“. Túto chiméru však tri roky nik nevidel a ako sme u OĽaNO zvyknutí, ani nikto neuvidí. Pôjde vraj o „nový začiatok“, treba len dúfať, že definitívneho konca súčasnej zdecimovanej koalície. Celý jeho prejav bola jedna veľká kamufláž a farizejstvo s jediným cieľom: udržať sa pri moci.
Považuje ešte niekto Eduarda Hegera za normálneho? V nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12 totiž jasne povedal, že on žiadne predčasné voľby nechce. Hovorí: „Je nezmysel vystaviť Slovensko takému riziku. V žiadnom prípade sa nevzdáme, sme vo funkciách…“ Je normálne, aby to vyhlásil odvolaný a len dočasne poverený premiér, navyše s rekordnou nedôverou občanov? Tých chce OĽaNO znovu len oklamať a podviesť.
Význam a dôležitosť referenda je pre budúcnosť nespochybniteľná
Politická scéna je taká rozpoltená, že nie je schopná rozhodovať, parlament je impotentný, a preto je skôr nepravdepodobné schválenie zmeny Ústavy SR a takmer vylúčené ukončenie volebného obdobia súčasných poslancov NR SR. Až po schválení týchto návrhov, ktoré si však vyžadujú ústavnú väčšinu 90 hlasov poslancov, by bolo možné konanie predčasných volieb. Opozícia i prezidentka požaduje ich vypísanie do konca júna tohto roku, no aj tento termín sa snaží OĽaNO a SaS posunúť na september 2023, keď by už predčasné voľby nemali väčší význam.
Tento cirkus sa deje napriek tomu, že si predčasné voľby želá viac ako 64 percent občanov Slovenska i samotná prezidentka a viaceré demokratické opozičné strany v parlamente. Zásadne proti je len OĽaNO, nerešpektuje to a nik nevie ako sa zachová SaS a otázna je i lavírujúca Sme rodina.
Jedinou reálnou možnosťou, ako donútiť politikov konať, je referendum, ktoré vyhlásila prezidentka republiky na 21. januára s otázkou „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Práve vinou Matovičo-Hegerovej vlády sú mnohí ľudia zmätení, stratili dôveru v štát, jeho inštitúcie, v politiku ako takú. Mnohí sú zúfalí, nevedia si pomôcť a strácajú aj posledné zvyšky nádeje na slušný život na Slovensku. Súčasná vláda zobrala občanom základne právo rozhodovať o osude krajiny, v ktorej žijú, priamo a prostredníctvom zástupcov v parlamente, ktorým dôverujú podieľať sa na jej riadení. Preto je viac ako 50 percentná účasť, požadovaná na platnosť referenda, ohrozená.
Rozhodnúť v referende môže len občianske prebudenie
Strany OĽaNO a SaS sú proti referendu a vyzývajú občanov, aby sa na ňom nezúčastnili. Boja sa ľudí a ich názorov, sú proti priamej demokracii ako najväčšej vymoženosti Novembra 89. Referendum spochybňujú a vopred ho vyhlasujú za neúspešné. K týmto antidemokratom sa pridala i prezidentka, ktorá ho ignoruje a mlčí, podobne ako mainstreamové skorumpované médiá. Všetci títo čakajú, aké pokyny dostanú od americkej ambasády.
Média o referende informujú zavádzajúco a len okrajovo. Krátko spomenú termín referenda, no nezabudnú dodať, že ho vyvolal Smer SD a to, koľko bude táto „kampaň Smeru“ štát stáť. Teraz nehovoria o demokracii, ktorá niečo stojí, v tomto prípade okolo osem miliónov € a neporovnávajú to s osem miliardovým zadlžením Slovenska. Dookola hovoria o neúspešnosti referenda a jeho zbytočnosti. Je to zjavný zámer odradiť ľudí od účasti na ňom. Vláda hovorí o akomsi straníckom referende, ktoré má zmeniť Ústavu SR, pritom na takúto zmenu ústavy vyzval ešte v roku 2021 Ústavný súd SR.
Úlohou opozičných strán, ale i občianskych aktivistov, odborov, jednoty dôchodcov je mobilizovať ľudí k účasti na referende. Žiaľ, všetky strany a občianske inštitúcie v referendovej kampani zatiaľ zlyhávajú. Aj prezidentka by mala zmeniť svoj postoj k referendu a vyzývať voličov k účasti, podobne ako zvyšky serióznych lídrov v strane SaS a Sme rodina. Ľudia by mali pochopiť, že pri referende majú ojedinelú možnosť rozhodovať priamo, bez politikov.
Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) vyzýva na účasť na referende. Podľa JDS občania majú právo a možnosť rozhodovať o dôležitých otázkach touto formou. Proti tejto výzve ostro vystúpila predsedníčka strany Za ľudí, prostoduchá Veronika Remišová, ktorá sa snaží manipulovať s názormi dôchodcov, akoby boli nesvojprávni. Hovorí o „smeráckom“ referende a o tom, aby sa seniori nedali oklamať. V podstate odporúča, aby referendum sabotovali. To už však hraničí so snahou o marenie referenda, čo je trestné.
O nízkej občianskej uvedomelosti niektorých seniorov svedčí vyjadrenie dôchodkyne, načo vraj nejaké referendum, keď to nám dôchodky nezvýši. Jej i ďalším pesimistom odkazujem, že dôchodky sa valorizujú v tomto roku o 11,8 percenta, a to na základe zákona prijatého na návrh Smeru SD. O dôchodky v referende naozaj nejde. Seniorom, ktorých je u nás 1,4 milióna, by však malo záležať a verím, že i záleží na tom, ako bude spravovaná naša spoločnosť, ako budú riešené sociálne a zdravotné problémy občanov. Na referenda by sa mali do nohy zúčastniť, lebo ono umožní vyššiu účasť občanov na rozhodovaní o budúcnosti štátu, teda aj ich detí a vnúčat.
Referendum je veľmi významné i do budúcna, teda nielen z hľadiska riešenia súčasnej politickej a vládnej krízy. Ak bude dostatočná účasť, tak zmena Ústavy SR bude platiť i v ďalších volebných obdobiach. Posilnia sa tým práva občanov vo vzťahu nielen k tejto, ale i k budúcim vládam a politickým stranám.
Ďalší význam referenda je v zjednodušení postupu ukončenia volebného obdobia poslancov NR SR a následne k vyhláseniu predčasných volieb, keď v prípade úspešnosti referenda bude na to stačiť uznesenie NR SR, a to nie s potrebou 90, ale len 76 hlasov poslancov.
Snahou všetkých politikov vždy bolo a je, aby rozhodovali o všetkom sami, bez občanov. Nedajme si od nich diktovať a zobrať právo, aby sme slobodne rozhodovali o našej budúcnosti priamo my sami. Preto je nevyhnutná naša účasť na referende, bez ohľadu na to, ako budeme hlasovať.Účasť na referende nie je totiž len právo, ale v tejto spoločensko-politickej situácii i naša občianska povinnosť.
Zoberme si Slovensko do vlastných rúk účasťou na referende a následnými parlamentnými voľbami.
