Pri poslednej návšteve Košíc som sa opäť stretol so starým kamarátom Ivanom. Kedysi sme boli kolegovia v IT. Bola normalizácia. Ja som bol čas od času volávaný na výsluchy u ŠtB, keďže som bol nespoľahlivý živel a naše Zvláštne oddelenie tam muselo niekoho „odporúčať“. Ivan bol členom KSČ.
Bývali to časy vášnivých debát, schádzali sme sa sporadicky pri oslavách. Nie, nebáli sme sa rozprávať, nebáli sa vyjadriť svoje názory. Často sme pri týchto stretnutiach stáli Ivan a ja na opačných názorových pozíciách: v histórii, v politike. Vymieňali sme si verejne názory, nešetrili sa, vyťahovali argumenty až do tmy. Na druhý deň sme potom v pohode šli spolu na obed.
Ani vo sne by mi nenapadlo si pomyslieť, že Ivan je hlúpy, alebo si želať, aby zamenil svoje názory za moje. Mali sme sa všetci, nielen Ivan a ja, radi takí, akí sme boli.
Na to som si spomenul, keď som nedávno na YouTube narazil na „novoročný rozhovor“ portálu Denník N. Viedla ho (samozrejme) Monika Tódová a bol tam šéfredaktor, pán Šimečka a ešte asi jeden či dvaja účastníci, nie som si v tom istý.
Ani som to nedopozeral. Zaujala ma časť, kde jeden z účastníkov začal meditovať o tom, ako sa „pro-ruská“ časť obyvateľstva javí ako hlúpa. Ostatní sa súhlasne pridali. Je to dosť jasné: „ak si pro-ruský, si hlupák.“
Šéfredaktor sa pochválil tým, že on žije „v bubline“, čo znamená, že s tou nesprávnou časťou obyvateľstva sa nestýka. Samozrejme to považuje za prirodzené. Tiež tam niekto zauvažoval nad psychickými pochodmi, ktoré ľudí privedú k pro-ruskému postoju.
Keď Ukrajinci začnú dlhodobo „vyhrávať“, rady pro-ruských obyvateľov sa preriedia, väčšina z nich totiž pochopí a zmení názor. Tu by som si dovolil namietnuť, že predsa podľa „mienkotvorných“ Ukrajina vyhráva od samého začiatku, takže sa čudujem, že sa tí nesprávni stále vyskytujú.
A teraz vážne. Určite pre amerických „jastrabov“ sú Slováci, ktorí nedržia „našu líniu“ neprijateľní. Pre týchto jastrabov predstavujú takí Slováci prekážku. Lenže pre Slovákov Slováci s iným názorom na čokoľvek sú stále krajania, súkmeňovci, rodáci!
Čo na tom záleží, či je niekto „za Zelenského“ či „za Putina“? Dôležité je, aby bol či bola „za Slovensko“. No vo chvíli, keď rodáka kvôli názoru začnem považovať za hlupáka, motivujem jeho, aby taký istý postoj zaujal on ku mne. Začne vznikať bariéra, dobrý to základ pre občiansku vojnu. Kvôli Ukrajine?
Ivan a ja a naši kolegovia-debatéri sme chápali, že to, čo nás spája, je dôležitejšie ako názor na súdruha Stalina. A silnejšie. A časť nášho života osobného aj profesionálneho. A že to nechceme stratiť! Nechceli sme bubliny!
Redaktori Denníka N to nechápu. Vysmievať sa menšinám je prísne zakázané. Ja s tým súhlasím. A vysmievať sa, urážať väčšinu je povolené? Vy v Denníku N a inde, čo urážate ľudí iného zmýšľania, nebojujete za Ukrajinu. Každý „pro-ruský“ spoluobčan, keď si vypočuje, že je hlúpy, stane sa uzavretým komunikácii z inej strany. Áno, Putin mu bude ešte bližší!
Vy šíritelia pohŕdania a uctievači bublín robíte iba jedno: Škodíte Slovensku a nikomu, azda okrem amerických jastrabov, nepomáhate. Môžete sa hanbiť.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
