Od zoznamu „Gerulaty“ k „monitoringu“ v časopise SAV

Náš spolupracovník Peter Dolina sa v Slove.sk v marci 2022 venoval zoznamu zdrojov šíriacich „proruské naratívy“, ktorý vytvorila slovenská, podotknime, súkromná spoločnosť s názvom „Gerulata“ – Najlepšie proruské zdroje (web a FB). Tá sa podľa webovej stránky špecializuje na vývoj počítačových programov. Autor sa vtedy pýtal: tento zoznam je akási „bokovka“? Svoj článok nazvaný „Za zoznam!“ končil vetou: „Preto si myslím, že zoznam bol výborný nápad a teším sa na ďalšie zoznamy.“

Ďalšieho zoznamu sme sa zatiaľ nedočkali, hoci niektoré stránky z neho už boli dočasne zakázané! (A viaceré to asi čaká.) No zaregistrovali sme, že sa tentoraz do odhaľovania, „do akej miery sú útočníci prepojení s tými, ktorí šíria proruské naratívy“, prepožičal časopis Výpočtového strediska Slovenskej akadémie vied HPC Focus. (Teda nie súkromnej firmy!) V časopise, ktorý má propagovať vedu, dostala priestor Memo98, „medzinárodne uznávaná nezávislá organizácia“, ako o sebe píše, na monitoring pod názvom „Slovenské političky a novinárky na sociálnych sieťach“. Autori: Rasťo Kužel, Ivan Godársky a Michal Hollý. Článok nájdete na stránkach 58 – 71 v časopise HPC Focus. Autori sa z celkovo „11 sledovaných subjektov“ v článku zameriavajú na dve slovenské političky (Zuzanu Čaputovú a Veroniku Remišovú) a dve novinárky (Moniku Tódovú a Zuzanu Kovačič Hanzelovú).

Peter Dolina sa v nasledujúcom príspevky vyjadril ešte k jednému článku v časopise.

Superpočítač a zhmotnenie úbohosti

HPC by mohlo znamenať „High Performance Computing” a v kombinácii so slovom Focus to je titul časopisu Výpočtového strediska Slovenskej akadémie vied.

Podľa mňa pohľad do časopisu dáva určitý obraz o tom, čo sa dnes považuje za „vedu” na Slovensku. Alebo presnejšie, za vedu v mainstreame.

Vyjadrím sa o dvoch textoch. Prvý je o „superpočítači” Devana.

„V konkurencii viacerých dodávateľov uspela technológia od firmy Lenovo.“ Chýba tu lokalizácia tejto firmy. Áno, je to čínska firma. V duchu sa pýtam, či by lokalizácia chýbala, ak by firma bola povedzme belgická.

Vážnejšiu námietku by som mal v súvislosti s voľbou superpočítača. Neprekvapuje, že vo vedeckom prostredí prevažujú „úlohy z oblasti umelej inteligencie a strojového učenia (AI/ML)“. Je ale všeobecne známe, že poskytovatelia služieb v „cloude” nástroje na riešenie takýchto úloh robia organickou súčasťou svojej ponuky. Je tomu dokonca tak, že užívaním služieb na cloude (AWS, Azure…) sa prístup k metódam AI/BI zjednoduší.

Navyše na cloude sa platí iba za to, čo sa spotrebuje. Netvrdím, že rozhodnutie pre superpočítač alebo pre dodatočnú investíciu 70 miliónov eur je zlé. Chýba mi však referencia na analýzu, ktorá dokazuje, že je to riešenie optimálne. Daňoví poplatníci by si takúto analýzu zaslúžili.

Článok nazvaný „Slovenské političky a novinárky na sociálnych sieťach“ je zhmotnením úbohosti. Rád by som vedel, čo motivovalo redakciu ho publikovať.

Autori prichádzajú s definíciou sieťovej mapy: „Na sieťovej mape vidíme uzly (nodes)… Hrany (edges) sú línie…“ Do you speak Slovak, gentlemen? Prekladať slovenskému publiku slovenské slová do angličtiny mi pripadá slabomyseľné. Navyše anglické slovo „the line“ sa do slovenčiny prekladá ľubozvučným slovom čiara! Autori zrejme získali dojem, že čím „anglickejšie“ budú znieť, tým urobia „vedeckejší“ dojem.

Ďalšia úbohosť: Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD., vystupuje v texte ako „Eduard Chmelár“. Naproti tomu Veronika Remišová je „Mgr. art. Veronika Remišová, ArtD., M.A., rod. Belošovičová“. Akoby autori chceli povedať: „Kto nejde s nami, tomu sa tituly v našom svete neuznávajú.“ Postoj hodný akademikov!

Nuž ale „najlepšie“ ešte len príde. Tu by som navrhoval, aby spozorneli „orgány činné v trestom konaní.“

„Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa stala terčom útokov zo strany viacerých aktérov.“ A v textovej analýze dokladajúcej túto ohavnosť čítame: „Výrezy zo sieťovej mapy sledujúcej výskyt a šírenie kľúčového slova ,Čaputová‘…“. Tak pozor, páni autori! Ak slovo „Čaputová“ automaticky znamená útok, vyplýva z toho, že toto slovo je synonymom pre negatívny vzťah. Chcete snáď povedať, že pani prezidentku nik nemá rád? Že ak o nej niekto napíše na sociálnej sieti, že to musí byt niečo negatívne? Že nemá žiadnych priaznivcov? Ste vy vôbec priaznivci!? Nejedná sa u vás o freudovské ukĺznutie? Nemali by ste ísť na detektor lži a ak sa ukáže… do väzby?

Ak by autori boli skutočnými odborníkmi v textovej analýze, ich rozbor by vyzeral asi takto: „Analyzovali sme 12 000 textov zdroja X. V 6 521 textoch sa vyskytlo slovo ,Čaputová’. Negatívny kontext ukazovalo 4 000 textov, 2 500 malo kontext neutrálny a 21 pozitívny. Negatívne texty boli zamerané: 2 000 zahraničná politika, 1 500 vnútorná politika…“ To je textová analýza.

Na grafe by ste mohli zobraziť asociácie zdrojov s podobnými hodnoteniami, alebo zdrojov a političiek a novinárok, proste graf je na to, aby urobil informáciu jasnejšou, nie aby ukázal, že autori vedia kresliť kružnice.

Je tam toho viac. Napríklad pojem: „klastre s prevahou proruských aktérov“. Znie to síce honosne, ale ani ja, čo v tomto obore pracujem, tomuto pojmu nerozumiem.

Časť o Zuzane Kovačič Hanzelovej. Na grafe, ktorý by mal ukázať nepriateľské „klastre“ je obrovská kružnica s titulom SME. Myslím, že to každý bude považovať za úžasnú informáciu berúc do úvahy, že novinárka „prenasledovaná proruskými ,klastrami‘“ je tam zamestnaná. Je SME „proruský klaster“?

Mňa by celkom zaujímalo, či za tuto „analýzu“ dostal niekto zaplatené. Daňoví poplatníci by sa mali pýtať, čo to za „odborníci“ sedia v SAV. Inštitúcia by vyzerala lepšie, keby jednoducho mala v tomto časopise odsek nazvaný povedzme „Politické školenie mužstva“, v skratke PŠM. Tam by si autori tohto článku mohli bez zábran „vynadávať“ a čitatelia podobných názorov by sa mohli potešiť. Ale ak k takémuto PŠM autori pridajú aj demonštráciu neznalosti (grafy, textová analýza, vyjadrovanie) posilnia vo verejnosti dojem, že iba hlupáci túžia riešiť názorové rozdiely administratívne. K tomuto poznatku dospejeme však aj bez čítania HPC Focus.

Autora sme požiadali, aby sa profesijne predstavil:
33 rokov žijeme v USA. Študoval som v Košiciach na PF-UPJŠ matematiku a skončil ako „promovaný matematik“. Potom som v Prahe (Univerzita Karlova) získal RNDr. v teoretickej kybernetike. Celý svoj profesionálny život som pracoval v IT, inkluzíve dvoch rokov v Rakúsku, kde sme čakali na americké vízum. V USA som dlhé roky pracoval ako samostatný konzultant. Čo sa týka rôznych špecializácii, vždy som sa snažil ísť s duchom doby, takže som od programovania dospel k databankám, textovej analýze a „strojovému učeniu“ (BI/ML). Momentálne pôsobím ako „dátový architekt“ vo firme Costco so sídlom v Issaquah, WA, už ako zamestnanec. Moja práca spočíva v tom, že posudzujem rôzne riešenia z pohľadu „cloudu“, v našom prípade je to Azure. Vždy ma iritovali kolegovia, ktorí aby zapôsobili na „publikum“ prešli na „nezrozumiteľno“ a pri rozhovore povedzme s právnikmi hovorili o „probléme indexovania textových súborov“. Prirodzene, užívajúc pojmy, ktorým právnici nemohli rozumieť. Skoro vždy takúto taktiku používali kolegovia, ktorí pri skutočných technických jednaniach boli znateľne nenápadní. Aj preto ma „nabudil“ článok v časopise. Autori znejú nezrozumiteľne, skoro záhadne, domnievajúc sa asi, že sa kvalifikujú do úlohy „šamanov“. To je celkom možné. Myslel som si ale, že nie na pôde SAV.

(Autor žije v USA, Issaquah, WA)

SÚVISIACE:
Miroslav Iliaš: Vysokovýkonné počtanie aj s politickou nádielkou

(Celkovo 3 829 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články: