Milka Zimková: Barvinek | Anna Grusková: Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej | Tomáš Hučko: Eugen Gindl/Na hrane možného | Emil Višňovský: Akademický svet a jeho súčasné problémy | Branislav Kovár, Oliver Zajac, Lucia Benediková: Klíma v dejinách | Kati Marton: Kancelárka | Jozef Banáš: Karneval krýs
Milka Zimková: Barvinek
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Milka Zimková (1951) je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka, scenáristka. Jej prvú knihu Pásla kone na betóne, ktorá vyšla v roku 1980, sfilmoval režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne do prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľuje osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia.
Marenčin PT 2022, 160 strán
Anna Grusková: Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej
Vyberte sa na prieskum historickej Banskej Štiavnice. Autorke sa podarilo vytvoriť krásnu umeleckú reportáž o živote jednej veľmi vzdelanej a modernej prvorepublikovej ženy, Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Táto literárna vedkyňa, historička a prekladateľka sa svojou tvorbou a činnosťou stala odvážnou priekopníčkou ženských práv na Slovensku.
Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá jej stopy v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, bola spoločne s Jarmilou Zikmundovou autorkou a editorkou vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania.
Literárna bašta 2022, 240 strán
Tomáš Hučko: Eugen Gindl/Na hrane možného
Eugen Gindl (1944 – 2021) bol významný slovenský reportér, publicista, scenárista, dramatik a občiansky aktivista. V rozhovoroch s Tomášom Hučkom, šéfredaktorom mesačníka Kapitál, hovorí o dôležitých míľnikoch svojho života: o kariére reportéra, o cenzúre počas normalizácie i o svojich filmových a divadelných projektoch. Spomína na emigráciu do Nemecka po okupácii v roku 1968, na prípravu environmentálneho samizdatu Bratislava nahlas, na svoju účasť na udalostiach Novembra 1989 a prácu v časopisoch Verejnosť, OS a Kozmos. Premýšľa ale aj o láske k prírode, spolupráci s ŠtB či o budúcnosti slovenskej i svetovej ľavice. Rozhovory dopĺňajú spomienky jeho priateľov, spolupracovníkov a blízkych, ktoré približujú túto výnimočnú osobnosť slovenského intelektuálneho a spoločenského života.
Autor Tomáš Hučko je publicista, prekladateľ a prozaik. Jeho literárna a filmová publicistika vyšla v mnohých slovenských a českých periodikách. Z angličtiny preložil knižnú esej H. D. Thoreaua Walden, komiks Arta Spiegelmana Maus, román Johna Fanteho Opýtaj sa prachu, novelu Josepha Conrada Srdce temnoty, kultovú esej Christophera Hitchensa Misionárska poloha a román Johna Steinbecka V neistej bitke. Pre Rádio Devín napísal rozhlasové hry Zememerač K a Život v lese. Vo vydavateľstve BRaK vyšla jeho debutová novela Chaconna. Zostavil tri knihy rozhovorov so slávnymi spisovateľmi z časopisu Paris Review a vo vydavateľstve BRak je vedúcim edície Outsideria. V roku 2017 založil spolu s Františkom Malíkom kritický kultúrno-spoločenský mesačník Kapitál.
Apart, Display, Kapitál (KPTL) 2022, 304 strán
Emil Višňovský: Akademický svet a jeho súčasné problémy
Monografia sa zaoberá problémami súčasného rozvinutého akademického sveta. Autor charakterizuje vzťahy spoločnosti (štátu, politiky, biznisu, médií) a akademických inštitúcií, venuje sa premenám a transformáciám, ku ktorým dochádza po roku 1945 a ktoré vyúsťujú do krízových fenoménov súčasného neoliberálneho akademického kapitalizmu. Nevyhýba sa diskutovaným problémom kvality, akreditácie, evaluácie, performativity, akontability atď., ktoré zastrešuje kritikou inštrumentalizácie akademického sveta. Práca má postdisciplinárny charakter, jej jadro tvorí filozofická reflexia. Autorove analýzy sú založené na jeho dlhoročnej akademickej skúsenosti, ako aj na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry. Ide o prácu, aká v našom prostredí chýba, hoci jej potreba a aktuálnosť dávno dozreli. Je určená širokej kultúrnej verejnosti, ktorá má záujem o to, čo sa deje v akademickom svete (na univerzitách a v akadémii vied), ale takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje v tomto svete s nimi samými.
Veda 2022, 187 strán
Branislav Kovár, Oliver Zajac, Lucia Benediková: Klíma v dejinách
Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny.
Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy.
Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi.
Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.
Premedia 2022, 448 strán
Kati Marton: Kancelárka
Angela Merkelová bola odjakživa outsiderka. Ako dcéra kňaza vyrastala vo východnom Nemecku, v mladosti pracovala ako chemická výskumníčka a do politiky vstúpila až po páde Berlínskeho múru. A predsa sa o pätnásť rokov stala nemeckou kancelárkou a čoskoro aj neoficiálnou vodkyňou západného sveta.
Uznávaná spisovateľka Kati Marton sa podujala objasniť záhadu tohto nevídaného vzostupu. Vďaka výnimočnému prístupu ku kancelárkiným najbližším spolupracovníkom a čerstvo zverejneným dokumentom opisuje jedinečnú politickú genialitu, ktorá je tajomstvom úspechu Merkelovej. Niet iných moderných lídrov, ktorí by tak zručne čelili autoritárskej agresivite, presadili odvážne spoločenské opatrenia a v období čoraz polarizovanejších krajín by pokojne zjednotili celý kontinent. Šikovne dostávala politikov pevnej ruky ako Putina či Trumpa tam, kde ich potrebovala, a mala čo robiť s prekvapivo komplikovanými vzťahmi so spojencami, ako bol Obama a Macron.
Táto žena, ktorá si až úzkostlivo strážila svoje súkromie, je vzorom pre každého, kto má ambíciu získať a udržať si moc a zároveň zostať verný svojim morálnym hodnotám. Kancelárka vrhá svetlo na jednu z najvýnimočnejších žien našich čias a je zároveň strhujúcim politickým životopisom, intímnym ľudským portrétom a veľavravným pohľadom na politické líderstvo v akcii.
Ikar 2022, 344 strán
Jozef Banáš: Karneval krýs
Neexistujú krízy politické či hospodárske, iba morálne. Spôsobujú ich krysy. Sú stále nenažrané, aktívne hlavne v tme, keď ich nevidia. Žijú v klanoch, ktoré medzi sebou vedú vojny, sú pomstychtivé, vodcovia si značkujú podriadených močom. Krysy sa pred vodcom od strachu plazia po bruchu, na dôkaz svojej oddanosti mu olizujú srsť, hoci by ho najradšej zožrali.
Hlavný hrdina Banášovho románu sa rozhodne vstúpiť do politického karnevalu, ale rýchlo zistí, že politika je stroj, ktorý slušného človeka zmení na prasa, aby z neho napokon vyšiel ako klobása. Pochopí, že charakter človeka sa spozná vtedy, keď dostane do rúk moc. Pýta sa: Načo sú zákony tam, kde vládnu peniaze?
Na vlastnej koži sa presvedčí, že takzvané demokratické voľby sú ideálny systém, v ktorom jedni zlodeji legálne vymenia druhých, aby rozkradli peniaze tých, ktorí ich volili. Napriek všetkému bojuje, hoci vie, že učiť politika poctivosti je ako učiť psa chodiť na zadných nohách.
Nikdy sa to nenaučí, ale chvalabohu aj za tých pár krokov. Vedie ho presvedčenie, že jediný odvážny medzi tisícmi zbabelých je väčšina. Bude jeho snaha o deratizáciu politiky úspešná?
Ikar 2022, 336 strán
Úvodná ilustrácia: www.pixabay.com
